Pondelok 20. mája, 2024
Počas návštevy kancelára Olafa Scholza v novej továrni Deutsche Bahn v Cottbuse, 11. januára 2024. (Foto: JENS SCHLUETER/AFP via Getty Images)

Čo dosiahli nemeckí farmári protestmi?

„Farmári sú iba špičkou ľadovca v celej veci,“ zaznel jeden z názorov na záverečnom dni protestov v Berlíne. Čo ale protesty priniesli? Nemecká vláda sa obáva nového hnutia „žltých viest“ po vzore z Francúzska.

Situácia v Nemecku

Súčasná politika nemeckej vlády je medzi ľuďmi neobľúbená – momentálne až medzi viac než tromi štvrtinami všetkých občanov (76 %). Podľa inštitútu pre výskum verejnej mienky INSA z 13. januára platí niečo podobné aj pre prácu kancelára Olafa Scholza: 72 % opýtaných s jeho prácou nesúhlasí a trend je stúpajúci.

Reportáž z veľkej farmárskej demonštrácie v Berlíne: „V Nemecku ešte bude horúca zima.“

Nepopulárny je aj minister hospodárstva Robert Habeck. Jeho volebný obvod Süderbrarup (v Šlezvicko-Holštajnsku) mu pri príležitosti protestov poslal list, v ktorom sa vedúci úradu a všetkých 13 starostov regiónu pridalo k farmárom. Poukazujú na to, čomu sa ľudovo hovorí „berlínska politická bublina“. Jedným z príkladov, ktorý uvádzajú, je skutočnosť, že po záplavách v Baltickom mori v októbri 2023 federálna vláda odmietla zafinancovať pomoc na posilnenie nemeckých hrádzí – ale dala 10 miliárd eur Indii na boj proti klimatickým hrozbám. To vadí mnohým účastníkom protestov.

Poslednou kvapkou, kedy farmárom definitívne došla trpezlivosť, bolo náhle zrušenie dotácií v poľnohospodárskom sektore krátko pred Vianocami. Od tej doby protesty pribúdajú. V prieskume inštitútu YouGov takmer každý piaty respondent (19 %) uviedol, že ho 8. januára „ovplyvnili protesty farmárov, čo sa týka dopravy“.

(Foto: STEFAN FRANK/Middle East Images/AFP via Getty Images)

Vianočný darček od vlády

Nemecká federálna vláda má v rozpočte miliardové diery kvôli zlému narábaniu s verejnými financiami, keď jej Ústavný súd odobral 60 miliárd eur. Od tej doby vláda hľadá, kde ušetriť. A tak prišla s návrhom ukončiť dotácie na poľnohospodársku naftu, ktoré existujú už viac než 70 rokov. Pre stredne veľké farmy, ktoré majú v Nemecku 20 až 50 hektárov, to znamená nárast nákladov minimálne o 3000 eur ročne. Poľnohospodárska nafta je v Nemecku lacnejšia, pretože sa nepoužíva na cestách, ale pre práce na poliach a v lesoch, a tiež pre stavebné stroje, zdvíhacie plošiny a podobne.

Čaká nás globálne plánované hospodárstvo? Protesty poľnohospodárov a Agenda OSN 2030

Ďalšia vec, ktorú sa nemecká vláda rozhodla zrušiť je „zelená poznávacia značka vozidla“ znamenajúca oslobodenie od dane pre poľnohospodársku techniku.

Krátko pred Štedrým dňom vláda oznámila koniec podpory poľnohospodárov. „Vianočný darček“ nebol farmármi prijatý s veľkým pochopením.

Dotácie tvoria v priemere 45 % príjmov poľnohospodárov. Nie všetci farmári v nemeckom vysokoefektívnom štýle poľnohospodárstva bez nich môžu pokryť svoje náklady a vyžiť.

V rokoch 2010 až 2020 skončilo 36 100 poľnohospodárskych podnikov a celkový počet vtedy klesol na 262 800. To zodpovedá v priemere desiatim podnikom každý deň. Nemôžu buď nájsť svojich nástupcov alebo nedokážu produkovať kvôli úradným požiadavkám, byrokracii a tlakom potravinových reťazcov. V poslednej dobe rastú náklady na energie, inflácia, regulácia hnojív a obstarávacie náklady na novú technológiu.

(Foto: STEFAN FRANK/Middle East Images/AFP via Getty Images)

Výdatná podpora zo zahraničia

Koľko ľudí vyšlo do ulíc v 16 nemeckých spolkových krajinách od začiatku protestov? So všetkou opatrnosťou – oficiálne čísla môžu byť neúplné a odhadované. Poďme sa pozrieť iba na počty vozidiel a traktorov prihlásených na zrazy, zhromaždenia a do kolón.

Celkovo ide o približne 110 000 vozidiel, prevažne traktorov, ale aj iných strojov. To sa nezdá veľa – avšak podľa Spolkového štatistického úradu má Nemecko k 16. januáru 2024 už len 255 000 podnikov a 876 000 pracovníkov v poľnohospodárstve. Na približne 84 miliónov obyvateľov je to málo.

11. januára sa doma aj v Nemecku pripojili k protestu stovky rumunských kamionistov. 15. januára prišli vodiči kamiónov, remeselníci a poľnohospodári z Českej republiky. K protestom v Nemecku sa pridali tiež farmári z Holandska, Maďarska a ďalších krajín.

„Je pekné vidieť, že tu v Nemecku farmári zorganizovali také zhromaždenie pre svoje vlastné záujmy. Trochu závidíme, pretože to by v Maďarsku bolo prakticky nemožné,“ povedal jeden z Maďarských účastníkov v Berlíne.

Z USA sa známy televízny politický komentátor Tucker Carlson spýtal, čo sa to v Nemecku deje? O mnohých významných udalostiach sa v amerických médiách nepíše, vrátane protestov farmárov.

V Nemecku „farmári zablokovali cesty po celej krajine. Sú to masívne protesty. Keby k nim došlo tu, veľká časť Spojených štátov by bola uzatvorená,“ povedal Carlson. „Ale pretože sa odohrávajú tam a nie tu, väčšina ľudí v Amerike nemá ani poňatia, že sa odohrávajú. Prečo si to (médiá) nevšímajú a prečo sa to deje?“ Odpovede se mu dostalo od politickej komentátorky Evy Vlaardinerbroekovej.

Holanďanka E. Vlaardinerbroeková hovorí: „Toto je protest, aký sme v Nemecku v takomto rozsahu ešte nevideli. Majú pocit, že im vládnu ľudia, ktorí ich nenávidia. A myslím, že majú pravdu. Zdá sa, že vláda v Nemecku nenávidí všetko, za čím stoja farmári, robotníci a obyčajní nemeckí občania. A preto sú tieto protesty tak neuveritelne dôležité.“

V Berlíne 15. januára 2024 farmári, kamionisti a občania demonštrujú okrem iného proti kráteniu dotácií. (Foto: Stefan Frank / Middle East Images / Middle East Images via AFP)

Čo sa protestmi dosiahlo?

Po prvé, protest farmárov sa rozvinul do oveľa širšieho protestu podnikateľov a nemeckej strednej triedy. Veľká väčšina Nemcov súčasné protesty podporuje – konkrétne 69 % opýtaných v prieskume z 9. januára. Podľa prieskumu inštitútu INSA sa proti protestom farmárov vyslovila len asi pätina (22 %). Aj keď sa mainstreamové médiá v Nemecku snažili koncepčne zredukovať protesty na „roľnícke protesty“, ľudia vidia, že ostatné profesijné skupiny s nimi prejavujú výraznú solidaritu.

Po druhé, bolo ponechané oslobodenie od dane z vozidiel. O poľnohospodárskej nafte sa stále diskutuje. Združenie farmárov hrozí, že bude v protestoch pokračovať, pokiaľ nebude zachovaná aj táto dotácia.

Po tretie, ľudia pochopili, že federálna vláda chce šetriť peniaze všade okrem seba. Očakáva sa, že rozšírenie vládneho byrokratického aparátu bude stáť 800 miliónov eur a pravdepodobne to nakoniec vystúpi nad miliardu eur. To je zhruba čiastka, ktorú by farmári museli zaplatiť po zrušení dotácií. Na ústrednom zhromaždení v Berlíne bolo od účastníkov často počuť na margo tejto skutočnosti veľkú kritiku.

Po štvrté, milióny ľudí vytiahli svoje inteligentné telefóny, aby zdokumentovali správanie protestujúcich a slogany pripevnené k nákladným automobilom a traktorom. Hlásajú napríklad, že „Bez farmárov to nejde“, „Spoločne proti vláde“, „Za farmárov a remeselníkov“, „Pre budúcnosť našich detí,“ alebo „V našom remesle existuje požiadavka na majstrovské zvládnutie svojho remesla. Bohužiaľ to tak nie je v politike!“, atď.

Slovenskí farmári nasledujú príklad z Nemecka: „Ak nám nevyhovejú, zablokujeme Úrad vlády traktormi.“ (Rozhovor)

Aj keď farmári niekedy používajú nežiaduce a drsné výrazy, len na niekoľkých plagátoch je vidieť agresivitu. Je vidieť aj dlhšie opisy situácie ako napríklad: „Idem do práce. Štát mi zoberie 50 %. Idem nakupovať. Štát mi vezme 19 %. Idem natankovať. Štát mi zoberie 70 %. Keď sa spýtam, prečo mám tak málo peňazí, zrazu je to chyba Rusov.“

Policajné odbory (GdP) a ich pohotovostné služby boli schopné dozerať na všetky akcie po celom Nemecku len na hranici svojich možností a schopností. Akcie podporilo oveľa viac ľudí, než sa očakávalo, povedal predseda GdP Jochen Kopelke denníku „Rheinische Post“. 

„To znamená, že táto veľká, masívna vlna protestov v dohľadnej dobe neutíchne.“ Kopelke hovorí, že doposiaľ mnoho záchranných služieb hlásilo pokojné a slušné protesty. Spolupráca na jednotlivých miestach podľa neho prebiehala veľmi dobre. „My policajti dostávame od účastníkov stretnutí veľké pochvaly za naše úsilie,“ povedal.

Berte nespokojnosť vážne!

Myšlienka, že protesty boli zámerne podnecované radikálnymi silami alebo infiltrované pravicovými extrémistami, nevyšla. Generálny tajomník CDU Carsten Linnemann povedal denníku „Bild“: „Doporučujem federálnej vláde, aby nepoužívala diverznú taktiku, ale radšej brala vážne nespokojnosť, ktorá tu prebubláva, a prehodnotila svoju nevypočítateľnú politiku. Organizátori sa mali jasne dištancovať od nepriateľov ústavy a od vyzývaniu k násiliu. „Farmári to robia,“ uviedol.

Obozretnosť farmárov voči vládnym politikom v dohľadnej dobe neskončí. „Vzhľadom k tomu, že inak nebudeme vypočutí, musíme‚ trochu narušiť ich pohodlie – ale iba v rámci zákonov a s povolením,“ hovorí farmár Micha z Durínska. 

„Primárnym cieľom je zastaviť dve známe opatrenia, tj. daň z nafty a daň z vozidiel.“ A okrem toho „všeobecne žiadame väčší dialóg s praktickými výsledkami a väčšiu podporu zo strany politikov.“ To by malo zaistiť, že „také zlé rozhodnutia sa už viac nebudú opakovať.“

„Politici by mali vytvoriť základné podmienky, aby sme mohli držať krok s medzinárodnou konkurenciou bez dotácií.“ Micha to vysvetlil na dani z nafty: „Nepotrebovali by sme čiastočné vrátenie dane z nafty, keby daň nebola taká vysoká. Takmer v žiadnom inom štáte nie je táto daň taká vysoká.“

A „pokiaľ to nepomôže, máme ďalšie prekvapenia,“ povedal trochu tajomne farmár a nechcel prezradiť, ako budú vyzerať. To je v súčasnej dobe stále tajné.

Pôvodný článok bol redakčne skrátený

Prečítajte si aj