Covid

Nový obchodný register sprístupnil rodné čísla a podpisy Slovákov. Rezort spravodlivosti problém nevidí, ÚOOÚ voči nemu začal konanie

Nový obchodný register začal verejne sprístupňovať rodné čísla, čísla občianskych preukazov a podpisy podnikateľov. Bezpečnostní analytici upozorňujú, že ich kombinácia môže uľahčiť krádež identity. Fungovanie registra už preveruje Úrad na ochranu osobných údajov. Minister spravodlivosti Susko kritiku odmieta a zmeny obhajuje ako zákonné a v súlade s pravidlami EÚ.

Nový elektronický obchodný register

Od 17. augusta je v platnosti obchodný register podľa novej právnej úpravy, ktorá prináša zmeny v jeho fungovaní, elektronických službách a sprístupňovaní dokumentov. 

Podnikatelia vďaka zmene už nebudú musieť pri preukazovaní skutočností opakovane vybavovať papierové výpisy. Zároveň má táto úprava umožniť štátu viac využívať dáta, ktoré už eviduje v iných registroch, a tým znížiť administratívnu záťaž. 

Predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Kamenec zásadné zmeny v nastavení fungovania obchodného registra víta. Dodáva, že Slovensko tak prešlo na plne digitálny model, v ktorom majú právnu záväznosť elektronické údaje v registri, ktoré nahradia papierové výpisy.

„Mali by sme odpovedať realite. Preto nie je potrebné viac naozaj prichádzať s touto papierovou formou a vlastne zaťažovať obyvateľov a podnikateľov ďalšou administratívou,“ zhodnotil pre TA3.

Jednoduchý prístup k citlivým osobným údajom

Nový zákon o obchodnom registri je účinný ešte len pár dní, no už sa stal predmetom kritiky. Kritici spochybňujú, či rozsah a spôsob zverejňovania dokumentov spĺňa požiadavky na ochranu osobných údajov.

Portál Živé.sk upozornil na to, že pri niektorých firmách dokumenty obsahujú citlivé osobné údaje ako sú rodné čísla, úplné adresy, podpisy či čísla dokladov totožnosti. K listinám sa dá dostať bez overenia identity či vzťahu k firme, pričom môže stačiť prepísanie štvormiestneho kódu. 

„Podľa našich zistení nie je potrebné prihlásiť sa cez občiansky preukaz s čipom, preukazovať svoju totožnosť ani mať akýkoľvek vzťah k danej spoločnosti. Portál zobrazí štvormiestny overovací kód a používateľ ho iba prepíše. Následne sa môže za pár sekúnd dostať k požadovanej listine,“ priblížil portál.

Nový obchodný register výrazne obmedzil bezpečnostnú bariéru. Kým predtým bolo potrebné dokumenty vyžiadať a overiť sa elektronickým občianskym preukazom, dnes sú voľne dostupné online bez overenia identity.

„Samotné meno alebo adresa nemusia stačiť na sofistikovanejší podvod. Situácia je však iná, ak má niekto na jednom mieste k dispozícii meno, presnú adresu, rodné číslo, vlastnoručný podpis a prípadne aj číslo dokladu totožnosti,“ upozornil portál Živé.sk na možné riziká s tým, že takéto dáta môžu podvodníkom uľahčiť krádež identity a ďalšie podvody.

Ministerstvo porušenie ochrany osobných údajov vylučuje

Ministerstvo spravodlivosti problém v novom nastavení v zásade nevidí. Odvoláva sa na zákon, ktorý podľa neho stanovuje verejnú prístupnosť registra a zbierky dokumentov. 

Rezort spravodlivosti taktiež odmieta, že by zverejňovaním osobných údajov v obchodnom registri porušoval Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR). Tvrdí, že dokumenty zverejňuje na základe zákonnej povinnosti a nemôže svojvoľne rozhodovať, ktoré časti dokumentov zverejní. 

Samotná prítomnosť osobných údajov v dokumentoch podľa ministerstva automaticky neznamená porušenie pravidiel ochrany údajov.

„Nová právna úprava jednoznačne stanovuje, že dokument sa po jeho uložení do zbierky dokumentov bezodkladne zverejní zákonom ustanoveným spôsobom a v Obchodnom vestníku sa zverejní oznámenie o jeho uložení. Zákon pritom výslovne upravuje aj situáciu, keď dokument obsahuje údaje, ktoré by inak neboli predmetom samostatného zverejnenia,“ uviedlo ministerstvo.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) dodáva, že nový obchodný register nesprístupnil údaje, ktoré by boli predtým neverejné. Podľa neho sa zmenil najmä spôsob technického prístupu k dokumentom, ktoré bolo možné získať aj v minulosti. 

„Tieto údaje boli aj doteraz prístupné komukoľvek a sú aj prístupné odteraz,“ skonštatoval.

Zverejňovanie rodných čísel a ďalších údajov má podľa Suska oporu v zákone a legislatíva bola konzultovaná s Úradom na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ). Minister preto nepovažuje situáciu za zásah do osobných práv a rezort neplánuje nastavenie registra meniť.

„Rozsah a obsah údajov dostupných verejnosti sa oproti obdobiu pred 17. augustom 2026 nezmenil. K údajom bolo možné pristupovať fyzickým nahliadnutím do zbierky listín na súde, prostredníctvom elektronických služieb obchodného registra alebo cez európsky systém BRIS. Od 17. augusta 2026 sa zjednodušil prístup k údajom prostredníctvom online služieb obchodného registra,“ uviedol rezort spravodlivosti na sociálnej sieti.

Úrad návrh zákona pripomienkoval 

Ondrej Zimen, odborník na ochranu osobných údajov z advokátskej kancelárie Dagital Legal, pripomenul, že keď sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní ešte len tvoril nový zákon o obchodnom registri (pozn. red. zákon č. 29/2026 Z. z.), ÚOOÚ vzniesol zásadnú pripomienku k navrhovanému predpisu.

„Úrad doslova varoval, že kým výpis z registra rodné čísla a bydliská nezobrazuje, v Zbierke dokumentov sa tie isté údaje zverejnia celému internetu bez akejkoľvek pseudonymizácie. Výsledok? Ochrana osobných údajov bude „len formalistická“. Úrad trafil klinec po hlavičke,” uviedol na sociálnej sieti.

Zimen tvorcom novej úpravy vytkol, že pri kreovaní zákona sa ochrana osobných údajov podľa GDPR riešila iba doplnením odkazu na GDPR, bez konkrétnych pravidiel na anonymizáciu dokumentov či obmedzenie prístupu k citlivým údajom.

„Ako presne má odkaz na GDPR v poznámke pod čiarou zabrániť zverejneniu rodného čísla atď. na internete? Nijako,“ dodal Zimen.

Nový systém podľa neho iba zverejňuje dokumenty v pôvodnej podobe, v akej boli uložené. 

ÚOOÚ začal konanie voči ministerstvu

ÚOOÚ začal z vlastného podnetu konanie voči ministerstvu spravodlivosti.

„Cieľom konania je dosiahnuť, aby rozsah verejne dostupných údajov zodpovedal zákonu. O výsledku konania bude úrad verejnosť informovať,“ objasnil úrad.

ÚOOÚ preveruje, ako sa do verejne dostupných dokumentov obchodného registra dostali rodné čísla, úplné adresy, podpisy a čísla dokladov totožnosti, ktoré nový zákon podľa úradu zo zverejňovania výslovne vylučuje, a či rezort dodržal GDPR a zákon o ochrane osobných údajov. 

„Verejnosť obchodného registra má svoje miesto, obchodný styk potrebuje overiteľné údaje o firmách a ich zástupcoch. Rozsah zverejňovaných údajov však musí zodpovedať tomu, čo je na tento účel nevyhnutné, a minimálne rodné číslo medzi ne nepatrí,“ zdôraznila autorita zodpovedná za ochranu osobných údajov.

Podľa odborníka môže dôjsť k sporu o kompetencie

Odborník na GDPR Jakub Berthoty však pri vyšetrovaní nového obchodného registra upozorňuje na možný kompetenčný problém. 

„Na prvý pohľad  správny a očakávaný postup. Obávam sa len, či v tomto konaní nenarazí „kosa na kameň“,” komentoval na sociálnej sieti.

Podľa Berthotyho totiž nemusí byť prevádzkovateľom osobných údajov v zmysle GDPR ministerstvo spravodlivosti, ale súdy, ktoré rozhodujú o zápisoch do obchodného registra. Ministerstvo je síce správcom informačného systému, avšak ide o odlišnú úlohu.

Berthoty tvrdí, že to by mohlo skomplikovať prípadné konanie ÚOOÚ, keďže pri spracúvaní údajov súdmi v rámci ich súdnej právomoci má byť podľa zákona dozorným orgánom ministerstvo spravodlivosti, nie ÚOOÚ. 

„Najväčší problém je, že dokumenty zo zbierky listín sú zverejnené bez začiernenia citlivých údajov. Došlo teda k tomu, že štát plošne zverejnil všetko, čo v zbierke listín mal, spolu so všetkými osobnými údajmi podnikateľov,“ uviedol.

Opozícia volá po lepšej ochrane citlivých údajov

Opozícia volá po lepšej ochrane citlivých údajov v obchodnom registri. KDH a SaS podporujú verejnosť registra, no požadujú technické opatrenia, ktoré by citlivé údaje chránili napríklad dodatočným overovaním prístupu.

„Uvedomujeme si, že transparentnosť podnikateľského prostredia je dôležitá, no nesmie ohrozovať bezpečnosť slušných ľudí,“ vyhlásil predseda KDH Milan Majerský.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) tvrdí, že štát mohol ponechať údaje verejne dostupné, no zároveň ich chrániť dodatočným overovaním prístupu. Ako príklad vhodného technického riešenia uviedla Estónsko.

Poslanec Michal Šipoš (Hnutie Slovensko) zas vytýkal rozdielny prístup štátu k ochrane osobných údajov. Kým na katastri prístup k údajom vládny kabinet sprísnil, v obchodnom registri podľa neho zostávajú rodné čísla či podpisové vzory podnikateľov ľahko dostupné komukoľvek.

Poslanec Ján Hargaš (PS) vyzval ministra spravodlivosti, aby detailne objasnil verejnosti dôvody sprístupnenia citlivých údajov.

„Ja by som rád vyzval ministra Suska, aby verejnosti poriadne vysvetlil, o čo tu ide, prečo sú tie údaje zverejňované, aký je na to dôvod, prečo je to dobré, a nielen pol vetou to odglosovať pred rokovaním vlády a všetkým ľuďom povedať, že čo to vlastne riešite, že vaše rodné číslo je niekde verejne dostupné,“ povedal.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK