Ktoré krajiny sú najviac závislé od Hormuzského prielivu: pozrite si v grafoch
Hormuzský prieliv sa pokladá za hlavnú tepnu svetových dodávok ropy. Približne pätina svetovej ropy a plynu sa zvyčajne prepravuje cez úzku vodnú cestu spájajúcu Perzský záliv s Arabským morom.
Iránske útoky na komerčné plavidlá však od začiatku konfliktu 28. februára prakticky zastavili premávku cez prieliv. Podľa údajov z námornej analytickej platformy Marine Traffic prešlo v marci prielivom len 220 plavidiel. Pred vojnou touto vodnou cestou preplávalo každý mesiac tisíce lodí.
Tieto kroky spôsobili prudký nárast cien ropy a plynu. Cena ropy Brent, ktorá je globálnym meradlom cien ropy, v zahraničí pevne stúpla nad 100 dolárov za barel. Hoci Spojené štáty získavajú z tejto oblasti len zlomok svojej ropy, globálny trh spôsobil, že priemerná cena benzínu v USA stúpla nad 4 doláre za galón.
Ponúkame prehľad toho, koľko ropy prechádza Hormuzským prielivom a kam smeruje.
V roku 2025 pretekalo úzkym priechodom medzi Arabským polostrovom a Iránom v priemere 20 miliónov barelov ropy a rafinovaných produktov denne. Podľa februárovej analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry to predstavuje približne 25 % svetového obchodu s ropou prepravovanou po mori.
Prieliv je v najužšom bode široký len 34 km, pričom plavebné dráhy sú široké len 3 km v každom smere.
Podľa analýzy amerického Úradu pre energetické informácie smerovala drvivá väčšina ropy a kondenzátu – vedľajšieho produktu zemného plynu – do Ázie (91 %).
Čína a India absorbovali približne polovicu ropy prechádzajúcej cez prieliv – 37 % a 14 %. Japonsko aj Južná Kórea doviezli 12 % tejto ropy. 16 % smerovalo do ostatných krajín Ázie a Oceánie.
Spojené štáty a Európa zostali okrajovými odberateľmi, pričom doviezli len 3 – 4 %.
Približne tri štvrtiny ropy prepravovanej tankermi cez prieliv pochádzali zo Saudskej Arábie (38 %), Iraku (22 %) a Spojených arabských emirátov (14 %). Irán dodal len 11 %.
Export ropy cez Hormuzský prieliv, údaje k júnu 2025
Zdroj: Analýza Úradu pre energetické informácie USA (EIA) na základe údajov spoločnosti Vortexa.
Prieliv tiež predstavuje takmer 20 % celosvetového obchodu so skvapalneným zemným plynom. Katar, druhý najväčší vývozca plynu na svete po Spojených štátoch, predstavuje 93 % tohto objemu.
V roku 2025 smerovalo do Ázie takmer 90 % skvapalneného zemného plynu pretekajúceho cez prieliv. Európa získala vyše 10 %.
Bangladéš, India a Pakistan v minulom roku získali takmer dve tretiny svojich dodávok skvapalneného zemného plynu cez Hormuzský prieliv.
Závislosť od krajín Perzského zálivu
Japonsko (57 %), Južná Kórea (55 %) a India (50 %) boli v roku 2024 závislé od dovozu ropy a plynu z krajín Perzského zálivu. Čína získavala približne 35 % svojich dodávok z tohto regiónu. Taiwan v roku 2024 doviezol 40 % svojej ropy a plynu z tohto regiónu, zatiaľ čo Pakistan viac ako 81 %.
Niektoré africké krajiny, ako napríklad Mauritánia (76 %), Uganda (61 %) a Keňa (55 %), boli závislé od Perzského zálivu v prípade viac ako polovice svojich palív.
Pakistan doviezol takmer 96 % svojej ropy a plynu v roku 2024 cez túto trasu.
Grécko doviezlo 35 %, Litva 32 % a Poľsko 30 % energie z krajín Perzského zálivu.
Závislosť Severnej Ameriky od energie z Perzského zálivu však zostáva minimálna. Spojené štáty mali 10 % svojho dovozu z krajín Perzského zálivu a Kanada 5 %.
Hoci regionálni producenti hľadali alternatívy k Hormuzskému prielivu, tieto možnosti sa neosvedčili ako adekvátne náhrady.
Najväčší svetoví odberatelia energie z Perzského zálivu, rok 2024
Saudská Arábia napríklad prevádzkuje ropovod východ-západ, ktorý dokáže prepraviť približne 5 miliónov barelov ropy denne k Červenému moru. Systém ropovodov Abqaiq–Yanbu má však maximálnu kapacitu 7 miliónov barelov. Tento terminál je už intenzívne využívaný a nemôže nahradiť prieliv.
Spojené arabské emiráty disponujú ropovodom, ktorý obchádza prieliv – ropovodom Abu Dhabi Crude Oil Pipeline –, ale jeho kapacita je len 1,5 milióna barelov denne.
Pokiaľ ide o skvapalnený zemný plyn z Kataru, neexistuje žiadna alternatívna trasa.
Prieliv je v podstate jediným bodom pre vývozcov z Perzského zálivu, keďže žiadne alternatívne trasy ropovodov nemôžu nahradiť objemy, ktoré sa prepravujú po mori.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Zahrajte si hru — Nájdi všetky rozdiely! Porovnajte dva obrázky a otestujte svoj postreh HRAŤ ▶
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.