Inšpirácie

Fotograf Miroslav zachytáva krásu slovenskej prírody: V krajine je všetko fotogenické, každá scenéria môže byť ideálna (Rozhovor)

Fotograf Miroslav Mäsiar sa snaží zachytiť rôzne scenérie tak, aby z fotografií nebolo cítiť len krásu slovenskej prírody, ale aj jej atmosféru, vôňu a emóciu okamihu. Celý svoj život zasvätil horám a prírode, miluje východy a západy slnka, nočnú oblohu, skalné masívy, hlboké doliny a vysoké štíty. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko približuje, čo všetko sa skrýva za vydarenou fotografiou a ktoré nenápadné detaily v prírode dokážu prekvapiť aj skúseného fotografa.

Epoch Times Slovensko: Ako fotograf sa venujete rozličným typom fotografií vrátane prírody a panorám, špeciálne na Slovensku. Čím si vás toto fotenie získalo? 

Miroslav Mäsiar: Jednoznačne chuťou podeliť sa o zážitky s ľuďmi. O tú nádheru, ktorú človek uvidel. Preniesť to nejakým spôsobom do výslednej snímky a tým pádom zvečniť prítomný okamih.

Ako vyzerali vaše začiatky? Na čo ste si museli zvyknúť v prípade fotografovania prírody a krajiniek?

Dá sa povedať, že ako fotograf som začal práve s krajinou. Azda to bude iba námaha, ktorú musí človek vynaložiť, aby sa dostal na dané miesto v ten správny čas.

Vyžaduje si to zrejme tiež aj dávku sústredenia a trpezlivosti. Čo všetko sa skrýva za každou kvalitnou snímkou?

Z môjho pohľadu by mala každá kvalitná snímka obsahovať dobrú kompozíciu, svetlo a do tretice je to určite aj postproces, keďže ten nás odlišuje od toho, ako to každý jednotlivec vidí a vníma.

Ktoré časti krajiny a prírody sú z vášho pohľadu najviac fotogenické?

Pre mňa sú to práve hory, zasnežené, majestátne. A taktiež kvety. Čím farebnejšie, tým lepšie, no určite aj vodopády, jazerá, ranné hmly a inverzie. Je toho kopec, čo dokáže človeka v prírode uchvátiť. Samozrejme, pri kvetoch sú najvýraznejšie žlté, oranžové, červené, modré, zelené. Príkladom sú určite známe fialové krokusy, ale osobne nemám konkrétnych favoritov. 

Ako z pohľadu fotografa vyzerá krajina v jarnom období? 

Pre mňa sú známkami jari kvety a kvitnúce stromy. Všade plno farieb, štebot vtáčikov, šum stromov a zurčenie potokov a riek. 

Vo všeobecnosti sú za tie najkrajšie zakvitnuté stromy považované japonské čerešne či magnólie…

Áno, presne ste vystihli tieto dva rody. Ružové magnólie či biele čerešne sú veľkým hitom posledné roky. Na jar dominujú určite ovocné stromy, na ktorých zaujmú nielen kvety, ale aj listy. 

Na jarných fotkách sa snažím zachytiť práve spomínané kvety a rastliny. Dať ich do tzv. popredia, vďaka čomu sa aj malinký kvietok môže zdať obrovský. Divák by mal z jarnej fotografie cítiť teplo jari a vôňu kvetov. Ak divák pozná daný strom, tak aj magnólie či čerešne dokážu navodiť známu vôňu len z fotografie.  

A čo západy slnka? Sú podľa vás preceňované alebo sa im právom venuje toľká pozornosť? 

Západy slnka sú jednoznačne úchvatné, no pre mňa sú ešte o čosi krajšie práve východy slnka. Čas, kedy sa všetko prebúdza a vo vzduchu cítiť nové možnosti a energiu. Ráno sa zvyknú tvoriť aj spomínané inverzie a hmly, alebo ako ich my Slováci nazývame „slovenské more“. Každopádne, milujem aj západy. Keď je slnko na horizonte, všetko vyzerá úplne inak ako počas dňa.

Ako docieliť čo najkvalitnejší záber slnka?

V prvom rade rozhoduje technika. Záleží od toho, či fotíme so slnkom, alebo oproti Slnku. Ak oproti slnku, tak odporúčam použiť režim HDR. Samozrejme by sme si mali dať záležať aj na detailoch.

Ako si vybrať ideálnu lokalitu? 

Ideálna lokalita asi neexistuje. Záleží od našich preferencií. Či má niekto rád hory alebo more. Či fotí radšej cez deň, alebo ako ja, na sklonku dňa a podobne. Ja si najradšej vyberám práve horské miesta.

Na základe čoho sa rozhodujete, kam a kedy pôjdete fotiť?

Pri fotografovaní krajiny sa tak, ako všetci, držím najmä počasia, čiže podmienky sú veľmi dôležité. Všetko je o svetle. Potom rozhoduje miesto a podmienky kompozície. Tie môžu byť rôzne v závislosti od krajiny. Môžu to byť napríklad rovné polia na Orave, vlnité polia v Turci, ale aj hlboké doliny, skaly. Napríklad pohľad do doliny z Veľkého Rozsutca. V krajine je vlastne všetko fotogenické a každá scenéria sa môže javiť ako ideálna pre fotografovanie. 

Minulý rok ste sa vybrali do divokej oravskej prírody a objavili ste tam pozostatky veľkých koreňov stromov, čo by neznelo nijako zvláštne, pokiaľ by na záberoch nepútali väčšiu pozornosť ako samotný západ slnka…

Spomínam si na ten večer. Bola to ešte veľmi skorá jar a v takej nadmorskej výške prichádza o trochu neskôr ako v nížinách. Tie vyvrátené korene stromov tam pôsobili, akoby bol človek na inej planéte. Takéto netradičné objekty dokážu veľmi rýchlo zaujať oko diváka.

V prírode to môže byť fakt hocičo, čo si človek na prvú ani nevšimne. Napríklad také zárezy v skalách, snehové záveje a vetrom nafúkané línie, preveje a duny. A určite aj rastliny, kvety, stromy a rôznorodá flóra.

Fotografi, ktorí sa venujú portrétom, dostanú priamu spätnú väzbu. Ako vyzerá spätná väzba pre fotografa krajiniek? 

V tejto dobe je rozhodujúci dosah – tzv. počet lajkov. Ďalej to môže byť umiestnenie vo fotosúťaži alebo zákazky – keď si niekto objedná plagát či obraz. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK