Ústavný súd stopol zmeny o kajúcnikoch: verejný konflikt medzi premiérom a generálnym prokurátorom pokračuje
Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) pozastavil účinnosť kľúčového ustanovenia decembrovej novely Trestného poriadku, ktoré zásadne menilo pravidlá používania výpovedí spolupracujúcich obvinených (tzv. kajúcnikov) ako dôkazu. Súd zároveň prijal na ďalšie konanie návrhy skupiny poslancov, generálneho prokurátora aj Špecializovaného trestného súdu a spojil ich na spoločné konanie. Podľa ÚS SR by okamžitá aplikácia napadnutého ustanovenia mohla zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní a ohroziť práva poškodených aj spolupracujúcich obvinených. Pozastavenie má preto preventívny charakter – má zabrániť možným nenapraviteľným následkom, kým súd nerozhodne vo veci samej.
Súd pozastavil účinnosť najzásadnejšej zmeny poslednej novely Trestného poriadku
Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) minulý týždeň pozastavil účinnosť novely Trestného poriadku, ktorá sa týka použiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby (tzv. kajúcnika).
ÚS prijal na ďalšie konanie návrh skupiny 51 poslancov Národnej rady SR na preskúmanie súladu častí zákona č. 416/2025 Z. z. (posledná decembrová novela Trestného zákona a Trestného poriadku) s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Novelu trestnoprávnych kódexov napadol aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a Špecializovaný trestný súd. ÚS ich návrhy prijal a spojil na spoločné konanie.
ÚS v štádiu predbežného prerokovania pozastavil účinnosť nového ustanovenia, ktoré sa týkalo neprípustnosti dôkazov získaných od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit a ktorá nevypovedala pravdivo alebo úplne.
„Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti sa ústavný súd zameral na skupinou poslancov tvrdené ohrozenie základných práv a slobôd a možnú nenapraviteľnosť záťaží, ktoré by mohli vzniknúť v prípade, ak by návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z. nebolo vyhovené. Dospel pritom k záveru, že v prípade nevyhovenia návrhu na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia by bezpochyby došlo k zásahom do množstva prebiehajúcich trestných konaní s potenciálom ohroziť subjektívne práva poškodených, ako aj subjektívne práva samotných spolupracujúcich obvinených,“ uviedol ÚS SR 11. februára v tlačovej správe.
Práva poškodených aj spolupracujúcich obvinených by mohli byť ohrozené
Podľa ÚS SR by práva poškodených mohli byť ohrozené, ak by sa na výpovede spolupracujúcich obvinených neprihliadalo – často totiž predstavujú kľúčový dôkaz pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti. Ich vylúčenie by podľa súdu mohlo viesť k dôkaznej núdzi a k právoplatnému skončeniu vecí inak než odsúdením páchateľov.
„Ak by aj ústavný súd následne dospel k záveru o nesúlade predmetného ustanovenia Trestného poriadku s ústavou, možnosť znovuotvorenia týchto právoplatne skončených trestných konaní nie je jednoznačne definovateľná,“ zdôvodnil súd predbežné pozastavenie účinnosti s ohľadom na práva poškodených.
„Vo vzťahu k samotným spolupracujúcim osobám ako beneficientom prichádza do úvahy predovšetkým ohrozenie ich ústavou garantovaného práva na obhajobu, ktorého následky by bolo možné iba ťažko reparovať,“ doplnil ÚS.
Podľa súdu široká formulácia § 119 ods. 6 Trestného poriadku („dôkaz získaný od osoby“) vyvoláva obavu, že by kajúcnici mohli byť dôkazne diskvalifikovaní aj vo vlastnom trestnom konaní – čo by mohlo znamenať, že by nemohli byť vypočutí ani ako obvinení k skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Súd zároveň zdôraznil význam dôvery v stabilitu práva. Spolupráca obvineného s prokuratúrou je podľa súdu založená na dôvere, keďže obvinený sa priznaním a výpoveďou vzdáva časti svojich obhajobných práv. Zmena pravidiel bez jasných prechodných ustanovení by sa pravdepodobne uplatnila aj na už spolupracujúcich obvinených, keďže procesné normy sa spravidla aplikujú okamžite.
„Z uvedeného vyplýva, že spolupracujúci obvinení už nemajú priestor rozhodnúť sa, či by sa aj v takomto právnom rámci pôvodne rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Nie je pritom sporné, že prokuratúra sa s viacerými obvinenými na priznaní statusu spolupracujúceho obvineného dohodla, z čoho vyplýva, že zásah je bezprostredný a reálny, nie špekulatívny,“ zhrnul ÚS.
Ostatné napadnuté ustanovenia zostávajú účinné
Súd tak dospel k záveru, že z hľadiska ochrany spravodlivosti trestného konania a zachovania práv poškodených aj spolupracujúcich obvinených je vhodné účinnosť sporného ustanovenia dočasne pozastaviť.
Podľa ÚS ide o zásadnú zmenu procesných pravidiel, ktorá sa dotýka už prebiehajúcich trestných konaní, pričom jej konkrétne dopady v praxi zatiaľ nemožno spoľahlivo predvídať. Pozastavenie účinnosti má preto preventívny charakter a má zabrániť možným zásahom do základných práv, kým súd nerozhodne vo veci samej.
Zvyšok novely (napr. trestný čin marenia volebnej kampane či trestný čin popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne) zostáva v platnosti do konečného rozhodnutia ÚS.
Reakcia premiéra
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) vyhlásil, že rešpektuje rozhodnutie ÚS, no dodal, že vláda počká na konečné rozhodnutie súdu.
„My si trpezlivo počkáme na verdikt v samotnej veci. Len chcem pripomenúť, že keby sa ktorýkoľvek sudca Ústavného súdu SR alebo generálny prokurátor stretli s praktikami kajúcnikov vo svojej vlastnej veci, mali by úplne iný názor,“ povedal Fico 12. februára vo videu z lietadla cestou na neformálny samit lídrov EÚ v Bruseli.
Premiér zopakoval svoj názor, že ak kajúcnik v jednej veci klamal, jeho výpovediam nemožno dôverovať ani v iných prípadoch. Naznačil aj to, že vláda bude pokračovať vo verejnom poukazovaní na sporné praktiky kajúcnikov.
„Asi budeme musieť urobiť ďalšie verejné prezentácie vyčíňania kajúcnikov, aby Ústavný súd SR a generálny prokurátor pochopili, čo za zverstvá napáchali a prečo im nie je možné veriť v žiadnej svedeckej výpovedi,“ uviedol.
Opozícia krok ÚS SR víta
Opozícia rozhodnutie ÚS víta. Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková označila úpravu presadenú vládnou koalíciou za škodlivú.
„Zmena, ktorú presadila vládna koalícia na poslednej parlamentnej schôdzi, bola naozaj hanebná. Takéto nastavenie znamenalo, že Slovensko sa stane bezmocným v boji proti mafii pri rozkladaní organizovaných zločineckých skupín,“ uviedla na tlačovej konferencii 11. februára.
Poukázala aj na konkrétne dopady v praxi, napríklad na rozhodovanie Špecializovaného trestného súdu v prípadoch drogových gangov, kde podľa nej zmena bránila riadnemu súdnemu konaniu.
„O to viac vítam rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý jasne povedal, že takto sa pravidlá meniť nemôžu,“ uzavrela.
Generálny prokurátor považuje verdikt ÚS za zásadný
Generálny prokurátor Žilinka označil rozhodnutie ÚS o pozastavení účinnosti zmeny Trestného poriadku týkajúcej sa kajúcnikov za zásadné.
„Pozastavenie účinnosti normy zamedzí možným negatívnym, nezvratným a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy v trestnom konaní a zásahom do spravodlivosti procesu, a zároveň zamedzí ohrozeniu objasňovania najzávažnejšej trestnej činnosti,“ uviedol šéf prokuratúry 11. februára na sociálnej sieti.
Fico: Prokuratúra sa postavila na stranu opozície
Premiér Fico počas tlačovej konferencie 15. februára hovoril o „názorovom prevrate“ u generálneho prokurátora, ktorý si je podľa neho plne vedomý toho, čo „gauneri, udávači a kajúcnici“ vystrájali v rokoch 2020 – 2023.
Fico vyhlásil, že kajúcnici ako František Imrecze, Bernard Slobodník či Ľudovít Makó majú dnes plnú podporu generálneho prokurátora Žilinku, keďže ten podal návrh na ÚS SR v súvislosti s novelizáciou Trestného poriadku.
„My to sledujeme a aj preto sme zopakovali naše stanovisko, že generálny prokurátor nemá našu žiadnu dôveru,“ povedal premiér.
Podľa Fica sa prokuratúra svojimi krokmi jasne priklonila na stranu opozície. „Vstúpila generálna prokuratúra a prokuratúra ako taká do politického súboja. Jednoznačne sa postavila na stranu opozície,“ uviedol.
Ako dodal, je to zreteľné zo stanoviska generálnej prokuratúry k stavu vyšetrovania korupcie či z rozhodnutí bratislavskej krajskej prokuratúry vo veci darovania vojenskej techniky Ukrajine.
Žilinka: Agresívne vyjadrenia premiéra nemajú s realitou nič spoločné
Generálny prokurátor Žilinka reagoval na premiérovu tlačovú konferenciu statusom na sociálnej sieti. Ficove vyhlásenia označil za neprípustný útok na slovenskú prokuratúru ako orgán ochrany práva a na jeho osobu ako generálneho prokurátora.
Podľa Žilinku ide nielen o útok, ale aj o zjavnú snahu ovplyvňovať činnosť generálneho prokurátora a prokuratúry zo strany najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci, ktorej súčasťou prokuratúra nie je.
„Generálny prokurátor a prokuratúra tu nie sú na to, aby napĺňali predstavy politikov, aby plnili ich politické sľuby či aby boli nástrojom na „likvidáciu“ politických protivníkov. Spochybňovanie rozhodnutí prokurátorov len preto, že nie sú v súlade s politickými očakávaniami, a s tým súvisiace hrubé osobné útoky na prokurátorov a ich osočovanie sú nesmierne škodlivé a bezprostredne negatívne zasahujú do dôveryhodnosti a vážnosti prokuratúry v očiach verejnosti,“ napísal Žilinka 15. februára.
Podanie návrhu na ÚS, ktorým namietal prijatú novelu Trestného poriadku o spolupracujúcich osobách, podľa neho nebolo žiadnym „názorovým prevratom“ ani „postavením sa za opozíciu“, ale výlučne odbornou a právnou reakciou na prijatý zákon, o ktorého protiústavnosti a škodlivosti je presvedčený.
„To nie je nepriateľské gesto. Využitie môjho ústavného oprávnenia podať návrh Ústavnému súdu bola jediná možná reakcia na prijatý zákon,“ zdôraznil Žilinka.
Dodal, že tvrdenie, že „generálny prokurátor sa podaním na ÚS postavil na stranu udavačov a gaunerov“, je nehanebnosť. „Čo si to vôbec dovoľujete, pán predseda vlády SR? Skutočne ste stratili súdnosť? Právo takto osočovať generálneho prokurátora vám nedáva ani funkcia predsedu vlády SR,“ uviedol Žilinka.
Novela trestnoprávnych kódexov
Národná rada 11. decembra 2025 schválila novelu Trestného zákona, za ktorú hlasovalo 76 poslancov. Okrem sprísnenia trestov pri drobných krádežiach novela, ktorá mení aj Trestný poriadok, obmedzuje využívanie spolupracujúcich obvinených v trestnom konaní. Podľa novelizácie by súdy nemali prihliadať na ich výpovede, ak sa preukáže, že v akomkoľvek trestnom konaní nehovorili pravdu. Podľa kritikov novely sa tým znemožní vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti, napríklad zločineckých skupín.
Novela nadobudla účinnosť v sobotu 27. decembra 2025. Poslanci parlamentu schválili zmeny v prvej polovici decembra, prezident ju zakrátko nato podpísal. Novelizácia okrem iného zavádza princíp „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach a obmedzuje využívanie výpovedí kajúcnikov v trestných konaniach. Zavádza aj nové trestné činy – popieranie povojnového usporiadania a ovplyvňovanie volieb prostredníctvom podpory zo zahraničia.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.