Slovenský farmár varuje pred vidiekom bez života. Mercosur nás podľa neho už neohrozí, za väčšiu výzvu považuje Ukrajinu
Obchodná dohoda Európskej únie (EÚ) s krajinami Mercosur aj možné budúce členstvo Ukrajiny v EÚ vyvolávajú medzi európskymi poľnohospodármi obavy z rastúcej konkurencie. Kým prvá téma otvára otázku lacnejších dovozov z Južnej Ameriky, prípadné členstvo Ukrajiny by do spoločného európskeho trhu prinieslo jednu z najväčších poľnohospodárskych krajín kontinentu.
Slovenský farmár Róbert Dohál z Poľnohospodárskeho družstva Krakovany však problém vidí ešte niekde inde. Podľa neho sú obe témy predovšetkým pripomienkou dlhodobého oslabovania slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.
Pri dohode s Mercosurom dokonca zastáva na prvý pohľad paradoxný názor: slovenské poľnohospodárstvo podľa neho nemá čo výrazne stratiť, pretože domáca produkcia už dnes nedokáže pokryť značnú časť spotreby.
„Pre slovenské poľnohospodárstvo nevidím nebezpečenstvo žiadne. Pretože všetko, čo sa malo doviezť, sa už doviezlo. Už toho viacej ani nejde. Takže keď sem prídu potraviny z Mercosuru, ubudnú akurát tie, ktoré sú tu zo západnej Európy. Už hlbšie sa padnúť nedá,“ povedal Dohál pre Epoch Times Slovensko.
Mercosur: konkurencia pre európskych farmárov
Dohoda EÚ s juhoamerickým obchodným blokom Mercosur, ktorý tvoria Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj, má odstrániť alebo znížiť množstvo ciel a uľahčiť vzájomný obchod. Poľnohospodárstvo patrí medzi jej najcitlivejšie časti.
Európska komisia argumentuje, že dohoda zároveň otvára juhoamerické trhy európskym producentom vína, liehovín, čokolády, olivového oleja a ďalších výrobkov. Pri citlivých komoditách má byť dovoz obmedzený kvótami. Preferenčný dovoz hovädzieho mäsa má napríklad predstavovať približne 1,5 % ročnej produkcie EÚ a pri hydine približne 1,3 %.
EÚ zároveň schválila osobitný ochranný mechanizmus umožňujúci dočasne obmedziť colné zvýhodnenie, ak by prudký rast dovozu z Mercosuru vážne poškodzoval európskych producentov.
Dohál však slovenský problém vníma z iného uhla. Tvrdí, že prípadný rast juhoamerického dovozu by na Slovensku do veľkej miery konkuroval potravinám, ktoré už dnes prichádzajú zo zahraničia.
„Slovensku táto dohoda neublíži, pretože Slovensko už nemá vlastné potraviny. Čiže ak sa sem niečo dovezie zo štátov Mercosur, tak o to menej sa dovezie zo Španielska a z Nemecka,“ podotkol.
Jeho hodnotenie je výrazne kritické voči vývoju domáceho agrosektora. Za jeden z hlavných problémov považuje koncentráciu výroby vo veľkých podnikoch a ústup menších a rodinných hospodárstiev.
Ako protiklad opakovane uvádza Rakúsko, kde podľa neho poľnohospodárska politika viac podporuje menšie hospodárstva a zachovanie života na vidieku. „Gazdovstvo má byť také veľké, aké dokáže gazda prekráčať,“ opisuje svoju predstavu Dohál.
Nejde podľa neho o doslovné pravidlo veľkosti farmy, ale o princíp, že hospodár má svoju pôdu poznať a byť s ňou v každodennom kontakte.
„Keď kráčam po pôde, viem sa zastaviť, viem sa zohnúť… Viem si zobrať do ruky pôdu, viem si ju ovoňať, viem si vykopať rastliny, pozrieť sa na ne. To je poľnohospodár,“ vysvetľuje.
Dohál: Oveľa väčšia výzva môže prísť z východu
Kým dopad Mercosuru na Slovensko Dohál nepovažuje za zásadnú hrozbu, podstatne kritickejšie hodnotí perspektívu vstupu Ukrajiny do EÚ. Dôvodom je rozsah ukrajinského poľnohospodárstva.
Aktuálna analýza Výskumnej služby Európskeho parlamentu hovorí, že Ukrajina v súčasnosti disponuje približne 37,2 milióna hektármi ornej pôdy, teda väčšou výmerou než Francúzsko alebo Španielsko. Prípadné začlenenie takejto poľnohospodárskej veľmoci do spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ by malo významné rozpočtové aj konkurenčné dôsledky.
Interné odhady citované Európskym parlamentom hovoria pri dnešnom nastavení pravidiel o potenciálnych nákladoch približne 96,5 miliardy eur na platby zo spoločnej poľnohospodárskej politiky počas siedmich rokov. Iná analýza odhaduje približne 85 miliárd eur. Tieto prepočty však nezohľadňujú všetky možné reformy systému, prechodné obdobia či obmedzenia podpory, ktoré by pri vstupe Ukrajiny mohli vzniknúť.
Práve spôsob začlenenia ukrajinského agrosektora by preto bol jednou z najväčších výziev prípadného vstupu krajiny do EÚ. Dohál sa obáva najmä ďalšieho posilnenia modelu veľkoplošného priemyselného poľnohospodárstva.
„Žiadni roľníci, žiadni poľnohospodári, žiadni farmári. Iba priemyselné státisícové giganty. Vidiek bez života, bez ľudí, iba monokultúrne, chémiou vydezinfikované nekonečné lány monokultúr,“ načrtáva svoju obavu Dohál s tým, že podľa neho by to znamenalo nekontrolované prenášanie ukrajinského modelu do európskeho prostredia, teda aj na Slovensko.
Samotné členstvo Ukrajiny by však ešte nemuselo automaticky znamenať prenesenie jej súčasného modelu hospodárenia do ďalších krajín európskeho spoločenstva. Ukrajina by ako člen EÚ musela prevziať európske pravidlá a jej zapojenie do spoločnej poľnohospodárskej politiky by bolo predmetom prístupových rokovaní.
Avšak aj európske inštitúcie priznávajú, že otázka nie je jednoduchá. Spomenutá analýza Výskumnej služby Európskeho parlamentu uvádza, že medzi diskutovanými možnosťami sú prechodné obdobia, zastropovanie podpory či dokonca osobitné postavenie ukrajinského poľnohospodárstva.
Takýto model by Ukrajine umožnil pokračovať vo veľkom vývoze poľnohospodárskych produktov do krajín mimo EÚ, zatiaľ čo na jej vývoz na jednotný európsky trh by sa vzťahovali určité limity. Myšlienku osobitného postavenia ukrajinského poľnohospodárstva nedávno podporili aj Nemecko a Francúzsko.
Ďalšou možnosťou by bolo postupne meniť štruktúru ukrajinského agrosektora podporou investícií do biohospodárstva a spracovania potravín. Cieľom by bolo, aby ukrajinská produkcia vo väčšej miere dopĺňala európsky trh, namiesto toho, aby mu priamo konkurovala najmä veľkoobjemovou produkciou základných poľnohospodárskych komodít. Analýza Výskumnej služby Európskeho parlamentu zároveň pripomína argument, že integrácia Ukrajiny by mohla posilniť európsky agrosektor a skrátiť niektoré dodávateľské reťazce.
Dohál však svoju kritiku nespája iba s Ukrajinou. Za podstatnejší problém považuje samotný model poľnohospodárstva založený na koncentrácii veľkých výmer pôdy v rukách malého počtu veľkých podnikov. Obáva sa, že pokračovanie takéhoto trendu by ďalej oslabovalo hospodársky aj spoločenský život slovenského vidieka.
Potravinová suverenita
Poľnohospodár vidí alternatívu v návrate väčšej časti produkcie k menším a stredným hospodárstvam. „Musíme regenerovať naše poľnohospodárstvo, slovenskú krajinu tak, aby vyzeralo ako v Rakúsku,“ konštatuje.
Rakúsky model podľa neho ukazuje, že podporu poľnohospodárstva nemožno posudzovať iba podľa objemu produkcie, ale aj podľa toho, či pomáha udržať ľudí a ekonomickú aktivitu na vidieku.
Dohál dodáva, že odpoveďou nemá byť izolovanie Slovenska od zahraničného obchodu, ale obnovenie schopnosti krajiny produkovať väčšiu časť vlastných potravín. Zdôrazňuje zakotvenie potravinovej suverenity a ochrany prírodných zdrojov a výraznejšie smerovanie podpory k menším a stredným hospodárstvam.
„Jednoducho urýchlene treba schváliť potravinovú suverenitu a ochranu prírodných zdrojov ako ústavný zákon a tomu podriadiť celý ďalší rozvoj poľnohospodárstva, lesníctva, štátu,“ apeluje.
Za vzor opäť označuje Rakúsko. Jeho argument nie je založený iba na produkcii potravín. Podpora menších rodinných fariem podľa neho pomáha udržiavať obyvateľstvo na vidieku a starostlivosť o krajinu, ktorá následne vytvára hodnotu aj pre ďalšie odvetvia vrátane cestovného ruchu. Poľnohospodárske dotácie preto nevníma iba ako podporu výroby, ale aj ako platbu za zachovanie určitého charakteru vidieka.
„Štát si za to platí s tými dotáciami, aby boli zachované. Aby tí ľudia na vidieku žili a robili to Rakúsko tak pekné, čisté, bezpečné, atraktívne pre celý svet,“ hovorí Dohál.
Mercosur a Ukrajina otvárajú tú istú otázku
Mercosur a potenciálne členstvo Ukrajiny sú z pohľadu európskeho poľnohospodárstva dve veľmi rozdielne témy. V jednom prípade ide o obchodnú dohodu s juhoamerickým blokom, v druhom o možné budúce rozšírenie samotnej EÚ.
Z Dohálovho pohľadu však obe smerujú k rovnakej otázke – v akom stave bude slovenské poľnohospodárstvo v čase, keď bude musieť čeliť ďalšej konkurencii.
Pri Mercosure tvrdí, že slovenský agrosektor je už dnes natoľko oslabený, že nové dovozy budú vo veľkej miere konkurovať iným zahraničným potravinám. Pri Ukrajine sa naopak obáva dlhodobej konkurencie mimoriadne veľkého poľnohospodárskeho sektora.
Európska diskusia ukazuje, že ani jedna otázka nie je čiernobiela. Mercosur obsahuje ochranné mechanizmy pre citlivé odvetvia a podmienky prípadného vstupu Ukrajiny do spoločnej poľnohospodárskej politiky ešte nie sú stanovené.
Dohál však tvrdí, že Slovensko by nemalo čakať na to, aké podmienky vytvorí zahraničná konkurencia. „Musíme regenerovať naše poľnohospodárstvo,“ uzatvára poľnohospodár.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.