Inšpirácie » Tradičné remeslá

Pocit, keď si človek odo mňa s úsmevom odnáša odrôtovaný džbán, ktorý bol rozbitý, je na nezaplatenie (Rozhovor s drotárkou)

Drotárka Mária Ďurčová dáva druhú šancu keramickým džbánom, šálkam či krčahom, či už s citovou, alebo historickou hodnotou. Tieto predmety sú totiž často poškodené a čiastočne znehodnotené, pričom práve s takýmito prasklinami si dokáže poradiť aj obyčajný kus drôtu. Mária používa tradičné postupy a predmety oplášťuje drôtenými okami, ktoré majú nielen funkčnú, ale aj estetickú hodnotu. V rozhovore sme sa bližšie pozreli na to, ako opláštenie drôtom prebieha, ako sa o takto upravené predmety starať a tiež, či existujú limity, kedy sa už predmet nedá zachrániť.

Epoch Times Slovensko: Pri drotárstve môžeme dnes hovoriť nielen o tom pôvodnom – klasickom, ale aj o modernejšom – umeleckom. Ku ktorému sa svojou tvorbou viac prikláňate vy? Čomu sa venujete?

Mária Ďurčová: Venujem sa prevažne klasickému drotárstvu z čierneho drôtu v kombinácii s keramikou. Občas, hlavne pri rôznych drotárskych výzvach, vytvorím aj niečo moderné v 3D forme, čo znamená, že má objekt plasticitu. Pri takýchto výtvoroch najprv treba vyrobiť, kostru, na ktorú sa drôtom pripevňujú roztiahnuté strunky alebo iný drôt podľa druhu výpletu. Okrem klasických drotárskych výrobkov sa venujem aj šperkom alebo drobným úžitkovým predmetom, ale aj bytovým dekoráciám a spojeniu moderného dizajnu keramiky a drotárstva.

Môžeme teda tvrdiť, že aj klasické praktické drotárstvo si vyžaduje istú dávku umeleckej duše? Do akej miery sa aj u vás v dielni prejavuje umenie a estetika?

Určite áno. Myslím si, že bez tej dávky umeleckej duše by to ani nešlo. Pri vytváraní rôznych výpletov, či už na keramike, alebo na misách, je to priam potrebné.

Praktizujete drotárstvo v takej podobe ako kedysi? Čo z tradičných metód a postupov sa vám darí zachovávať?

Pôvodné drotárstvo spočívalo aj v opravovaní prasknutých alebo inak poškodených nádob tak, že ich oplietli drôtom, na čo sa aj ja v mojej tvorbe zameriavam. Snažím sa starú keramiku, ktorá má už nejakú tú svoju históriu, opletať citlivo, tradičnou metódou a postupom. Ten pocit, keď príde človek, ktorý doniesol rozbitý či prasknutý džbán po svojej babke, a odnáša si ho s úsmevom odrôtovaný, je na nezaplatenie.

Nájdu sa však aj také kúsky, ktoré vznikali hlavne v drotárskych výzvach, kde posúvam tie pomyselné hranice stále ďalej. Občas používam aj moderné materiály, novú keramiku, minerály, korálky, ktoré sa snažím citlivo skombinovať s pôvodnou drotárskou technikou. Minerály sú veľmi obľúbené hlavne u žien v šperkoch, kedy drôt prispôsobím tvaru minerálu, niekedy použijem na uchytenie vzor šitej čipky či roztiahnutú strunku.

Čo ma možno odlišuje, je používanie moderných spôsobov antikoróznej ochrany a kombinácia modernejších technológií, napríklad pájkovanie tvrdou pájkou, nakoľko často ľudia požadujú okrem estetickej aj úžitkovú funkciu výrobkov. Ide napríklad o hodiny či misy.

Vám sa podarilo vdýchnuť život aj presýpacím hodinám v spojení s drôtom. Ako vznikali? Na prvý pohľad totiž vyzerá, že ste im venovali skutočne hromadu času a trpezlivosti…

Presýpacie hodiny vznikali ako jedna z drotárskych výziev. Pri takýchto projektoch nikdy neviem, ako bude vyzerať konečný stav. Vznikajú tak nejako za pochodu. Tieto hodiny neboli výnimkou. Boli niekoľkokrát prerábané, dokým som nebola spokojná s výsledkom. Bola to čaša zo zvončekmi, ktorá môže teraz slúžiť aj ako svietnik a francúzsky kľúč. Oba spomínané výtvory boli aj na výstave v Bytči.

V drotárstve sa dá teda naozaj pracovať s rôznymi predmetmi. Spomeniete si na tie veľkostne najmenšie a najväčšie? Do akých rozmerov sa až dá zájsť s drôtom?

Najmenšia bola odrôtovaná keramika s rozmerom 3,5 cm, ktorú drží šúpolienka s drôtenými krídlami. Najväčšie sú drôtované krídla, pri ktorých predvádzam remeslo. Majú rozpätie 1,5 metra. S drôtom sa dá zájsť do akýchkoľvek rozmerov, no platí, čím väčší objekt, tým hrubší drôt, aby držal tvar a nebol labilný.

Pravdepodobne je rozdiel, keď vám niekto prinesie džbán s malou prasklinkou a veľkou prasklinou cez celú nádobu. V akých prípadoch už nádobu neviete drôtom zachrániť? Aké sú limity? 

Ani nie. Či je prasklinka malá, alebo veľká, postup je rovnaký – stiahnuť a spevniť predmet odrôtovaním tak, aby držal pokope. Limity asi nie sú, ale záleží od predstavy človeka, ktorý daný predmet prinesie. Či ho chce používať ďalej, alebo má slúžiť ako dekorácia. Robila som už aj krčah, kde kúsok chýbal, alebo mi doniesli džbán, rozbitý na niekoľko kusov.

Drotárske remeslo je nadčasové. Hodí sa tak do chalupy, ako aj do moderného interiéru. Drôt je trvácny a pri správnom ošetrení vydrží večnosť. A keď to vezmeme z toho ekologického hľadiska, drôt sa dá recyklovať, čiže jeho roztavením zas vznikne niečo nové.

A ak by sme sa pozreli na náročnosť drôtovania? Aké najzložitejšie predmety už vyšli z vašej dielne?

Najzložitejšie boli práve spomínané krídla, pri ktorých som strávila veľa času a boli tiež viackrát prerábané, kým dosiahli moju spokojnosť. Vznikali viac mesiacov od návrhu až po realizáciu. K najväčším výzvam patrila určite aj ručná pumpa na vodu, ktorá bola na výstave v Primaciálnom paláci v Bratislave.

Aká je tá najjednoduchšia technika v drotárstve, ktorú učíte aj na kurzoch? Aké má základné pravidlá?

Záleží, samozrejme, od veku. Najvhodnejší je od 8 do 10 rokov, avšak aj tie menšie deti si vedia aspoň navinúť strunku na navíjačke drôtu. Tá je základom pri vytváraní mnohých vzorov, napríklad vešiakov či misiek. Tie robia už väčšie deti. Rozťahovanie strunky pomocou valčeka na cesto a kladiva ich baví. Z môjho pohľadu je táto technika najjednoduchšia a deti ju zvládajú. Je to základ pre vytvorenie väčšiny výrobkov, napríklad misy, vešiaky, ale prišitím o kruh vieme spraviť aj vianočnú ozdobu. 

Dostať sa ale na tú úroveň „záchrany“ poškodených predmetov trvá určite dlhšie. Ako tieto drôtené obaly v praxi fungujú?

V minulosti mali za úlohu spevniť poškodenú, rozbitú keramiku, ale dnes je to skôr estetická záležitosť. Neviem, či existuje najkrajšie opláštenie z hľadiska estetiky, ale ja rada robím hustý vzor šitej čipky so srdiečkami. V súčasnosti sa ale občas vyskytnú aj požiadavky na odrôtovanie úžitkovej keramiky tak, aby sa naďalej mohla používať. Takto som už opravovala krčahy, zapekacie misy, kvetináče. Väčšinou ide o pamiatky po rodičoch, starých rodičoch, predmety s citovou väzbou, ktoré si ľudia chcú uchovať a ďalej aj používať. Väčšinou neviem, aké sú staré, skôr si pamätám tie príbehy, ktoré sa k danému predmetu viažu. Ako napríklad – stará mama im do mliečnika dávala ako deťom mlieko sadnúť a oni si chcú uchovať ten mliečnik kvôli spomienkam, avšak im spadol a praskol.

A plnia teda aj naďalej svoju funkciu?

Samozrejme, ale záleží, o aký výtvor ide. To, či sa budú dať aj naďalej používať, skôr závisí od pôvodnej povrchovej úpravy konkrétneho predmetu. Či bol glazúrovaný, alebo nie, či bol poškodený iba mimo funkčnej časti, či ho bolo potrebné lepiť, alebo iba spevniť. V prípade staršej keramiky záleží aj od stupňa poškodenia, či ju bude možné používať aj naďalej na pôvodný účel, alebo bude vhodná už iba na dekoračné účely. Tomu, samozrejme, zodpovedá aj voľba druhu drôtu.

Rozhoduje aj veľkosť ôk na obale? Niektoré džbány totiž majú menšie oká, niektoré väčšie…

Závisí to hlavne od tvaru džbánu – v miestach, kde je džbán širší, sú oká väčšie. Niekedy spravím tie oká zámerne väčšie, aby nebol ten krčah fádny a zvýraznili sa línie. Čo sa týka detailov, tak oká určuje aj sám krčah svojím tvarom a pravidelnosťou vzoru. Možno pár detailov, akým je ukončenie vzoru, môžu pri rovnakom džbáne a rovnakom vzore spraviť na prvý pohlaď odlišný výzor.

Na čo by sme si mali dať špeciálny pozor napríklad pri drôtených šálkach? Ako s nimi zaobchádzať?

Závisí od toho, z akého drôtu sú opletené. Vo všeobecnosti však platí: neumývať v umývačke riadu. Z medeného a nerezového drôtu sa šálky môžu používať, ale pri čiernom drôte je šálka skôr určená ako dekorácia, nakoľko ten pri vlhku podlieha korózii. Pri čiernom drôte odporúčam občas pretrieť konzervačným olejom. Niektorým ľudom to však nevadí. Majú radi tú hrdzavú patinu, vždy ich na tú možnosť ale upozorním.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK