Domov

Iniciatíva My sme les sa vymedzila voči vyjadreniam Správy TANAP-u, podľa nej sa usiluje obhájiť neobhájiteľné

Iniciatíva My sme les sa vymedzila voči vyjadreniam Správy Tatranského národného parku (TANAP), podľa nej sa usiluje obhájiť neobhájiteľné. Iniciatíva pred pár dňami informovala, že správa národného parku začiatkom roka povolila ťažbu dreva v lokalitách, kde žije ohrozený hlucháň hôrny. Rozhodnutie sa podľa organizácie týka porastov v Žiarskej doline v Západných Tatrách, v Pavúčej doline pod Kriváňom, v Monkovej doline v Belianskych Tatrách a nad Podspádmi neďaleko Kacvínskej poľany.

Poukázala pritom aj na to, že približne v tom čase ministerstvo životného prostredia schválilo Program záchrany hlucháňa hôrneho, ktorý presne určuje, v ktorých lokalitách sa nesmú robiť žiadne zásahy. Správa TANAPu však podľa nich nerešpektuje tento dokument a vystavuje Slovensko vysokým sankciám od Európskej komisie. Ako iniciatíva uviedla, Správa TANAPu odmietla, že by v súčasnosti zasahovala do lokalít s navrhovaným pasívnym manažmentom hlucháňa, rovnako tvrdila, že v Pavúčej doline nie je podľa nej navrhovaný pasívny manažment hlucháňa a ani nebol.

„Vieme uviesť presné porasty s výskytom hlucháňa, kde TANAP v roku 2025 odsúhlasil ťažbu, pričom v Programe záchrany hlucháňa sú tieto porasty uvedené ako porasty s pasívnym manažmentom, teda bezzásahové. Ide napríklad o porasty číslo 58a0, 58c1 v Lesnom celku Liptovský Mikuláš 2 v lokalite Žiarska dolina a JPRL č. 1588a1 v Lesnom celku Ostatné lesy na Lesnom hospodárskom celku Vysoké Tatry v Belianskych Tatrách,“ oponuje My sme les.

V schválenom Programe záchrany hlucháňa je podľa ich vyjadrenia v lokalite Pavúčia dolina pasívny manažment, teda bezzásah, uvedený vo viacerých porastoch. „Aktuálne bola ťažba odsúhlasená Správou TANAPu v jednom z porastov v Pavúčej doline, v JPRL č. 2306_1 v Lesnom celku Račková,“ uviedla iniciatíva a Správe TANAPu odporučila naštudovať si schválenú odbornú dokumentáciu ochrany prírody aj s prílohami.

My sme les upozorňuje, že ak budú schválené ťažby zrealizované, nepôjde o jednorazové, ale opakované porušenie podmienok rozsudku Európskeho súdneho dvora, a tiež záväzkov z len nedávno vyrokovaného míľnika Plánu obnovy. „Brať z Plánu obnovy peniaze za zaradenie hlucháních biotopov do bezzásahu a zároveň v nich ťažiť sa nedá nazvať inak ako podvádzanie Európskej únie a slovenských občanov,“ tvrdí iniciatíva.

Podľa jej vyjadrení nesedí ani údajná povinnosť asanačnej ťažby podľa lesného zákona, čiže povinnosť spracovať lykožrútom napadnuté stromy, na ktorú sa Správa TANAPu odvolávala. Podľa My sme les v národnom parku daná povinnosť neplatí, Správe TANAPu pripomenula zákon o ochrane prírody. Podľa neho je ochrana prírody v národnom parku nadradená iným, čiže aj lesohospodárskym činnostiam.

„Navyše podľa lesného zákona povinnosť asanačnej ťažby má obhospodarovateľ v chránených územiach len vtedy, ak zo zákona o ochrane prírody, jeho vykonávacej vyhlášky alebo rozhodnutí vydaných na jeho základe nevyplýva inak. Zároveň má okresný úrad asanačnú ťažbu zakázať rozhodnutím, ak ňou môže dôjsť k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov (§4), prípadne ak hrozí negativne ovplyvnenie predmetu ochrany územia (§14), čo je prípad ohrozeného hlucháňa hôrneho,“ uvádza My sme les, dodávajúc, že podnety na vydanie takýchto zákazov by úradu mala podávať práve Správa TANAPu ako odborná organizácia ochrany prírody.

Učiniť by tak mala na základe znalosti územia a schválenej dokumentácie ochrany prírody, medzi inými aj spomínaným Programom záchrany hlucháňa hôrneho. „Je smutné, že vedenie nášho najstaršieho parku nepozná ani základný zákon, ktorým sa má riadiť jeho fungovanie,“ poznamenáva iniciatíva. Doplnila, že aktívne zásahy v prospech preriedenia mladých hustých smrečín sú pre hlucháňa vhodné. V týchto prípadoch Program záchrany hlucháňa hôrneho zásahy umožňuje, vyššie spomínané porasty ale nie sú takýmto prípadom.

Iniciatíva My sme les pred niekoľkými dňami pripomenula, že populácia hlucháňa hôrneho sa z 20 rokov prepadla o viac než polovicu. Ide pritom o dôležitý druh, ktorý indikuje zdravé horské lesy a jeho ochrana zabezpečuje aj ochranu mnohých ďalších lesných druhov. Najproblematickejší je práve úbytok jeho biotopov v dôsledku ťažby dreva. Miroslav Kaliský z iniciatívy My sme les poukázal, že Slovensku hrozia miliónové sankcie od Európskej komisie za to, že dlhodobo zlyháva v ochrane hlucháňa hôrneho.

Ani po verdikte Súdneho dvora Európskej únie z roku 2022 totiž neboli prijaté kľúčové opatrenia, ako je zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch. Pokračujúca nečinnosť tak môže mať fatálne následky nielen pre prírodu, ale aj pre štátny rozpočet. „Správu národného parku vyzývame na okamžité zastavenie povoľovania ťažby dreva v biotope hlucháňa,“ dodal Kaliský.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK