Domov, Svet » EÚ

Český europoslanec Niedermayer o novom rozpočte EÚ: Mali sme z eurofondov vyťažiť oveľa viac (Rozhovor)

Európska únia rieši najdôležitejší rozpočet za poslednú dekádu – viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2028 až 2034. Podľa českého europoslanca Luděka Niedermayera z Európskej ľudovej strany to bude súboj, ktorý určí budúcnosť konkurencieschopnosti i bezpečnosti Európy. 

V rozhovore pre Epoch Times Slovensko hovorí o tom, prečo už neexistuje priestor pre staré priority, ako môžu krajiny ako Slovensko či Česko získať alebo naopak bolestivo stratiť, a čo bude rozhodovať o tom, kto v Európe uspeje v najbližších desaťročiach. Varuje tiež pred odklonom od európskych hodnôt, ktorý podľa neho nie je náhoda, ale politický projekt.

Epoch Times Slovensko: Ako hodnotíte kompromisy pri tvorbe nového viacročného finančného rámca Európskej únie? Ktoré oblasti sú podľa vás v rozpočte najviac podhodnotené a ktoré sú naopak príliš štedro financované?

Luděk Niedermayer: Predovšetkým sme ešte len na začiatku schvaľovania toho rozpočtu. Štruktúra, ktorá sa podstatne zmenila, vzbudila veľké emócie, ale zdá sa mi, že Komisia ten prvý protitlak ustála. A zásadná otázka je, či európski politici a prípadne občania chcú, aby sa ten rozpočet podstatne zmodernizoval.

Modernizácia znamená menej istoty pre štandardných príjemcov, zložitejšie úvahy z hľadiska členských krajín ohľadom čistej pozície… Ale zároveň by mala viesť k tomu, aby tie peniaze európskeho rozpočtu boli vynaložené tak, aby čo najviac v Európe pomohli. A tam podľa mňa sme. Teraz sa bude dolaďovať výsledok. Určite budú veľmi zložité politické rokovania v Parlamente, ale najmä v Rade.

Ktoré európske programy by mohli byť pre Česko a Slovensko v najbližšom období kľúčové z hľadiska modernizácie ekonomiky?

Myslím si, že najťažšie bude rozhodovanie o tom, ako využiť väčšiu flexibilitu na úrovni členskej krajiny a do čoho tie peniaze vložiť. Pretože bezpochyby bude dochádzať k ostrému sporu medzi oblasťami, ako je kohézia a poľnohospodárska politika, a prioritami, ako je konkurencieschopnosť a z hľadiska kratšieho horizontu obrana.

Zatiaľ čo predtým sa riešil konflikt v rámci tvorby rozpočtu, keďže rozpočet bol rozparcelovaný, teraz sa tento konflikt bude odohrávať na úrovni rozhodovania členských krajín v dialógu s Komisiou. Myslím si, že najväčšia otázka pre členské krajiny bude, akú mať proporciu investícií – tých, ktoré sú krátkodobé a možno politicky atraktívne, a dlhodobých, ktoré môžu zvýšiť prosperitu, bezpečnosť či stabilitu krajín.

Aké najväčšie chyby robia podľa vás Česko, Slovensko a ďalšie krajiny regiónu pri využívaní európskych fondov?

Netrúfam si to plne hodnotiť. Často sa hovorí o tom, že systém je málo odolný voči zneužívaniu peňazí, ak nie kriminalite. Ale to je podľa mňa otázka súdov, aby v tomto povedali záverečné slovo, a nie politikov. V každom prípade si myslím, že z toho objemu peňazí sme mali dostať oveľa viac, a to v tých oblastiach, ktoré sú možno viac viditeľné, ako je infraštruktúra. Tam vysoký benchmark nastavuje Poľsko, ktoré naozaj zásadným spôsobom svoju infraštruktúru zmodernizovalo.

Napríklad v oblasti školstva mám pocit, že v Českej republike je to lepšie ako na Slovensku. V oblasti zdravotníctva sme podľa mňa z toho dostali veľa. Čo platí pre naše alebo pre všetky chudobnejšie krajiny, je oblasť kvality života. Te mestá a obce skrátka vyzerajú oveľa lepšie, sú tam oveľa lepšie služby, ale, bohužiaľ, úplne sa to nepremieta do našej konkurencieschopnosti.

Vidíte v regióne Strednej Európy riziko odklonu od európskych hodnôt a pravidiel, alebo je to len politická rétorika?

To je to, čo niektorí politici podporujú – tento odklon od európskych hodnôt, ktorý znie vznešene, ale je to veľmi fatálna vec. Podľa môjho názoru záleží na tom, či ostatní politici sa v tom proti nim postavia a či sa snažia presvedčiť občanov o tom, že Európa je strašné dôležitá. Je to skvelá vec, som o tom presvedčený, a preto som vlastne, na svoje prekvapenie, vstúpil do politiky.

Aké reformy sú podľa vás najnaliehavejšie, aby EÚ obstála v globálnej ekonomickej konkurencii v nasledujúcom desaťročí?

Slovo reformy je veľmi široké. Ja by som skôr povedal, aké úlohy máme. Bezpochyby, z krátkodobého hľadiska musí Európa zvýšiť svoju obranyschopnosť, pretože hrozba z Ruska je úplne iná, než bola, a dokazuje to vraždenie ľudí na Ukrajine. Čiže toto je jasná úloha.

Keď sa hovorí o reformách, obvykle sa hovorí o veciach, ako je zlepšenie pracovného trhu, kde je priestor v Európe naozaj veľký. Fiškálne reformy, ktoré dostanú verejné financie na udržateľnú cestu, to sú všetko veci, ktoré sú veľmi dôležité. Mám však pocit, že o budúcnosti Európy veľmi rozhodne to, či začneme a uspejeme v štrukturálnej zmene ekonomiky, ktorá by spôsobila to, že sektory, ktoré sú teraz „driverom“ svetového rastu, to znamená technológie a umelá inteligencia, by boli u nás dostatočne zastúpené a využívané. A toto nie je vec vlád, pretože to nie sú vlády, ktoré rozhodujú o tom, kto kam bude investovať, ale tie vlády by mohli vytvoriť určité iniciatívy a hlavne by nemali urobiť to, že budú tú transformáciu ekonomiky nejakým spôsobom blokovať.

Kam by sa mala podľa vás EÚ posunúť v otázke spoločného financovania – napríklad spoločné európske dane či väčší podiel vlastných zdrojov?

Myslím si, že postaviť to tak, že by sme sa mali posunúť viac k európskym daniam, veľkým vlastným zdrojom, je vlastne politicky takmer „mission impossible“, akokoľvek by to mohlo dávať zmysel. Ja mám pocit, že menej ambiciózny a ľahšie aj prezentovateľný cieľ by bolo určiť si naozaj veľké, zásadné oblasti, ktoré musíme spolu rýchlo posilniť, a tie budeme vykonávať spolu a budeme ich spolufinancovať.

Teraz sa v tomto smere ponúka, samozrejme, obrana. Myslím si, že keby sa Európa spojila, časť obrany by vytvárala spoločne a spoločne to financovala, dostali by sme sa k omnoho lepšiemu zvýšeniu našej obranyschopnosti za menej peňazí. A to je to, čo by určite všetkým Európanom pomohlo.

Mala by EÚ výrazne zvýšiť investície do výskumu a inovácií, aj keby to znamenalo radikálnu zmenu rozpočtových priorít?

Ponúka sa odpoveď, že áno, ale nie je to také jednoduché. Asi poznáte zo Slovenska, ako aj z Česka a iných krajín, že nie všetky peniaze, ktoré sú takzvane investované do vedy, výskumu a inovácií, prinášajú výsledok. Dnes žijeme vo svete, kde víťaz berie všetko. To znamená, financovanie priemerného výskumu vlastne prináša veľmi malý efekt.

Ukazuje sa, že náš problém nie je úplne v tom, že by sme investovali malý objem verejných prostriedkov do výskumu a inovácií, ale v tom, že firemné investície sú nižšie a najmä sú štrukturálne zamerané do oblastí, ktoré nesľubujú posilnenie ekonomického rastu a posilnenie ekonomiky. Mám teda pocit, že táto otázka je omnoho zložitejšia. Je jasné, že predovšetkým kvalita pracovnej sily, ľudský kapitál spojený s inováciami, s vedou a výskumom rozhodnú o tom, ktoré krajiny v horizonte dekád uspejú a ktoré neuspejú.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK