Inšpirácie » Tradičné remeslá

Ondrej z farmy Včelí kút: Včely sú majsterky organizácie a usilovnosti, dokážu vytvoriť superorganizmus (Rozhovor)

Ondrejovi Gajdošovi a jeho rodine ukázali včely nielen obraz dokonalej symbiózy s prírodou, ale aj fascinujúceho fungovania rovnováhy a spoločnej práce. Nejde však len o voľnočasový koníček, ale o prirodzenú a postupnú cestu, ktorá ho priviedla až k profesionálnemu remeslu. Začínal len s 5 včelstvami, ktoré sa postupne rozrástli na desiatky rodín, vďaka ktorým včelia farma vo Vidinej prekvitá a zásobuje nielen miestnych obyvateľov poctivým medom, propolisom či ikonickými medoládami. V rozhovore sme sa Ondreja pýtali, ako vyzerá bežný deň včelára na plný úväzok, čo ho zamestnáva cez zimné mesiace a ako dokáže spoznať, že s jeho včelami nie je niečo v poriadku.

Epoch Times Slovensko: Farma Včelí kút je vlastne vaším splneným snom, ako žiť v spojení s nedotknutou prírodou. Ako sa tento nápad rozvíjal? Prečo vám učarovali práve včely?

Ondrej Gajdoš: Náš príbeh sa začal hľadaním harmónie. Dnešný život je plný zhonu a stresu. Žili sme síce na dedine a k prírode sme mali vždy veľmi blízko, no napriek tomu sme cítili, že nám chýba hlbšie spojenie s ňou. Išlo o hľadanie novej cesty a hlbšieho zmyslu v živote. Včely sú pre nás viac než len chovateľské zvieratá. Sú to majsterky organizácie a usilovnosti. Učarovali nám svojou komplexnosťou, neuveriteľnou schopnosťou prežiť a prosperovať ako superorganizmus.

Ak by sme to mali trochu viac rozvinúť, prečo včely reprezentujú dokonalú symbiózu?

Sú fascinujúcim príkladom toho, ako dokáže fungovať dokonalý ekosystém. Každá včela v úli má svoju úlohu a pritom všetky pracujú pre spoločné dobro. Je to perfektná ukážka toho, ako sa dá dosiahnuť veľa, keď sa pracuje spoločne a pre spoločný cieľ. Ich existencia je odrazom rovnováhy, kde každá činnosť má svoj zmysel. Opeľujú rastliny, udržujú biodiverzitu, dávajú nám med.

Ako ste sa k včelárstvu dostali?

Náš príbeh sa začal v roku 2013, keď som si od miestneho včelára kúpil svojich prvých 5 včelstiev. V tom čase to bolo skôr o zvedavosti a túžbe naučiť sa niečo nové. Boli to však moje prvé kroky do fascinujúceho a tajomného sveta včiel. Postupne sa moja včelnica rozrastala a ja som si uvedomil, že včelárenie sa stalo pre mňa viac než len koníčkom. Nebol to plán, ktorý vznikol zo dňa na deň, bol to skôr prirodzený proces. A presne tak sa zrodil aj Včelí kút. Vydal som sa na cestu profesionálneho včelára a v súčasnosti sa starám o cca 130 včelích rodín.

Absolvovali ste aj odborné štúdium?

Absolvoval som externé štúdium na Strednom odbornom učilišti pod Bánošom v Banskej Bystrici, odbor včelárstvo. Štúdium spájalo teoretické vedomosti s praxou. V škole som získal nové kontakty, priateľstvá a spoznal som nové včelárske technológie, ktoré mi umožnili zefektívniť prácu so včelami.

Čo z toho všetkého sa vám darí využívať priamo na vašej včelej farme? Čomu konkrétne sa tam venujete?

Naša farma je pre nás viac než len včelín. Je to miesto, kde včely, príroda a ľudia tvoria jeden celok. Získané vedomosti uplatňujem každý deň. Starostlivosť o včely, prevencia chorôb a produkcia kvalitného medu a aj iných včelích produktov (propolis, včelí peľ, medovina, včelí vosk – z neho výroba sviečok) sú pre nás prioritou.

Je región Novohradu pre chov včiel vhodný?

Je to môj rodný kraj, miesto, v ktorom trávim doposiaľ celý svoj život. Ideálny je rozmanitosťou včelej pastvy, nachádzajú sa tu zmiešané lesy, porasty, ktoré poskytujú včelám rozmanitú potravu od skorej jari až do neskorého leta v prípade vhodných klimatických podmienok.

Ako v súčasnosti vyzerá bežný pracovný deň profesionálneho včelára?

Ľudia si často myslia, že včelár len sedí pri úľoch a čaká na med (smiech). Môj pracovný deň je veľmi rozmanitý, dynamický a závisí od ročného obdobia. S nástupom jari sa začína najdôležitejšia práca. Začínam kontrolou včelstiev, sledujem ich stav, či majú po zime dostatok potravy, či sa matka rozvíja správne. Je to kľúčové obdobie, pretože na jar sa včelstvá najviac rozrastajú, je to prirodzený čas ich rojenia. 

Vtedy sa snažím včely udržať v úli až do hlavnej znášky, keď zberateľský pud prerastie nad tým rozmnožovacím. Ak sa mi to úspešne podarí a počasie aj príroda prajú, v lete nastávajú ďalšie práce v podobe vytáčania medu. Je to najsladšia časť našej práce. Po skončení medobrania pripravujem včelstvá na zimu. Paradoxne to býva už koncom júla a augusta. 

V tomto období sa včelstvá preliečujú, zbavujú sa parazita – klieštika včelieho (Varroa destructor), ktorý je v súčasnosti jednou z hlavných príčin úhynu včelstiev. Včely kŕmime, aby mali dostatok energie na prezimovanie. Od úspešného zazimovania potom závisí, čo nájde včelár na jar v úli. 

V zime je to najmenej hektické obdobie, ale nie je to voľný čas. Nastáva práca s predajom medu a včelích produktov. Pripravujem si úle a rámiky na ďalšiu včelársku sezónu a vzdelávam sa.

Včely vraj dokážu byť v mnohých ohľadoch dokonca tvrdohlavé. Vedia si sem-tam postaviť hlavu a nespolupracujú?

Áno, vedia si postaviť hlavu a nespolupracovať, čo ma učí pokore a rešpektu. V prírode existujú zákony, ktoré nevieme zmeniť. Najviac na ich správanie vplýva znáška, to, či majú dostatok potravy, a to ovplyvňuje najviac počasie.

A ako sa to konkrétne prejavuje? Ako zistíte, že so včelami nie je niečo v poriadku?

Dôležité je byť citlivý a všímať si detaily. Včelárstvo je umenie pozorovania a reagovania na zmeny, ktoré sa dejú. Už pri samotnom otvorení úľa dokážem rozoznať, či je so včelami všetko v poriadku alebo nie. Podľa ich bzukotu a pohybov viem zistiť napríklad to, či je v úli prítomná matka alebo či sú siroty. Ak vidím mŕtve včely pred úľom, je to znak, že niečo nie je v poriadku.

Ako to potom riešite?

Ak niečo nie je v poriadku, tak sa snažím zistiť príčinu. Je to ako s lekárom, ktorý hľadá príznaky choroby. Niekedy sa danému včelstvu pomôcť dá, niekedy, aj keď to znie kruto, pre dobro ostatných kolónií musíme takéto včelstvo zlikvidovať. No prevencia je najlepšia liečba a snažím sa takýmto problémom predchádzať.

Môžeme povedať, že zmeny správania sa potom prejavia aj v hotových produktoch? V kvalite, kvantite, chuti či farbe medu?

Dá sa povedať, že kvalita medu je priamym odrazom zdravia a pohody včiel. Len silné a zdravé včelstvá dokážu vyprodukovať včelie produkty v prebytkoch, aby ostalo aj pre včelára. Slabé, choré alebo stresované včelstvo neprodukuje toľko medu, pretože sa sústreďuje na prežitie a nie na produkciu medu. Živorí a postupne hynie alebo sa stane obeťou silnejších včelstiev a predátorov.

Vy sa špecializujete na lesný, kvetový aj agátový med. Ako chutia a ako sa odlišujú?

Každý med je jedinečný a má svoje špecifické vlastnosti. Agátový med je symbolom čistoty a jemnosti. Je to jeden z najobľúbenejších medov, a to vďaka svojej jemnej chuti a pomalej kryštalizácii. Farba je takmer priesvitná alebo má jemný zlatistý odtieň. 

Lesný med má zas tmavšiu farbu, výraznejšiu a mierne zemitú chuť. Násobne vyšší obsah vitamínov a minerálov. Kvetový čerešňový med je našou pýchou. Vyniká svojou výraznou chuťou a vôňou po divých čerešniach.

Keďže chuťové poháriky sú veľmi individuálne, platí to pravdepodobne aj pri mede. Aký med chutí vám?

To je, akoby ste sa pýtali rodiča, ktoré dieťa má radšej (smiech). Každý med je pre mňa niečím výnimočný a každý má svoj príbeh, ktorý sa skrýva za jeho chuťou. Ak by som si však mal vybrať, mojím favoritom by bol kvetový lesný med. Má hlbokú, výraznú chuť, ktorá sa ťažko opisuje, no ľahko sa do nej zamilujete. Postačí konzumovať 1 – 3 lyžičky denne, záleží aj od obdobia. Je to viac než dosť na to, aby som si užil jeho chuť a využil aj jeho liečivé vlastnosti.

Tu sa natíska otázka, akým najlepším spôsobom med konzumovať, aby ostali zachované jeho liečivé účinky…

Med je živý produkt plný prospešných enzýmov, vitamínov a minerálov. Aby si zachoval svoje liečivé vlastnosti, je kľúčové správne s ním zaobchádzať. Najväčším nepriateľom medu je teplo. Pri vystavení teplotám nad 45 °C sa jeho cenné látky ničia a med sa vtedy mení na obyčajné sladidlo. 

Taktiež je dôležité správne skladovanie. Med by mal byť uskladnený na tmavom, chladnom a suchom mieste v uzatvorenej nádobe. Priame slnečné svetlo a vysoká vlhkosť znižujú jeho kvalitu.

Ako sa med najčastejšie konzumuje vo vašej včelárskej domácnosti? Obľúbili si ho aj deti?

Môžeme povedať, že med je u nás doma viac než len sladidlo. Snažíme sa ho využívať namiesto cukru, kde sa len dá – do čaju, jogurtov a cereálií, do studených dezertov, aby sme zachovali jeho cenné látky. Keď sme chorí, používame na liečenie nielen med, ale aj propolis a včelí peľ.

Naše deti si med zamilovali a ešte viac naše medolády, čo sú pastované ochutené medy. Obľúbená je aj lieskovo-oriešková medoláda, ktorú majú najradšej na palacinky, škoricovú a pistáciovú medoládu si natierajú najradšej na vianočku s maslom. Med je pre nich nielen sladká pochúťka, ale aj súčasť ich detstva. Vidia, koľko práce je okolo včielok, koľko práce stojí za tým, aby sa med dostal z úľa priamo na stôl.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK