Domov

Európa chce zachrániť priemysel dotáciami, no Slovenské firmy bojujú s drahou energiou a byrokraciou

Priemysel tvorí kľúčovú časť slovenskej ekonomiky, keďže každoročne prináša asi štvrtinu celkovej pridanej hodnoty a zamestnáva priamo približne 644-tisíc ľudí. Významná je aj jeho spotreba energií. V roku 2023 spotreboval priemysel podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka 18 % celkovej spotreby energií na Slovensku, pričom najväčším spotrebiteľom bola výroba železa a ocele, nasledovaná chemickým priemyslom a výrobou stavebných materiálov.

Slovenská ekonomika patrí medzi energeticky najnáročnejšie v EÚ, čo je dané štruktúrou priemyslu aj efektívnosťou využívania zdrojov.

„Jednou z hrozieb pre slovenský, ako aj európsky priemysel, sú vysoké ceny energií, ktoré znevýhodňujú domácich výrobcov na globálnom trhu,“ upozorňuje Horňák. Priemerná cena elektriny pre najväčšie podniky je na Slovensku 18 centov za kWh, v EÚ 14 centov, pričom v USA sú ceny dvojnásobne až trojnásobne nižšie.

Európska komisia preto predstavila návrh, ktorý umožní členským štátom dotovať ceny elektriny pre podniky, aby zabránila presunu výroby mimo EÚ. Pomoc môže pokrývať maximálne polovicu priemernej veľkoobchodnej ceny elektriny a nie viac než polovicu ročnej spotreby konkrétneho podniku, s limitom 200 mil. eur. Polovica štátnej pomoci musí byť využitá na opatrenia znižujúce budúce náklady na elektrinu, napríklad investície do nových technológií či obnoviteľných zdrojov.

„Výhodou opatrenia je, že rieši akútnu hrozbu presunu podnikov z EÚ, je časovo obmedzené a núti firmy investovať do dekarbonizácie. Nevýhodou je, že nie všetky krajiny majú dostatok priestoru v rozpočte na takúto pomoc. Príkladom je aj Slovensko, ktoré čelí nevyhnutnej konsolidácii verejných financií,“ upozorňuje Horňák. Dodáva, že dôležité je vytvárať podmienky na zmenu prostredia, teda znižovať administratívnu záťaž, podporovať výskum a vývoj, či zjednodušovať povoľovanie zelených projektov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK