Pepino Puppets: Je fajn vidieť staršieho drsného motorkára, ktorý prechádza okolo nášho stánku a chce sa hrať (Rozhovor)
Manželia Petra a Libor stoja za originálnou a pomerne vzácnou výrobou tradičných látkových bábok s dreveným vahadielkom. Špecializujú sa na zvieracie bábky – od jazvečíkov až po magické jednorožce či draky, ktoré zožali nejeden úspech a svojich majiteľov si našli po celej Európe, v Amerike či Austrálii. V bohatom zvieracom výbere si totiž nájde svoju bábku každý od detí cez tínedžerov a dospelých až po seniorov. V rozhovore sa okrem iného dočítate, z akých materiálov Pepino Puppets vznikajú, ako prebieha ich výroba a aké najzložitejšie bábky doteraz výrobcovia vytvorili.
Epoch Times Slovensko: Dnes sa už Pepino Puppets spája s desiatkami rôznych zvieracích bábok, no všetko sa to začalo jedným jazvečíkom Pepinom. Priblížite nám príbeh tejto jedinečnej bábky, od ktorej sa odvinula vlastne celá vaša výroba?
Petra Olšaníková: Keď mal náš syn (Josef alias Pepino) asi 8 rokov, túžil po skutočnom psíkovi. Bývali sme vtedy v Londýne v prenajatom byte a bolo nemysliteľné kúpiť ho. Chceli sme mu urobiť radosť a kúpiť aspoň hračku – psíka, ktorý sa bude hýbať, bude na vôdzke a on s ním bude môcť chodiť, kam sa mu zapáči. Zdalo sa to ako jednoduché riešenie, no bolo to nemožné. Buď to boli psíky na baterky z umelého materiálu, alebo klasické plyšáky, ktorých už mal niekoľko.
A potom manželovi zišlo na um, že by mohol skúsiť vyrobiť jednoduchú bábku a spomenul si na svoje študentské roky v Prahe, kde podobné pomáhal vyrábať s kamarátkou, aby si privyrobil. A tak sa začal rodiť Pepino. Meno dostal, pochopiteľne, neskôr od nášho syna. Prečo ho pomenoval po sebe? Vtedy nám len povedal, že je to super meno, ktoré vie vysloviť každý a najlepšie sa k nemu hodí.
Premýšľali sme aj nad kúpou bábky, ale všetky, ktoré sme našli, boli buď len maňušky na ruku, alebo klasické marionety určené skôr pre divadlo, a bolo veľmi zložité ovládať ich.
Podarila sa na prvý pokus?
Libor Olšaník: Keďže som mal nejaké skúsenosti a mal som z čoho vychádzať, nebol to úplne prvý pokus, ale asi na tretí sa to podarilo.
Petra: Okrem toho sme hneď vedeli, že to bude jazvečík. Máme ich radi a sú pomerne ľahko rozpoznateľní typickým dlhým telíčkom, krátkymi nožičkami a plantavými uškami.
Ako ste vo výrobe bábok postupovali?
Petra: Chvíľu po výrobe prvého jazvečíka Pepina sa nič nedialo, ale keď sme na prechádzkach stretávali rôznych ľudí vrátane kamarátov a známych, začali prichádzať prvé prosby o výrobu takého psíka pre ich deti alebo ako darček.
Libor: Začali sa objavovať aj prvé návrhy, že by sme mohli vyrobiť koníka, mačičku, jednorožca a podobne, podľa toho, kto má aké obľúbené zvieratko.
Petra: Čo sa týka materiálov, spočiatku sme používali hlavne kanvas v rôznych farbách. So zamatom, ktorý používame dnes, sme začali pracovať až neskôr. Náhodou sme naň narazili v predajni látok a nadchol nás svojou jemnosťou, pevnosťou a možnosťou lepšej údržby. Na druhej strane sa na kanvas lepšie maľovalo. Prvých pár rokov som všetky bábky maľovala výhradne ručne a priznám sa, že na zamate to ide o dosť horšie. Napriek tomu sme pri ňom zostali a dnes používame sieťotlač, čo celý proces urýchlilo.
Teda záleží aj na výbere materiálu…
Libor: Jednoznačne, materiál je podstatou všetkého! Navyše udržateľnosť je pre nás samozrejmosť, rovnako ako lokálne zdroje, aj keď pri zamate je to veľmi zložité.
Petra: Napríklad pri drevených labkách a kopýtkach spolupracujeme s družstvom invalidov v Proseči, kde nielenže pracujú hendikepovaní ľudia, ale zdroj dreva má certifikát o spôsobe nakladania s ním, čo bolo dôležité, keď sme začali dodávať do obchodov v anglických národných parkoch. Išlo o National Trust, čo je celonárodná organizácia, ktorá sa stará o národné parky a rezervácie v celom kráľovstve. My sme dodávali konkrétne do obchodu v parku Ashridge neďaleko Watfordu, teda kúsok za Londýnom. Oslovili nás ako lokálneho výrobcu. V tom čase sme žili v Hemel Hempstead asi 20 km severne od Londýna. Spolupráca bola skvelá, ale, žiaľ, naším návratom sa skončila, práve z dôvodu požiadavky, aby výrobky mali miestny pôvod.
A čo v prípade, že materiál nespĺňa požiadavky? Aký materiál výrobca bábok považuje za nekvalitný?
Petra: Našťastie sa to veľmi nestáva, máme už overených dodávateľov a držíme sa ich. Materiál býva skôr nevhodný ako nekvalitný. Napríklad na výrobu našich bábok nie sú vhodné strečové a lesklé látky alebo látky s vysokým obsahom umelých vlákien. Čo sa týka vlny, používame predovšetkým kvalitnú priadzu s vysokým obsahom prírodnej vlny.
Pri zvieratkách musíte používať viac druhov materiálu.
Libor: Látka je hlavný materiál, ale bez vlny a filcu by to nešlo. Krky, nožičky, hrivy a srsť vyrábame z vlny, kopytá a labky nám dodáva DIPRO Proseč.
Stopercentne ručná práca je v dnešných časoch mimoriadne cenená a vzácna, čo platí aj pri vašich bábkach. Ako prebieha ich výroba?
Petra: Pri bábke, ktorú bežne vyrábame, začíname sieťotlačou, ktorou vytvoríme tvár, prípadne telíčko, ak má byť maľované (napr. zebra, žirafa, jednorožec). Potom prichádza na rad strih a šitie na stroji, čo robí výlučne Libor. Vytvára aj prvé návrhy a prototypy nových bábok. Ja dávam bábkam charakter – výraz, oči, ňufáčik, ušká, farbu a podobne.
Potom vypchávame a rozdeľujeme bábky podľa druhu. Na každú hlavu prišijem krk, uši, prípadne rohy a hrivy, manžel namotá alebo prišije chvosty a nožičky. Posledná fáza je kompletácia – prišitie gombíkov a zavesenie na vahadielko.
Z čoho vytvávate základnú kostru, aby bábka držala svoj tvar?
Libor: Naše bábky sú predovšetkým textilné hračky a vďaka kvalitnému zamatu a výplni z recyklovaného dutého vlákna krásne držia tvar. Nohy a krk sú upletené z vlny, čo umožňuje jednoduchý pohyb pomocou dreveného vahadielka a dvoch šnúr.
Popri klasických zvieratkách ste sa rozhodli venovať aj výrobe jednorožcov. Od prvého jazvečíka je to značný odklon…
Libor: Najprv bol klasický koník, potom sa nám narodila dcérka, a keď mala asi 4 roky, prišla za mnou a povedala: „Ocino, prečo nemá ten koník roh? Potom by bol jednorožec a toho by som veľmi chcela.“ Najprv som bol zhrozený, ale dali sme hlavy dohromady a experimentom sme sa dopracovali k dnešnej podobe. Drak je moja srdcovka – ako chlapcovi by sa mi páčil. Je to klasická marioneta pre väčšie deti alebo dospelých, zavesená na viacerých šnúrkach, ktoré sa nemôžu odňať.
Petra: Jednorožec musel byť ružový so zlatými detailmi. Nakoniec sa nám veľmi vydaril – prvého jednorožca má dcéra dodnes. Má takmer 14 rokov a stal sa bestsellerom, dokonca predbehol jazvečíka Pepina.
Libor: Je fajn vidieť aj staršieho drsného motorkára, ktorý prechádza okolo nášho stánku, zastaví sa, zmäkne, usmeje sa a chce sa hrať.
Všetky vaše bábky majú vahadielko, no poznáme aj iné druhy bábok…
Libor: Áno, napríklad marioneta, teda bábka na vodiacich šnúrkach, sa prvýkrát objavila už v starom Egypte, približne okolo roku 3000 pred naším letopočtom. V období renesancie sa potom objavila jedna z najznámejších postavičiek – Gašparko. V 18. a 19. storočí bolo Česko bábkarskou veľmocou.
Myslím si, že všetky ďalšie druhy bábok (maňušky, tieňové bábky) vznikali najmä preto, aby sa viac priblížili deťom ako hračka, ktorou klasická marioneta úplne nie je. Dôvodom je najmä množstvo tenkých povrázkov, ktoré sa pri zamotaní veľmi ťažko rozmotávajú. Navyše práca s nimi už vyžaduje trochu zručnosti a praxe. Nie nadarmo sa to vyučuje až na vysokých školách umenia. Naša bábka je marioneta, len má dva silnejšie povrázky, aby sa nemohli zamotať a aby sa s ňou mohli hrať deti už od 3 rokov.
Bábky majú rôzne veľkosti. Vyrobili ste už nejakú nadrozmernú bábku?
Libor: Áno, vyrábali sme „dobrého ducha“ vysokého asi 70 cm a teraz pracujeme na bábkach štyroch ľudských postáv s výškou okolo jedného metra pre choduliarov.
Je výroba ľudských bábok v niečom odlišná od zvieracích?
Libor: Rozdiel medzi nimi je pomerne veľký. Zvieratká, ktoré tvoríme, majú – okrem pár výnimiek – štyri nohy, čo umožňuje použiť iba dve šnúrky na jednoduchom vahadielku. Vďaka tomu je potom pohyb aj práca s takouto bábkou jednoduchá. Len čo má však postava iba dve nohy, vyžaduje si to ešte viac povrázkov, a teda aj takzvaný kríž a vedenie bábky. Navyše samotné vytvorenie, konkrétne ušitie takejto tváre, je dosť náročné, preto sa tomu venujeme len okrajovo a na zákazku.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.