Pondelok 15. júna, 2026

Mala som mylnú predstavu o tom, ako vyzerá organická bavlna (Rozhovor s Naďou Suchanovou o udržateľnej móde)

Naďa Suchanová sa naučila šiť už v detstve a svoje prvé módne pokusy robila ako tínedžerka. Dnes stojí za lokálnou módnou značkou, ktorá spája originalitu s dôrazom na udržateľnosť a kvalitu. Ako módna návrhárka s viac ako sedemročnou praxou pôsobí v Nitre a svojimi modelmi presadzuje myšlienku, že menej môže byť viac. Drží sa zásady kvalitných materiálov a precízneho spracovania – hoci práve to je v slovenských podmienkach často najväčšou výzvou. Malé značky totiž narážajú na vysoké minimálne odbery u výrobcov aj na finančnú náročnosť overených európskych dodávateľov.

Epoch Times Slovensko: Ako módna dizajnérka sa dlhodobo zameriavate na udržateľnosť. Čo pre vás v praxi znamená udržateľná móda? 

Naďa Suchanová: V prvom rade to je nositeľnosť modelu, teda ako dlho a často ho vieme obliekať. Nemusíme ho nosiť do zničenia, ale keď sa nám prestane páčiť, vieme ho posunúť. Naopak, ak si kúpime tričko v reťazci a po prvom opratí sa zrazí, rýchlo skončí v koši. S tým súvisí vypracovanie modelu, teda kvalita šitia a to, ako nám model sadne na postave. Ak sa šije na mieru, alebo prispôsobuje strih klientke, je väčšia šanca, že bude s oblečením dlhodobo spokojná. Ak si aj nájdeme kvalitný kúsok v second hand obchode, je možnosť si ho dať upraviť.

V dnešnej dobe je na výber aj mnoho nových inovatívnych ekologických materiálov (lyocell, seacell, rôzne vegánske kože), no tie tradičné ako vlna, ľan, hodváb a bavlna stále zohrávajú veľkú rolu pri udržateľnosti. Vždy sa na udržateľnosť materiálov treba pozerať z rôznych aspektov. Napríklad bavlna je prírodná, dobre rozložiteľná, no na jej výrobu sa minie extrémne množstvo vody a v prípade konvenčnej aj pesticídov. Potom tu máme recyklované materiály, ktoré sa vyrábajú už z noseného oblečenia alebo plastov. K udržateľnosti určite patrí aj transparentnosť výroby. V dnešnej dobe je takmer nemožné dopátrať sa až k prvotným zdrojom, kde sa začína život nášho oblečenia. Ako už určite vieme, nie vždy je to o značke a cene oblečenia. Často aj veľké, prémiové a drahé značky využívajú fabriky, kde sa pracuje v neľudských podmienkach. 

V poslednom období idem cestou predobjednávok. Nešijem dopredu na sklad. V ponuke mám viac modelov tričiek a každú sezónu prichystám niekoľko nových farieb na výber. Mám dodávateľa, od ktorého si viem objednať aj menšie množstvá. Ak sa šije naraz viac kúskov z jednej farby, nevytvára sa zbytočný odpad. To som tiež doriešila a z menších zbytkov robím spodnú bielizeň. To isté platí aj pre iné modely, napríklad nohavice z vlneného materiálu. 

S akými lokálnymi materiálmi zvyknete najviac pracovať? 

Najviac pracujem s viskózovým úpletom. Mám ho rokmi overený a dlho som ho hľadala. Po mnohých noseniach a praniach si zachováva svoju kvalitu a vzhľad. Samozrejme, treba sa oň aj dobre starať. Je potrebné šetrnejšie pranie, ale po vyžehlení vyzerá veľmi prémiovo a elegantnejšie ako bavlna. Tá ma moje miesto napríklad pri košeliach. Od začiatku som sa zamerala na lokálneho výrobcu z Česka. Skúšam rôzne väzby tkanín, ako je popelín či twill a zameriavam sa aj na „easy care“ a „non iron“ úpravy. V dnešnej uponáhľanej dobe je to benefit pre klientky, keďže nevenujú toľko času žehleniu. 

Mojím obľúbeným materiálom je vlna. Používam ju hlavne na nohavice. Keďže vlna má samočistiace a antibakteriálne vlastnosti, stačí ich len lokálne očistiť, vyvetrať a nechať napríklad v kúpeľni počas sprchy „napariť“. V pláne mám aj kabáty z recyklovanej vlny, ktorá sa dokonca ani nefarbí, ale vlákna sa spracovávajú z farieb vstupných materiálov. V minulej sezóne som do letnej kolekcie vo väčšom zaradila aj 100-percentný ľan alebo s prímesou tencelu, ktorý zjemňuje jeho štruktútu. 

(Zdroj: archív Nadi Suchanovej)

Preferujete teda skôr európskych dodávateľov? 

Áno, a to najmä kvôli dostupnosti. Ak si overím kvalitu, viem, že rovnaký materiál budem môcť objednávať aj ďalšie sezóny, napriek tomu, že ich cena je niekoľkonásobne vyššia ako napríklad z Ázie. Trvácnosť a stálofarebnosť sú pre mňa dôležité, komfort nosenia je samozrejmosť. Ak sa dá, oslovujem priamo výrobcov, materiál tak nejde cez ďalšie sklady a predajcov. V Európe sú väčšinou už koneční spracovávatelia surovín. Myslím si, že ich je dostatok, no nie vždy je ľahké sa k nim dostať priamo. 

Samozrejme, že aj v iných kútoch sveta sa nájde množstvo dobrých výrobcov, spracovávateľov a hlavne pestovateľov surovín, napríklad kvalitné hodváby a kašmír z Ázie či vlny z Austrálie a Nového Zélandu, bavlna z Egypta, USA, či Peru. Podľa mňa každý kontinent, či krajina má svoje špecifiká, ale je dobré využívať primárne lokálne zdroje. V Európe sú to hlavne ľan a vlna.

Samozrejme, postupom času hľadám stále nové možnosti. V poslednej dobe ma zaujali dodávatelia s tzv. deadstock látkami, teda materiálmi, ktoré sú často vyrobené pre veľké značky a nestihli sa v sezóne spotrebovať. 

Aké kritériá sa musia pri výbere látok dodržať, aby sme mohli hovoriť o slow fashion?

Zloženie. Musí byť prírodného pôvodu, ak nie 100-percentné, tak aspoň z väčšej časti. Niekedy sú prímesi umelých vlákien nápomocné pre komfort (elastan), alebo pre trvácnosť či odľahčenie (polyamid). Výroba látok tak pokročila, že dobrí výrobcovia vedia nakombinovať prírodné zdroje s umelo vyrobenými tak, aby bola zachovaná udržateľnosť aj príjemnosť nosenia. Snažím sa neprepadnúť len trendu eko certifikátov. Uvedomujem si, že organické materiály sú najlepšou ekologickou voľbou, no často sa najnovšie inovatívne materiály dostanú najskôr k veľkým značkám a až potom sú množstvom a cenami dostupné tým menším. 

Prichádzajú letné mesiace a s nimi v ideálnom prípade vzdušný textil. Ako čo najľahšie dostať udržateľnosť aj do letnej módy?

Často v reťazcoch a fastfashion obchodoch nájdete „vzdušné“ šifónové šaty. Pôsobia síce vzdušne, no ak sú z polyesteru, môže sa stať, že vaša pokožka nedýcha a pot sa začne rozkladať na umelých vláknach. Preto naozaj treba vyberať prírodné materiály a pozerať zloženie na visačkách. Ak je materiál úplne nekrčivý, je to s najväčšou pravdepodobnosťou umelý materiál. 

A toto je večná dilema s klientkami. Ja ich presviedčam na prírodné materiály, no oni nechcú chodiť pokrčené. Snažím sa im vysvetľovať, že v lete je takéto pokrčenie tolerované a často je to znak prémiového oblečenia. Ľanové nohavice či saká sa síce krčia, no ak sú dobre ušité a vypracované, nie je to tak vidno. Dobrou voľbou je aj tencel, ekologická viskóza, ktorá je padavá, pôsobí elegantne a zároveň je vzdušná. 

Tencel má dokonca vlastnosť, že sa počas nosenia na tele sám jemne vyrovnáva. Ak má žena možnosť zaobstarať si hodvábne kúsky na leto, je to výborné, ale aj finančne náročnejšie. Pozor aj na saká, ktoré síce môžu byť napríklad ľanové alebo bavlnené, no ak majú polyesterovú podšívku, je to na škodu. 

(Zdroj: archív Nadi Suchanovej)

V mnohých vašich modeloch dominuje bavlna…

Áno, bavlna je sama o sebe prírodná. Ja mám z bavlny najmä košele, ale aj nohavice či sukne. Materiál z bavlny dýcha, nedráždi pokožku a pot sa nerozkladá na nepríjemný pach. Pri prírodnej bavlne platí, že všetko oblečenie, ktoré má na visačke 100 % bavlna, je skutočne bavlna. Tu však prichádza otázka, ako a kde bola rastlina pestovaná a následne spracovávaná. Najkvalitnejšia je egyptská bavlna, ale aj supima bavlna z USA. Tie majú dlhé vlákna, dlhú životnosť a nežmolkujú sa, egyptská má zas mierny lesk. Ak sú pestované bez pesticídov, môžu byť certifikované ako organické. 

Organická bavlna musí mať certifikát. Najznámejší je GOTS. Títo výrobcovia sa zväčša zameriavajú na výrobu úpletov a teplákovín z organickej bavlny, pretože sa z nich vyrába najmä detské oblečenie, alebo oblečenie, ktoré sa nosí priamo na telo. Je tam zväčša menší výber farieb. Čo sa týka udržateľnosti, skôr by som sa orientovala na kvalitu samotnej bavlny a dlhú životnosť. 

Prispieva bavlna k väčšej udržateľnosti? 

Bavlna je veľmi dostupná a relatívne lacná na výrobu, preto je z prírodných materiálov určite najviac vyhľadávaná a ponúkaná v módnom priemysle. Či prispieva k udržateľnosti módy, je komplikovaná otázka, pretože na jej výrobu je potrebné veľké množstvo vody. Ak chceme prispieť k udržateľnosti, mali by sme si hľadať výrobky z kvalitných bavlnených materiálov, ktoré nám vydržia. Najväčší strašiak sú pre mňa tričká s rôznymi potlačami, ktoré sú často z menej kvalitných materiálov, aj keď na visačke je 100 % bavlna a často sa kupujú pre pocit spolupatričnosti k určitej skupine, spoločnosti či známej osobnosti.

Najväčším benefitom organickej bavlny je ekologické pestovanie bez chemických pesticídov, čo má vplyv aj na pôdu, aj na samotných pestovateľov. Následne pri spracovávaní sa nepoužívajú toxické farbivá, čo má za následok menej znečistené odpadové vody. Je vhodnejšia pre citlivú pokožku, mäkšia, bez chemických zvyškov. Tým, že sa aj pestuje aj spracováva v menších množstvách a pri kontrolovanom procese, je väčšia záruka aj kvality a trvácnosti. Častokrát sa spomína aj pojem mercerovaná bavlna. Je to spracovanie vlákien, po ktorom zostáva látka mierne lesklá a ešte hebkejšia s dlhšou životnosťou a stálofarebnosťou.

(Zdroj: archív Nadi Suchanovej)

Pocítime teda hneď, že oblečenie je vyrobené z prírodnej a nie konvenčnej bavlny? 

Určite áno, treba nechať za seba hovoriť zmysly. Ak je materiál jemný, mäkký a hladký, obsahuje s najväčšou pravdepodobnosťou vysoký podiel organickej bavlny. 

V bežných reťazcoch sa dnes objavuje „organická bavlna“ aj za pár eur, čo dokáže trochu zmiasť…

Ak výrobok alebo materiál, z ktorého je vyrobený, nemá uvedený certifikát GOTS a je v nízkej cene, ide s najväčšou pravdepodobnosťou len o prímes organickej bavlny, zväčša menej ako 30 %. Fast fashion značky to často zneužívajú a ide o tzv. greenwashing. V minulosti to dokázalo zmiasť aj mňa a mala som mylnú predstavu o tom, ako vyzerá organická bavlna. Malé lokálne značky, ktoré používajú materiály s týmto označením, zväčša nakupujú materiál od dodávateľov v úplne iných cenových reláciách. 

Čo vás najviac odrádza od kúpy takéhoto „organického“ oblečenia z bežných reťazcov a supermarketov?

Vyhýbam sa tomu, aj keď nevravím, že som si ho nikdy nekúpila. Ak potrebujem narýchlo niečo, tak si kúpim obyčajné tričká, ponožky či športové oblečenie pred nejakou cestou, keď zistím, že mi niečo chýba. Kúpim si to ale s vedomím, že tá kvalita bude zodpovedať cene. V mojom šatníku je takýchto kúskov naozaj minimum.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.

Prečítajte si aj