Domov

Koniec hlasovania v parlamentných voľbách poštou? (Otázky a odpovede)

Vládna koalícia po rokoch fungujúceho systému otvára diskusiu o novele volebného zákona: Slováci žijúci a pobývajúci v zahraničí by už nemohli hlasovať poštou. Koalícia hovorí o ohrozenej bezpečnosti volieb, opozícia o politickom kalkule. Prečo sa o zmene diskutuje práve teraz a ako by zmena ovplyvnila výsledky ďalších parlamentných volieb?

Prečo o voľbe poštou hovorí vládna koalícia rok a pol pred parlamentnými voľbami?

Voľbu prostredníctvom pošty zavádzala v roku 2004 druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Samotný systém hlasovania zo zahraničia doteraz nikto zásadne nespochybňoval; ešte v roku 2006 označoval vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) voľbu poštou zo zahraničia za „marginálnu záležitosť“.

​​V súčasnosti už ako podpredseda vlády a minister obrany hovorí o ústavných rizikách. „Súčasná verzia podľa mňa nenapĺňa ústavný článok a poštová korešpondencia nespĺňa podmienku priamych a tajných volieb,“ povedal pre TV Pravda.

Podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je hlavným motívom zabezpečiť ochranu volieb zo zahraničia pred manipuláciou. „Dnes platí, že ak ste napríklad v Kanade a môžete voliť, otvoríte si príslušnú stránku ministerstva vnútra, tam sa zaregistrujete, vytlačíte si lístok, dostanete obálky a pošlete vybraný hlasovací lístok poštou na Slovensko,“ povedal a dodal, že v roku 2023 poštou prišli prvé hlasovacie lístky zo zahraničia aj mesiac pred parlamentnými voľbami. Podľa neho tak voliči nemohli plne reflektovať predvolebnú kampaň. 

Fico okrem toho tvrdí, že dochádzať mohlo aj k manipulácií. „Predstavte si nejakú firmu, napríklad v Česku, kde je viacerým slovenským voličom zamestnancom nadriadený iný slovenský volič. Ten im kľudne prikáže zaregistrovať sa a doniesť mu určené hlasovacie lístky, ktoré on doručí na Slovensko. Kde je tu priamosť a tajnosť voľby?“

S premiérom súhlasí jeho stranícky kolega Dušan Jarjabek. „Ja volím vždy v rovnakom čase ako mnohí ďalší a tajne, za plentou. Poštoví voliči nevolia v rovnakom čase ako ja a už vôbec nevolia za plentou a teda tajne ako ja. Vlastne nik nevie, kde volia a s kým. A to nie je fér,“ napísal na sociálnej sieti. 

Predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok už naznačil, že jeho strana podporuje riešenie, ktoré umožní Slovákom v zahraničí voliť priamo v deň volieb na ambasádach.

Predseda klubu SNS Roman Michelko v Rádiu Slovensko uviedol, že súčasné nastavenie je extrémne výhodné pre opozíciu. „Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra, keď to bude na ambasádach, bude to trošku vyrovnanejšie,“ povedal, pričom odmietol, že motiváciou na zrušenie korešpondenčnej voľby je skutočnosť, že strany súčasnej koalície v minulých voľbách získali výrazne menej hlasov ako strany súčasnej opozície.

Ako prebieha voľba poštou zo zahraničia dnes?

Pri voľbe zo zahraničia pracujú voliči s dvoma obálkami. Hlasovací lístok sa vkladá do nepriehľadnej obálky, ktorá sa následne vkladá do návratnej obálky. Členovia komisie tak vidia údaje o voličovi iba na návratnej obálke, ktorú otvoria a skontrolujú. Vnútornú obálku s anonymnou preferenciou voliča následne vhodia do urny. 

Podľa odporcov novely zostáva najväčším rizikom spoľahlivosť poštových služieb a čas doručenia. V roku 2023 takmer 14-tisíc ľudí, ktorí o voľbu požiadali, napokon hlas neodoslalo alebo ich obálka neprišla včas.

Koho by sa zmena volebného zákona dotkla?

Podľa ministra Kaliňáka koalícia zvažuje zmeny inšpirované Dánskom. Ak by Slovensko zaviedlo tzv. dánsky model, v praxi by to znamenalo zánik voľby poštou a zároveň stratu volebného práva občanov, ktorí sa v zahraničí zdržiavajú dlhodobo. 

V Dánsku môžu zo zahraničia voliť výhradne občania, ktorí sa v cudzine nachádzajú dočasne, a to osobne na zastupiteľskom úrade. Pokiaľ sa dlhodobo zdržujú mimo rodnej krajiny, z volebného zoznamu sú vyradení.

„Kto tu platí a žije, ten má rozhodovať o živote Slovenska. Nie niekto, kto platí dane úplne inej krajine, žije úplne inde a má veľmi skreslené informácie o tom, ako sa tu žije,“ poznamenal minister Kaliňák.

Rovnakého názoru je aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD). „Nie je jednoducho správne, ak niekto žije desiatky rokov v zahraničí, na Slovensko príde, ak si potrebuje vybaviť lekárov, spraviť si zuby, a chce rozhodovať o krajine, pričom vôbec nevie, ako sa v nej naozaj žije,“ vysvetlil.

Odhaduje sa, že v súčasnosti žije v zahraničí viac ako štvrť milióna Slovákov s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí môžu využiť voľbu poštou. 

Zatiaľ čo v roku 2006 ministerstvo vnútra obdržalo takmer 4 000 žiadostí o voľbu poštou, v roku 2016 už viac ako 20 000 a v roku 2023 rekordných 72 993 voličov. 

V posledných parlamentných voľbách ministerstvo zaregistrovalo 58 779 platných návratných obálok. Najviac hlasov prišlo z Českej republiky (23 486), nasledovali Spojené kráľovstvo (6 238) a Nemecko (5 546). Celkovo prišli hlasy zo 104 štátov sveta.

Ak by pokračoval trend v náraste popularity voľby poštou zo zahraničia ako dosiaľ, výpočty Epoch Times Slovensko predpokladajú, že by sa zmena dotkla takmer 90-tisíc potenciálnych voličov.

Komu by zmena volebného zákona pomohla a komu by uškodila?

Z dát vyplýva, že kým parlamentné voľby v roku 2023 vyhral Smer-SSD s takmer 23 %, v zahraničí dostal len niečo vyše 6 % preferenčných hlasov. Naopak, opozičné Progresívne Slovensko (PS) v „zahraničnom okrsku“ v parlamentných voľbách 2023 suverénne dominovalo so ziskom 61,70 % hlasov.

V systéme jedného volebného obvodu, ktorý Slovensko vo voľbách uplatňuje, sa „zahraničné” hlasy pripočítavajú k celonárodnému zisku. V roku 2023 pomohli najmä stranám SaS a PS.

Opozícia v súvislosti s novelou hovorí o účelovej zmene pravidiel uprostred volebného cyklu. 

„Zámer koalície je jasný. Keďže vedia, že u občanov v zahraničí strácajú podporu, rozhodli sa im túto možnosť jednoducho zobrať. To, čo nevedia ovládať, zrušia. Je to útok na slobodné voľby,“ povedal predseda KDH Milan Majerský.

„Voľba poštou funguje roky bez problémov a je štandardnou súčasťou demokratických systémov vo viacerých krajinách. Argumenty, ktorými ju chce vláda zrušiť, sú vykonštruované,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling. 

„Veľmi pravdepodobne – a s tým asi počíta vládna koalícia – mnoho ľudí, ktorí by mohli voliť a žijú v rozľahlých krajinách, ako sú Kanada alebo Austrália, jednoducho nepríde k voľbám,“ poznamenal predseda PS Michal Šimečka.

Združenie Srdcom doma, ktoré dlhodobo pomáha Slovákom v cudzine s volebnou agendou, označilo plán koalície za útok na demokratické piliere. 

„Státisíce našich občanov v zahraničí pracujú, študujú alebo reprezentujú Slovensko. Zrušenie voľby poštou z nich robí občanov druhej kategórie,“ uviedol predseda združenia Samuel Zubo.

Aký vplyv majú zahraničné hlasy na celkový výsledok parlametných volieb?

58-tisíc platných hlasov doručených poštou predstavovalo v parlamentných voľbách 2023 len 1,95 % z celkového počtu odovzdaných hlasov. Hoci by sa zmena voľby zo zahraničia dotkla relatívne malej skupiny voličov, jej vplyv môže byť podľa opozičného hnutia Slovensko v nasledujúcich parlamentných voľbách zásadný. 

Podľa výpočtov hnutia zahraniční voliči rozhodujú o minimálne 2 poslaneckých mandátoch. V tesnom súboji o zostavenie vlády môže ich strata alebo zisk znamenať rozdiel medzi schopnosťou zostaviť koalíciu a odchodom do opozície.

Je zrušenie voľby poštou ústavne priechodné?

Ústava v článku 30 garantuje právo občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) uviedol, že cieľom nie je obmedzovanie práv, ale „správny právny rámec“.

„Ak by mali voliči žijúci v zahraničí výrazne sťažený prístup k hlasovaniu, dalo by sa to považovať za neprimerané obmedzenie volebného práva,“ vysvetlil ústavný právnik Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domin pre Správy STVR. 

„V zásade je to na zákonodarcovi, ale z ústavy vyplýva, že každý občan SR má právo voliť poslancov NR SR bez ohľadu na to, či má trvalý pobyt na Slovensku alebo v zahraničí.“

Expert na ústavné právo Vincent Bujňák však v rozhovore pre ta3 uviedol, že podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv nie je voľba parlamentu základným právom. „Z dohovoru nevyplýva základné právo na to, aby ste mali umožnené voliť svoj parlament zo zahraničia,“ vysvetlil.

Aké ďalšie zmeny volebného zákona sú v hre?

Úprava voľby zo zahraničia nemusí byť jedinou úpravou, za ktorú koalícia bude hlasovať na aprílovej schôdzi. Vládna koalícia už presadzovala prísnejšiu reguláciu kampaní vedených mimovládnymi organizáciami a tretími stranami, ktoré obviňuje z ovplyvňovania volieb.

Hlas-SD dlhodobo hovorí o rušení jedného volebného obvodu pre celé Slovensko s cieľom vytvoriť viac volebných obvodov (napríklad 8 podľa krajov alebo 79 podľa okresov), čo má podľa Šutaja Eštoka „vrátiť moc do regiónov“. 

Premiér Fico taktiež opakovane uvažoval o zvýšení hranice pre vstup do parlamentu zo súčasných 5 % na 7 % s cieľom „stabilizovať politický systém“.

Na zmenu voľby poštou (korešpondenčnej voľby) v parlamentných voľbách do Národnej rady SR je potrebných 76 hlasov. Koalícia v súčasnosti pri plnej účasti disponuje 75 hlasmi. Aby novela prešla, musí ju teda podporiť minimálne jeden zo štvorice nezávislých poslancov Malatinec, Ľupták, Radačovský alebo Ševčík. Tí však konzistentne hlasujú v zhode s koalíciou a bolo by skôr prekvapením, ak by sa všetci postavili proti.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK