Zaujímavosti

„Ľudia si myslia, že lietadlo je reštaurácia.“ Zuzana po 12 rokoch o realite práce letušky (Rozhovor)

Letuška je tak trochu diagnóza a svoje o tom vie aj Zuzana Greizingerová, ktorá má za sebou už 12-ročnú prax. Momentálne už druhý rok lieta pre súkromný jet v Saudskej Arábii. Od nízkonákladovej spoločnosti cez top spoločnosti v Spojených arabských emirátoch až po súkromný jet bohatých ropných magnátov si prešla dlhou cestou. Zuzana pochádza zo Starej Ľubovne a ako malá snívala o povolaní spisovateľky alebo investigatívnej žurnalistky. Po štúdiu žurnalistiky v Bratislave na niekoľko rokov zakotvila v ženskom módnom mesačníku, no lákali ju diaľky a svet. Vtedy jej v hlave skrsla myšlienka stať sa letuškou, cestovať po svete a zarábať si tým. Čo všetko táto práca obnáša, opisuje aj vo svojej novej knihe Lietať a nezblázniť sa.

Epoch Times Slovensko: Čo vás priviedlo k povolaniu letušky?

Zuzana Greizingerová: Dalo by sa povedať, že ma k tomu priviedli fotografie mojej známej na sociálnych sieťach. Jeden týždeň bola na Srí Lanke so slonmi, ďalší týždeň na Times Square v New Yorku a hneď na to v Austrálii objímala koalu. Nedalo mi to a napísala som jej: „Čo robíš? Ja to chcem tiež.“ Táto známa pracovala ako letuška pre známu linku v Dubaji. Povzbudila ma, že začínať v 29 rokoch nie je neskoro, tak som sa rozhodla skúsiť to a poslala som žiadosť hneď do niekoľkých spoločností, ktoré robili na Slovensku nábory. 

Išli ste do niečoho nového a neznámeho. Aké boli vaše najväčšie pochybnosti a obavy? 

Najviac som sa asi bála, že moja školská angličtina nebude stačiť. Nikdy som nemala skúsenosť s jej používaním. Pred náborom som si zaplatila nejaké konverzačné hodiny a, chvalabohu, to stačilo na to, aby ma zobrali. Takisto som sa bála, že nie som dosť pekná. Veď viete, aké fámy kolujú po svete, že letušky, hlavne tie v arabských krajinách, kde som mierila, musia vyzerať ako modelky. A ja som sa pokladala za celkom obyčajné dievča. Až neskôr som pochopila, že dôležitejší ako vzhľad modelky je sympatické vystupovanie, správny postoj k životu a príjemná tvár. 

Aké boli vaše prvé skúsenosti? Kde ste začínali? 

Prvý pohovor, ktorého som sa zúčastnila, bol pre jednu nízkonákladovú spoločnosť v Saudskej Arábii. Šla som tam, lebo som chcela vidieť, ako také pohovory prebiehajú. Mojím cieľom bolo všetko odsledovať, poučiť sa, vyskúšať si to a potom zažiariť na nábore do Dubaja. Lenže oni ma nečakane vzali. Prvý pohovor a hneď úspešný. Brala som to ako šancu, ktorej sa treba chopiť. Vyskúšať si prácu na rok, dva a potom sa presunúť do lepšej spoločnosti. Do roka a do dňa som už bola prijatá v jednej z top spoločností – Etihad v Abu Dhabi. 

Ako si spomínate na úplne prvý let? 

Môj úplne prvý bol nočný let. Všetci pasažieri spali a všetko prebiehalo hladko. Mala som super posádku a vravela som si: „Tak za toto ma platia?“ Facky však nenechali na seba dlho čakať. S ďalšími letmi prichádzali nové a náročnejšie výzvy – kultúrne šoky, arogantní pasažieri ignorujúci naše požiadavky, sťažnosti a stresujúce prípady, kedy sme museli poskytovať prvú pomoc.

Aké podmienky ste vtedy museli spĺňať, aby ste sa mohli stať letuškou? 

Hlavný predpoklad je mať angličtinu na bežnej komunikatívnej úrovni. Netreba byť žiaden jazykový expert, ďalej príjemné sympatické vystupovanie. Spoločnosti v Európe sú menej náročné, ale na Blízkom východe sú nároky prísnejšie. Je potrebné splniť určitú výšku a byť vo forme po zdravotnej aj vizuálnej stránke. Musíte sa zmestiť do požadovaného BMI. Mnohé spoločnosti na Blízkom východe majú aj vekové limity, napríklad do 30 rokov. 

Ktoré z týchto podmienok ste vo vašich začiatkoch považovali za prehnané až zbytočné? 

Podľa mňa sú prehnané tie vekové limity. Keď som v čase pandémie prišla o prácu a po pandémii som chcela znovu začať lietať, mala som problém nájsť si prácu v lepšej leteckej spoločnosti na Blízkom východe, a to kvôli tomu, že už som mala dávno po 30-tke. Nezáležalo na tom, že mám s prácou skoro šesťročné skúsenosti. Aj trochu tým vekovým limitom rozumiem. Mladšie ročníky sú flexibilnejšie, ohybnejšie, lepšie sa prispôsobujú pravidlám, lepšie znášajú rozhádzaný cyklus aj spánkový deficit. Ale na druhej strane, skúsenejšia letuška, ak je zdravotne fit, tak je spoľahlivejšia, zodpovednejšia, empatickejšia, lepšie reaguje na kritické situácie, pretože má skúsenosti. 

A ako je to dnes? Zmenili sa odvtedy kritériá? 

Myslím, že kritériá sa veľmi nemenia. S obrovským nárastom leteckých spoločností rastie aj dopyt po zamestnancoch a z prísnych kritérií sa postupne upúšťa. Dnes sa letuškou alebo stevardom môže stať prakticky ktokoľvek. 

12 rokov skúseností ako letušky vám určite dalo do života veľa…

Áno, práca v letectve ma zmenila na nepoznanie. Predtým som bola dosť uzavretý človek, ktorý sa bál zmien. Dnes dokážem komunikovať s ľuďmi z rôznych svetov a kultúr. Viem reagovať v stresových a krízových situáciách. Vynájsť sa v každej situácii, poradiť si sama, nájsť východisko v na pohľad bezvýchodiskových prípadoch. Viem, že sa vo svete nestratím. 

Ako sa zmenil celkový prístup letušiek v priebehu vášho pôsobenia? 

Možno je to generačnými rozdielmi, ale zdá sa mi, že kedysi nám viac záležalo na zákazníkovi a jeho pohodlí. Práca s ľuďmi bola vždy náročná, ale snažili sme sa pasažierom cestu spríjemniť. Mám pocit, že dnešné mladé letušky nie sú už natoľko ochotné, viac sa zaujímajú o sociálne médiá než o samotnú prácu. Keďže momentálne pracujem pre súkromný jet a pracujem v rotačnom systéme – dva mesiace v pohotovosti a mesiac voľno – dosť veľa cestujem lietadlom ako pasažier, keď dochádzam do práce. A keďže som dlhé roky pracovala ako letuška v komerčnej linke, viem, kedy sú letušky naozaj vyťažené či prepracované a kedy sú skrátka len neochotné. 

Prečo tieto zmeny podľa vás nastali?

Kedysi bola letecká doprava niečo exkluzívne, letenky boli také drahé, že si ich nemohol dovoliť každý a tomu zodpovedal aj servis na palube. Lenže v dnešnej dobe sa z lietania stala masová záležitosť. Je preto úplne samozrejmé, že niekdajší prepych sa z leteckej dopravy vytratil. Najhoršie však je, keď cestujúci majú očakávania ako v dobách minulých.

Čo všetko v súčasnosti zahŕňa práca letušky? 

Hlavnou pracovnou náplňou letušky je asistovať pasažierom a pilotom tak, aby sa zaistil bezpečný a pokiaľ možno príjemný a bezproblémový presun z bodu A do bodu B. Bezpečnosť je vždy na prvom mieste. Letušky sú v lietadle hlavne na to, aby dohliadali na dodržiavanie bezpečnostných pravidiel. Sme tu tiež na to, aby sme podali pomocnú ruku, keď veci nejdú podľa plánu. Od štandardov leteckej spoločnosti potom záleží, či sa k našej hlavnej úlohe pridajú aj iné, napríklad servírovanie jedla a nápojov. V privátnom letectve, kde pasažierov často spočítate na jednej ruke a veľakrát sú sami majiteľmi lietadla, je úloha postarať sa aj o ich absolútne pohodlie.  

Zmenil sa aj prístup pasažierov? Čo sú letušky nútené znášať? 

Osobne veľmi nerada znášam sťažnosti, ktoré nedokážem nijako ovplyvniť, napríklad keď sa pasažierovi už neujde jedlo, aké si vybral. Nemám rada aroganciu typu: „Mňa to nezaujíma, nejako to zariaďte!“ Ako by si ľudia neuvedomovali, že letia v 12-kilometrovej výške nad zemou v obmedzenom priestore. Nedokážem zo vzduchu upiecť nové kurča alebo nafúknuť priestor v priehradke. Cestujúci si neuvedomujú, že lietadlo nie je reštaurácia. Hlavnou úlohou lietadla je previesť vás z bodu A do bodu B, všetko ostatné je len príjemný bonus. 

Čo by ste označili za najväčšieho strašiaka letušiek v dnešnej dobe? Pred čím máte aj vy rešpekt?

Keď som lietala pre komerčné linky, mojím najväčším strašiakom boli vždy prípady, ktoré vyžadovali prvú pomoc. Máme síce kurz prvej pomoci, ale nie sme lekári a na palube máme len základné pomôcky. Keď mi niekto na lete skolaboval pred očami, cítila som obrovskú zodpovednosť. Našťastie, aspoň tie moje prípady nakoniec vždy dobre skončili. 

Ďalším veľkým strašiakom sú alkoholom podgurážení cestujúci, ktorí svojim správaním ohrozujú nás, ostatných pasažierov a celkovo bezpečný chod letu. V súkromnom letectve je asi mojím najväčším strašiakom nespoľahlivý catering. Keďže som zodpovedná za to, čo som pre svojich pasažierov objednala, vždy tŕpnem, či prídu načas. 

S akými rôznymi extrémami sa stretávate u pasažierov pravidelne?

Mnohí pasažieri si na nás ventilujú svoje nepríjemné skúsenosti s rezerváciou letenky či stratou batožiny. Nevieme im s tým pomôcť, nezavinili sme to, ale keďže nosíme uniformu danej spoločnosti, odnesieme si všetky nepríjemnosti. Občas si pripadám ako taký kontajner na všetky smeti sveta. A potom sú tu ďalšie extrémy, ako vulgárnosti, zakázaný sex na toaletách alebo pocikané sedadlá a zvratky po opitých či chorých cestujúcich.

Ako v takýchto situáciách zvyknete zareagovať? 

Nahnevaného pasažiera si vypočujem, dám mu najavo, že ho počujem a chcem mu pomôcť. Vysvetlím, čo sa dá a čo sa nedá. Pri dodržiavaní bezpečnostných pravidiel som však nekompromisná. Pri kúpe letenky každý dopredu súhlasí s ich dodržiavaním. Ak s tým má niekto v realite problém, mám právo po dohovore s kapitánom vylúčiť takého človeka z prepravy. Ak sa niečo také udeje až počas letu, môže dotyčného po pristátí čakať polícia. Záleží od priestupku a od toho, či sa dotyčný rozhodne spolupracovať alebo nie. 

Stalo sa vám, že ste niekedy už neudržali nervy na uzde?

Určite bolo takých situácií za tie roky veľa, ale skôr som to v sebe potlačila, a až neskôr som sa doma vyplakala alebo vyvrieskala do vankúša. Mnoho vtipných situácií z paluby, zákulisný svet letušiek a čo všetko táto práca obnáša, opisujem aj vo svojej novej knihe Lietať a nezblázniť sa. 

Ak by sme to otočili a boli by ste v roli pasažiera, aké nepísané pravidlá by ste jednoznačne dodržiavali vzhľadom na to, čo zažívate ako letuška?

Nikdy napríklad nepochopím, prečo ľudia vstávajú zo svojich sedadiel hneď ako lietadlo zastaví a potom natlačení na seba čakajú v uličke, vyberajú si kufre z priehradky a neraz nimi jeden druhého chtiac-nechtiac omlátia. Táto vec mi dosť vadí, aj keď cestujem ako pasažier, lebo najradšej by som ostala sedieť a počkala, kým príde na mňa rad, ale ak mám napríklad sedadlo v uličke, spolusediaci sa derú cezo mňa, pritom nemá zmysel sa ponáhľať. Nejaký čas trvá, kým sa k dverám pristavia schody alebo prechodový tunel a nakoniec aj tak musíte čakať, kým sa nenaplní letiskový autobus alebo potom pri páse s batožinou. 

Aké pre nás často neznáme povinnosti majú letušky pred vzlietnutím či po pristátí? 

Pred letom si celá posádka opakuje postupy v prípade nejakej nečakanej situácie alebo katastrofy. Pred príchodom pasažierov musíme dôkladne prejsť celé lietadlo, či napríklad nie je niekde schovaný nejaký podozrivý predmet, kontrolujeme stav a funkčnosť bezpečnostných predmetov a pomôcok na palube, organizujeme galley, teda našu kuchynku a pripravujeme vozíky na servis. Po lete znovu prechádzame každý kútik lietadla, či v ňom opäť niekto nezabudol alebo schválne nezanechal nejaký podozrivý predmet. Upratujeme a pripravujeme lietadlo pre ďalšiu posádku. Priamo pred vzlietnutím a po pristáti síce sedíme pripútané na našich sedadlách, ale ostávame v strehu a všímame si každú odchýlku od normálu. Ide totiž o najkritickejšie fázy letu. Letuška musí byť pripravená na všetko. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK