Inšpirácie » Tradičné remeslá

Digitálna tlač ju neprekonala. Ľudia stále túžia po autenticite, tvrdí maliarka porcelánu Viera (Rozhovor)

Kysučanka Viera Horková sa pod značkou Venona porcelan venuje tvorivému maľovaniu na porcelán. Začínala ako samouk počas materskej dovolenky, dnes patrí maľovanie na porcelán k jej každodennému životu. Každý hrnček či šálka vznikajú ručne a nesú osobný príbeh budúceho majiteľa. Rozprávali sme sa o ceste od jej prvých pokusov až k vlastnej tvorbe, o technikách maľovania, tradičných motívoch aj o tom, prečo ručná práca nestráca hodnotu ani v digitálnej dobe.

Epoch Times Slovensko: Prečo ste si zvolili maľovanie na porcelán? Čím si vás získalo?

Viera Horková: Tvoriť som začala počas materskej dovolenky. Najprv som oprášila ručné práce ako šitie, štrikovanie a háčkovanie. Stále som však hľadala niečo, čo nerobí nikto z mojich známych. Na začiatku som narazila na tzv. zasychacie farby na keramiku. Takto pomaľované predmety však slúžia len ako dekorácia – utrieť prach a opäť vrátiť niekde na poličku. Neskôr som objavila vypaľovacie (zapekacie) farby, ktoré bez problémov vydržia umývanie. To bol impulz, aby som sa rozbehla. 

Čo všetko sa skrýva za vašimi dokonalými výtvormi? Predpokladám, že je za vami dlhá cesta…

Prešla som obdobím vášne, kedy som obetovala nočný spánok, len aby som maľbu dokončila do posledného detailu. Postupne som sa však naučila, že tzv. flow, kedy sa úplne ponorím do práce, si treba vedome korigovať, aby som si nevybila baterky. Litre silnej kávy a spánkový deficit telo nevie akceptovať dlhodobo. Občas však „uletím“ aj teraz. 

Ktoré obdobie by ste označili za najnáročnejšie? 

Z dlhodobého hľadiska bolo najviac záťažové obdobie pandémie. Zabezpečiť online vyučovanie trom školákom a potom po nociach zvládať rastúci počet zákaziek ma zvalcovalo a vyhorela som. Vtedy som sa odvážila zdvihnúť ceny. Tento obávaný krok mi pomohol prirodzene vytriediť zákazníkov, ktorí nehľadali hodnotu ručnej práce, ale iba pekný a lacný darček. Ak ide o obdobie v rámci roka, tak najnáročnejší je máj a jún. Vtedy pracujem na školských zákazkách. Je to vzácny čas rozlúčok detí s učiteľmi. Hľadám spôsoby, ako skĺbiť viacero tém, ako zmestiť 30 žiakov na jednu šálku. Tvorila som napríklad šálku pre učiteľku dejepisu – fanúšičku skupiny Iron Maiden. 

Ako sa dnes dá maľovanie na porcelán naučiť? 

Mojím základom boli výtvarné gény a odvaha skúsiť to. Učila som sa postupne na vlastných chybách a rady som hľadala na zahraničných fórach pre tvorcov. Špeciálne si cením vtedajšie diskusné skupiny používateľov farieb Pébéo, pretože slovenskí predajcovia v začiatkoch neuvádzali na e-shopoch všetky technické informácie o farbách. Každý tvorca má svoje „grify“. Ja som tiež rokmi prišla na to, ktoré štetce a aký postup nanášania farieb mi najviac vyhovuje. 

Kto by mal takéto špecifické maľovanie viesť a vyučovať? Existujú nejakí majstri či experti?

Treba asi spomenúť, že farby, ktoré používam, patria medzi tzv. hobby farby. Vypaľujú sa v obyčajnej domácej rúre pri teplote 150 °C. Napriek tomu sú vysoko odolné a trvácne. Existujú aj profesionálne farby na porcelán, ktoré vyžadujú niekoľko výpalov v špeciálnej peci pri teplote nad 700 °C. Sú to vlastne jemné prášky z kovov a minerálov, ktoré pri výpale chemicky reagujú a menia farbu. Práca s nimi je omnoho náročnejšia a sú nutné vedomosti z anorganickej chémie, aby maliar vedel odhadnúť výsledný odtieň. Tomuto umeniu sa venujú vysoko erudovaní majstri. V oboch kategóriách sú úspešní lektori. Rozdiel je v tom, že hobby kategória je cenovo aj časovo dostupnejšia a zameriava sa skôr na zážitok. V profi kategórii znalci vyučujú tradičné akademické umenie a zložité postupy výpalu.

Spomínate si na vaše prvé pokusy? 

Moja prvotina bol set hrnčeka a džbánu pre sestru. Farby mi prišli poštou tesne pred jej narodeninami. Chýbal mi kvalitný tenký štetec, a tak som veľkú časť maľovala vatovou tyčinkou. Čisté zúfalstvo! (smiech).

Ja som začínala s folkovými ornamentmi, kvetmi a srdiečkami. Keď som nadobudla istotu v ťahu štetcom, skúšala som zložitejšie motívy, farebné prechody, tieňovanie a vrstvenie farieb. Najväčší úspech mali kvetinové témy, najmä lúčne kvety sú dodnes najobľúbenejšie. Základom je očistený povrch porcelánu, kvalitné farby i dobrý štetec. Treba rátať s tým, že je to maľba na hladký povrch. Farba sa nedá nanášať rýchlo, musíme jej dopriať čas, aby pekne skĺzla po štetci. Je to tréning trpezlivosti a sústredenia.

Ako by ste definovali jednotlivé úrovne? Čo by mal ovládať začiatočník, mierne pokročilý až pokročilý umelec? 

Pre začiatočníkov by som odporučila začať tvoriť jednoduché darčeky pre rodinu, známych, na rôzne akcie. Na sieťach sa objavujú odvážni tvorcovia, ktorí ponúkajú viditeľne nízku kvalitu maľby. Smutné je, že niektorí netušia, čo je certifikát pre styk s potravinami a maľujú aj na miesta, kde takáto farba nemá čo hľadať – napr. na stred taniera alebo vnútorné dno šálky. Bežný zákazník nevie, že úžitkové zóny majú zostať čisté, aby bol riad stopercentne zdravotne bezpečný. Väčšina farieb je po vypálení netoxická, no horúci čaj alebo kyselina z citróna môžu spôsobiť uvoľňovanie látok z farieb do jedla a nápojov. Podobne i kovová lyžička alebo ostrý príbor môže maľbu mechanicky narušiť. 

Z akých krokov pozostáva maľovanie na porcelánové šálky či taniere? Ako postupujete?

Najprv si treba očistiť porcelán od prachu a mastnoty. Niekto začne hneď farbou, no ja som si zvykla načrtnúť si motív mäkkou ceruzkou. Ako prvé použijem podkladové farby. Kým zaschnú, vyvesím trebárs várku z práčky alebo začnem maľovať inú šálku. Po zaschnutí podkladu nanášam ďalšie vrstvy, tieňujem a dotváram detaily. Na konci rada využívam biele kontúrové obrysy. Vďaka nim maľba ožije a získa hĺbku. Po dokončení musí maľba schnúť 24 hodín, aby sa odparila voda a nevznikali pri výpale bublinky a praskliny. Maľovaný porcelán vkladám do studenej rúry a po potrebnej dĺžke výpalu ho v zatvorenej rúre nechám úplne vychladnúť.

Aké by mal mať vlastnosti porcelán? Je každý porcelán vhodný na maľovanie? 

Na začiatku som cielene vyhľadávala lacné hrnčeky a šálky v akciách a výpredajoch. Vo fáze učenia sa je to v poriadku. No keď moje maľby postupne získavali na kvalite, zamerala som sa na kvalitný odolný porcelán českej výroby. Ich receptúra tvrdého porcelánu je rokmi osvedčená a glazúra je trvácna. Vďaka tomu farby lepšie priľnú k povrchu a držia neporovnateľne lepšie. Vyskúšala som však aj maďarský, poľský a turecký porcelán. 

Ako je to s prasklinami na porceláne? 

Existujú zaujímavé techniky, ako pracovať s prasklinami. Jedna z nich je napríklad staré japonské umenie kintsugi. Ja túto metódu nevyužívam. Zdá sa mi komplikovaná pre moju kategóriu tvorby. Občas natrafím na drobnú nedokonalosť v glazúre. Ak je z vonkajšej strany, dokážem ju zamaľovať. Ak je na vnútornej ploche, radšej porcelán vyradím.

Na aký typ tvorby sa aktuálne zameriavate? 

V mojej kategórii ide o tvorbu personalizovaných darčekov, takže prioritou nie je dokonalá estetika, ale emócia a spomienka. Preto veľa energie vkladám do fázy pred samotnou maľbou. Je to čas, kedy sa snažím navnímať predstavu zákazníka, na akú príležitosť výsledok použije, akú emóciu chce darovaním dosiahnuť a čo má darček vyjadrovať. 

Väčšinu prác tvoria darčeky k významným udalostiam, od narodenín cez jubileá, rozlúčky v rámci kolektívu, svadby či vianočné darčeky. Ide prevažne o jednotlivé šálky s tanierikmi, prípadne set šálky s čajníkom alebo dvojica šálok či hrnčekov. Občas sa objaví zákazka na celý kávový alebo čajový servis.

Ktoré vzory a motívy Slováci najviac obľubujú?

Najžiadanejšie sú kvetinové motívy, ako je letná lúka, bylinky alebo jarné kvety. Ďalšou skupinou je téma hobby, kde sa objavuje šport, turistika, záhradkárstvo, chovateľstvo, ručné práce, tanec, hudba. Osobitnou kapitolou sú folkloristi, tancujúci krojovanci či ľudové hudobné nástroje ako heligónka alebo fujara. Veľmi pekné nápady vznikajú zo zákaziek podľa povolaní. Asi najviac šálok som namaľovala pre zdravotné sestry a zubárov. Tvrdým orieškom bolo vymyslieť motív pre neurochirurga.

V akých motívoch a vzoroch by sme podľa vás mali hľadať absolútny pôvod maľovania na porcelán?

Myslím, že najrozšírenejšia je maľba modrou farbou na biely porcelán ešte pred glazovaním. Táto tradícia pochádza z Číny a európske porcelánky ju neskôr prevzali tiež. Dôvodom je fakt, že porcelán potrebuje extrémnu teplotu až 1 400 °C a modrý kobalt bol vtedy jediný prírodný pigment, ktorý to „v zdraví prežil“. Zdá sa mi, že naprieč stáročiami sa najčastejšie opakujú rastlinné a kvetinové motívy. Sú nadčasové, blízke človeku a objavujú sa v rôznych kultúrach aj obdobiach. Zaujímavé je, že každá slávna porcelánová manufaktúra mala svoj typický vzor, ktorý bol pre ňu charakteristický. 

V našich končinách je najznámejší tzv. „cibulákový“ vzor, ktorý vznikol v nemeckej porcelánke Meissen. Vtipné je, že ide vlastne o motív granátového jablka, ktoré je v Číne symbolom hojnosti. Bežní Európania ho však v 18. storočí nepoznali a tvarom im pripomínalo cibuľu. 

Ako sa maľovanie na porcelán zmenilo v modernej dobe? V čom vnímate zmeny?

V samotnej maľbe výrazné zmeny nepociťujem. Vždy šlo o individuálne preferencie darcu alebo obdarovaného. Teší ma, že sa do popredia dostáva udržateľný štýl života, ktorý dáva dôraz na trvácnosť výrobkov. Porcelán do tejto skupiny určite patrí. To, čo sa mení, je spôsob sebaprezentácie tvorcu. Nestačí krásne maľovať, ak o vašej tvorbe nikto nevie. Prezentujem sa iba na sociálnych sieťach a stále sa učím, ako vhodne osloviť moju cieľovú skupinu. Najväčšou výzvou je vizuálne odkomunikovať proces tvorby – čo všetko predchádza samotnej maľbe, aký dôležitý je každý ťah štetca, čo nasleduje po vypálení – skrátka celú hodnotu mojej práce. Priznám sa, nejaký čas som sa obávala, že moju tvorbu zatieni moderná digitálna tlač na šálky, ktorá ponúka dokonalú grafiku a úpravy na pár kliknutí. Vývoj však ukazuje opak. Ľudia nehľadajú dokonalosť, ale autenticitu.

Čo sa podľa vás nikdy nezmení? 

Myslím si, že nemenná je ľudskosť a autentickosť, ktorá sa skrýva za každým darčekom. Radosť z obdarúvania a nadšenie z prekvapenia zažil asi každý. Výsledok vôbec nemusí byť dokonalý, no dôležitý je odkaz. Najkrajšie dary sú tie, z ktorých sa vieme tešiť dlho a stanú sa našimi každodennými spoločníkmi.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK