Svet » EÚ

Zmrazené ruské aktíva: pripadne 140 miliárd Ukrajine?

Vojna na Ukrajine trvá už takmer štyri roky a náklady na obranu a rekonštrukciu krajiny rastú do astronomických výšok. Podľa minuloročných odhadov Svetovej banky, Európskej komisie a Organizácie Spojených národov by sa náklady na obnovu Ukrajiny mohli pohybovať na úrovni 506 miliárd eur, čo je 2,8-krát viac ako hrubý domáci produkt Ukrajiny.

V tejto situácii sa čoraz častejšie hovorí o zmrazených ruských aktívach – o zhruba 300 miliardách dolárov z rezerv Ruskej centrálnej banky, ktoré Západ zmrazil krátko po invázii v roku 2022. Väčšina z nich – okolo 210 miliárd eur – leží v Európskej únii, najmä v belgickom depozitári Euroclear.

Myšlienka použiť tieto aktíva na pomoc Ukrajine sa prvýkrát objavila v máji 2022, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol ich skonfiškovanie. K prvému veľkému kroku týmto smerom však došlo v júni minulého roka. Skupina G7 vtedy schválila 50-miliardový úver pre Ukrajinu krytý úrokmi z týchto aktív.

Odvtedy sa diskusia posunula ďalej. Namiesto úrokov sa hovorí o samotných aktívach ako o záruke na obrovský „reparačný úver“. Úroky z týchto aktív už generujú približne 3 až 4 miliardy eur ročne (údaje Euroclear za rok 2024), z čoho časť ide na schválený 50-miliardový úver G7.

Z „reparačného“ nápadu sa stáva finančná zbraň

Ako referuje web The Guardian, Európska komisia navrhuje úver 140 miliárd eur, ktorý by Ukrajina splácala až po tom, ako Rusko zaplatí vojnové reparácie. Aktíva by zostali zmrazené, ale slúžili by ako záruka. Ukrajina by peniaze mohla okamžite použiť na zbrane, opravy infraštruktúry či rozpočet. Ak však Rusko reparácie nezaplatí, aktíva by sa nakoniec skonfiškovali.

„Buď použijeme peniaze agresora, alebo svoje vlastné. Ja viem, čo si vyberiem,“ povedal poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski. 

Použitie zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine podporujú mnohí ďalší európski lídri. Severské a pobaltské štáty vyvíjajú tlak na to, aby EÚ čo najskôr našla riešenie.

Ukrajinský prezident Zelenskyj však na nedávnom samite EÚ v Bruseli (23. októbra) povedal, že Kyjev bude peniaze potrebovať v roku 2026, a to hneď na začiatku roka. 

„Neviem, či je to možné, nie všetko závisí od nás. Vieme, kto to môže blokovať, a chápeme, že s týmito ľuďmi máme spolupracovať,“ povedal Zelenskyj na stretnutí s novinármi v sídle Európskej rady, na ktorom sa zúčastnil aj korešpondent Epoch Times Slovensko.

Ukrajinský prezident tým pravdepodobne narážal na Belgicko, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív. Belgicko totiž deklarovalo, že neschváli reparačnú pôžičku, pokiaľ ostatné členské štáty nezabezpečia maximálnu solidaritu a rozdelenie rizika.

Francúzsko a Taliansko sa zasa obávajú nebezpečného precedensu a Európska centrálna banka (ECB) varuje pred odlivom investorov z eura ako meny. Prezidentka ECB Christine Lagardeová sa obáva, že právne sporný krok by poškodil dôveryhodnosť eura a odradil investorov od držby aktív v eurách, čo by mohlo poškodiť finančnú stabilitu.

Prečo Rusko držalo svoje bohatstvo v Európe?

Ako je vôbec možné, že Rusko má uložené v zahraničí také obrovské bohatstvo? Podľa webu International Crisis Group základ spočíva v tom, že Rusko má ekonomiku orientovanú na export. Dlhodobé ukladanie aktív v iných krajinách a vo viacerých menách je štandardná prax a stratégia na zníženie rizika.

Keďže doláre a eurá boli pred februárom 2022 primárnymi menami ruského zahraničného obchodu, Centrálna banka RF udržiavala v zahraničí účty denominované v dolároch a eurách, aby uľahčila obchodovanie.

Doláre a eurá boli dôležité aj pre platby v rámci Ruska, kde ich firmy a jednotlivci používali pri bežných operáciách. K 1. februáru 2022 mali ruské domácnosti úspory v cudzej mene vo výške zhruba 230 miliárd eur.

Niet sa preto čomu diviť, že nápad siahnuť Rusom na ich aktíva v zahraničí sa v krajine nestretol s aplauzom. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila plán za „krádež“ a sľúbila „bolestivú odplatu“.

Europarlament: podpora i odporcovia

Krátko pred samitom EÚ o tejto téme v rozprave diskutovali aj poslanci Európskeho parlamentu (21. októbra). Debata priniesla podporu i obavy z právnych a finančných rizík.

Nemecký zákonodarca David McAllister v mene Európskej ľudovej strany označil návrh za odvážny aj nevyhnutný. „Využitie plnej hodnoty imobilizovaných štátnych aktív Ruska by Ukrajine poskytlo zdroje, ktoré potrebuje. Smelo do toho,“ vyhlásil a podporil myšlienku, aby Rusko získalo späť prístup k svojim finančným prostriedkom až po tom, čo Ukrajine plne nahradí škody, ktoré spôsobilo.

Holanďan Thijs Reuten v mene skupiny Progresívna aliancia socialistov a demokratov zdôraznil, že reparačná pôžička predstavuje akýsi zlomový bod. 

„Posilní obranu Ukrajiny, zvýši tlak na Rusko a Európa bude lídrom v presadzovaní mieru. A tí, ktorí sa naďalej obávajú rizika, predstavte si dlhodobé ekonomické a bezpečnostné náklady, ktoré hrozia nášmu kontinentu, ak Ukrajina padne pre nedostatok peňazí,“ poznamenal.

Našli sa však aj kritici, medzi nimi napríklad aj slovenský europoslanec Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). Nepáči sa mu, že Únia poslala Ukrajine desiatky miliárd eur, pričom Maďarsku blokuje eurofondy. 

„Pri všetkej úcte, toto nie je ukrajinská únia, ale Európska únia. Riešte problémy Európanov a nie celého sveta,“ vyhlásil Uhrík.

Belgičan Johan Van Overtveldt zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov súhlasí s tým, že ruské útoky na Ukrajinu a tiež hybridné aktivity voči Západu nesmú zostať nepotrestané, no nalieha na opatrnosť, aby sa neohrozil európsky finančný systém. 

„Takáto bezprecedentná operácia so sebou prináša právne, finančné a inštitucionálne riziká a musíme si ich uvedomiť. Povaha a rozsah tejto operácie si vyžadujú maximálne záruky,“ uviedol.

Európa stojí pred rozhodnutím

Zmrazené ruské miliardy nie sú len čísla na papieri. Predstavujú kľúčovú otázku, kto zaplatí za vojnu, a Európa stojí pred voľbou – buď využije tieto prostriedky, alebo riskuje oslabenie ukrajinskej obrany a dlhodobú nestabilitu.

Na spomenutom októbrovom samite EÚ v Bruseli lídri odložili rozhodnutie na december. Belgicko, Francúzsko a Taliansko zabrzdili text, ktorý mal explicitne spomenúť ruské aktíva. Komisia tak má do decembra predložiť „možnosti“.

Ak sa EÚ napokon dohodne, Ukrajina by mohla dostať peniaze už v roku 2026. „Náklady na ruskú inváziu sa budú počítať mnohými spôsobmi. A ešte mnoho rokov. Ani všetky zmrazené miliardy Ruska nepokryjú náklady,“ konštatuje britský The Guardian.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK