Názory

Kto Jeffrey Epstein skutočne bol a prečo na jeho príbehu stále záleží (Komentár)

Po celé roky bola verejná diskusia o Jeffreym Epsteinovi zúžená do jedinej, desivej dimenzie: sexuálnych zločinov. Tieto zločiny boli skutočné, brutálne a neodpustiteľné. Ženy a dievčatá, ktoré zneužíval a pri tom často používal nátlak, drogy a manipuláciu, si zaslúžia spravodlivosť, dôstojnosť a trvalú zodpovednosť vinníkov. Nič v tejto diskusii by nikdy nemalo ich utrpenie zľahčovať.

Aby sme ale pochopili, kým Epstein skutočne bol a prečo jeho prípad dodnes znepokojuje inštitúcie po celom svete, musíme sa postaviť tvárou k väčšej a nepohodlnejšej pravde: sex nebol stredobodom jeho moci. Bol jej vedľajším produktom.

Epstein fungoval ako globálny sprostredkovateľ vplyvu. Nebol len bohatým predátorom skrývajúcim sa za peniazmi; bol facilitátorom, človekom, ktorý obchodoval s prístupom, vplyvom, utajovaním a výnimkami. Jeho hodnota pre mocných nespočívala len v potešení, ale v tom, čo mohol odomknúť: výhodné daňové zachádzanie, regulatórne slepé miesta, offshore finančné štruktúry, právna ochrana a blízkosť k tým, ktorí formujú zákony a trhy.

S ľahkosťou sa pohyboval medzi finančníkmi, politikmi, aristokraciou, akademikmi, vedcami, osobami napojenými na spravodajské služby a korporátnymi elitami. Tento prístup nebol náhodný. Epstein si pestoval imidž nepostrádateľnosti ako neformálny poradca v otázkách daňovej politiky, menových tokov a finančného inžinierstva. Či už mal formálnu kvalifikáciu, alebo nie, štylizoval sa do role niekoho, kto rozumie tomu, ako funguje skutočná moc – a ako sa dá v tichosti ohýbať.

Práve preto bol jeho svet tak starostlivo strážený. Epsteinov ekosystém fungoval ako súkromný klub – exkluzívny, extravagantný a oprostený od dôsledkov. Vstup doň signalizoval status. Zároveň však so sebou niesol riziko. Utajenie, ktoré priťahovalo mocné osoby, ich zároveň zväzovalo dohromady. Vzájomné kompromitujúce informácie prinášali všeobecné mlčanie. V takom prostredí sa zodpovednosť stala vyjednávateľnou a právny štát sa považoval za flexibilný.

Sex v tomto systéme plnil niekoľko funkcií. Niektorým poskytoval uspokojenie. Iných kompromitoval. Prinášal vplyv a páky pri vyjednávaniach. Stieral morálne hranice a zabezpečoval diskrétnosť. Nikdy nebol náhodný. Bol inkorporovaný do širšej architektury kontroly, ktorá odmeňovala lojalitu a trestala vzdor, a to často bez jediného slova.

Táto architektúra priťahovala chamtivých, ctižiadostivých, bezohľadných i zraniteľných. Niektorí hľadali finančné výhody, iní ochranu. Ďalší chceli byť blízko pri moci bez kontroly, ktorá ju zvyčajne sprevádza. Epstein ponúkal skratku – takú, ktorá obchádzala transparentnosť a nahrádzala ju dôverou založenou na zdieľaných tajomstvách.

Práve preto sa výhradné sústredenie na sexuálny rozmer Epsteinových zločinov, hoci je emocionálne pochopiteľné, vo výsledku míňa s celou pravdou. Ľudia neplatili len za ženy. Platili za prístup k samotnému Epsteinovi a k dverám, o ktorých tvrdil, že dokáže otvoriť. Platili za vplyv bez odtlačkov prstov, za výsledky bez zodpovednosti a za ochranu pred dôsledkami, ktorým by iní čelili.

Najznepokojivejšou otázkou nie je, prečo Epstein zneužíval moc, ale prečo toľko inštitúcií zlyhalo – alebo sa rozhodlo nekonať – napriek varovaniam, dôkazom a vzorcom chovania, ktoré boli viditeľné dávno pred jeho zatknutím. Jeho dlhé beztrestné pôsobenie nebolo výsledkom jeho vlastnej “šikovnosti”. Bolo produktom systému, ktorý chránil sám seba.

Spravodlivosť sa preto nemôže zastaviť pri jednom zločincovi. Epstein nepôsobil vo vákuu. Jeho vplyv si vyžadoval klientov, prijímateľov výhod, sprostredkovateľov a ochráncov – niektoré boli aktívni, iní pasívni a mnohí mlčiaci. Zaoberať sa iba zločinmi a neskúmať sieť, ktorá ich umožňovala, znamená zaručiť ich opakovanie. 

Nie je to otázka rasy, politiky alebo ideológie. Je to otázka práva, etiky a integrity inštitúcií, ktoré tvrdia, že slúžia verejnému dobru. Spoločnosť, ktorá umožňuje, aby bohatstvo a blízkosť k moci prevážili nad zodpovednosťou, priamo vyzýva ku korupcii na všetkých úrovniach.

Prípad Epstein pretrváva, pretože odhaľuje hlbšie zlyhanie: svet, v ktorom moc chráni seba samú, pravidlá sa uplatňujú selektívne a poškodení sú často najmenej schopní domáhať sa spravodlivosti.

Ak to so zodpovednosťou myslíme vážne, musíme byť ochotní pozrieť sa za hranice škandálu a zamerať sa na štruktúru, ktorá stála za zločinmi jedného človeka a na systém, ktorý ich umožnil. Čokoľvek menej už nie je pravda. Je to vyhýbanie sa.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Armstrong Williams je politický komentátor, autor, podnikateľ a zakladateľ spoločnosti Howard Stirk Holdings.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK