Ktoré krajiny sú najviac závislé od Hormuzského prielivu: pozrite si v grafoch
Hormuzský prieliv sa pokladá za hlavnú tepnu svetových dodávok ropy. Približne pätina svetovej ropy a plynu sa zvyčajne prepravuje touto úzkou vodnou cestou spájajúcou Perzský záliv s Arabským morom.
Iránske útoky na komerčné plavidlá však od začiatku konfliktu 28. februára prakticky zastavili premávku v prielive. Podľa údajov z námornej analytickej platformy Marine Traffic prešlo v marci prielivom len 220 plavidiel. Pred vojnou touto vodnou cestou preplávali každý mesiac tisíce lodí.
Tieto kroky spôsobili prudký nárast cien ropy a plynu. Cena ropy Brent, ktorá je globálnym meradlom cien ropy, v zahraničí prekonala 100 dolárov za barel. Hoci Spojené štáty získavajú z tejto oblasti len zlomok svojej ropy, globálny trh spôsobil, že priemerná cena benzínu v USA stúpla nad 4 doláre za galón.
Ponúkame prehľad toho, koľko ropy prechádza Hormuzským prielivom a kam smeruje.
V roku 2025 prúdilo touto morskou úžinou medzi Arabským polostrovom a Iránom v priemere 20 miliónov barelov ropy a rafinovaných produktov denne. Podľa februárovej analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry to predstavuje približne 25 % svetového obchodu s ropou prepravovanou po mori.
Prieliv je v najužšom bode široký len 34 km, pričom plavebné dráhy v oboch smeroch majú šírku len 3 km.
Podľa analýzy amerického Úradu pre energetické informácie smerovala drvivá väčšina ropy a kondenzátu – vedľajšieho produktu zemného plynu – do Ázie (91 %).
Čína a India absorbovali približne polovicu ropy prechádzajúcej prielivom – 37 % a 14 %. Japonsko aj Južná Kórea doviezli 12 % tejto ropy. Ďalších 16 % smerovalo do ostatných krajín Ázie a Oceánie.
Spojené štáty a Európa zostali okrajovými odberateľmi, pričom doviezli len 3 až 4 %.
Približne tri štvrtiny ropy prepravovanej tankermi cez prieliv pochádzali zo Saudskej Arábie (38 %), Iraku (22 %) a Spojených arabských emirátov (14 %). Irán dodal len 11 %.
Export ropy cez Hormuzský prieliv, údaje k júnu 2025
Zdroj: Analýza Úradu pre energetické informácie USA (EIA) na základe údajov spoločnosti Vortexa
Cez prieliv prechádza takmer 20 % celosvetového obchodu so skvapalneným zemným plynom. Katar, druhý najväčší vývozca plynu na svete po Spojených štátoch, zabezpečuje 93 % tohto objemu.
V roku 2025 smerovalo do Ázie takmer 90 % skvapalneného zemného plynu prepravovaného cez prieliv. Európa získala vyše 10 %.
Bangladéš, India a Pakistan v minulom roku dopravili takmer dve tretiny svojich dodávok skvapalneného zemného plynu trasou cez Hormuzský prieliv.
Závislosť od krajín Perzského zálivu
Japonsko (57 %), Južná Kórea (55 %) a India (50 %) boli v roku 2024 odkázané na dovoz ropy a plynu z krajín Perzského zálivu. Čína získavala približne 35 % svojich dodávok z tohto regiónu. Taiwan doviezol odtiaľto v roku 2024 40 % svojej ropy a plynu, zatiaľ čo Pakistan viac ako 81 %.
Niektoré africké krajiny, ako napríklad Mauritánia (76 %), Uganda (61 %) a Keňa (55 %), pokrývali viac ako polovicu svojej spotreby palív dovozom z Perzského zálivu.
Pakistan doviezol takmer 96 % svojej ropy a plynu v roku 2024 po tejto trase.
Grécko doviezlo 35 %, Litva 32 % a Poľsko 30 % energie z krajín Perzského zálivu.
Podiel energie z Perzského zálivu na trhu Severnej Ameriky však zostáva minimálny. Dovoz z krajín Perzského zálivu predstavoval v USA len 10 % a v Kanade 5 %.
Hoci regionálni producenti hľadali spôsoby, ako Hormuzský prieliv obísť, tieto možnosti sa neosvedčili ako plnohodnotné náhrady.
Najväčší svetoví odberatelia energie z Perzského zálivu v roku 2024
Saudská Arábia napríklad prevádzkuje systém ropovodov Abqaiq – Yanbu (označuje sa aj ako ropovod Východ – západ), ktorý dokáže prepraviť k Červenému moru približne 5 miliónov barelov ropy denne, pričom jeho maximálna kapacita je 7 miliónov barelov. Tento terminál je už dnes intenzívne využívaný, a preto nemôže prieliv nahradiť.
Spojené arabské emiráty disponujú ropovodom Abu Dhabi Crude Oil Pipeline, ktorý obchádza prieliv, ale jeho kapacita je len 1,5 milióna barelov denne.
Pokiaľ ide o skvapalnený zemný plyn z Kataru, neexistuje žiadna alternatívna trasa.
Prieliv predstavuje pre vývozcov z Perzského zálivu kritické hrdlo, pretože žiadne náhradné ropovody a ich alternatívne trasy nedokážu nahradiť objemy, ktoré sa prepravujú po mori.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?