Domov, Svet » EÚ

Návrh rozpočtu EÚ vyvoláva búrlivú debatu, Slovensko by mohlo patriť medzi „víťazov“

Návrh rozpočtu Európskej únie na obdobie od roku 2028 prináša niekoľko zásadných zmien. Kým niektoré sektory a regióny získajú výrazné finančné stimuly, iné čakajú škrty a neistota. Prvý návrh rozpočtu EÚ na sedemročné obdobie od roku 2028, ktorý minulý týždeň predstavila Európska komisia, okamžite vyvolal ostré reakcie naprieč členskými štátmi aj Európskym parlamentom.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová označila 1,8-biliónový plán za „najambicióznejší, aký bol kedy navrhnutý“, pričom zdôraznila, že rozpočet bude „väčší, múdrejší a precíznejší“.

Oponenti však tvrdia, že Komisia len maskuje vplyv inflácie a v skutočnosti niektoré rozpočtové línie čakajú škrty.

Súhlas od všetkých štátov a europarlamentu

Podľa návrhov Európskej komisie by mal nový rozpočet klásť dôraz na tieto oblasti:
– investovanie do ľudí, členských štátov a regiónov,
– podpora vzdelávania a demokratických hodnôt,
– podpora prosperity prostredníctvom konkurencieschopnosti, výskumu a inovácií,
– ochrana ľudí a budovanie pripravenosti a odolnosti voči novým výzvam,
– ochrana Európy. Budovanie partnerstiev pre silnejšiu Európu vo svete.

Konečnú podobu rozpočtu síce musia schváliť všetky členské štáty aj Európsky parlament (EP), návrh však už teraz naznačuje silné rozdelenie na skupiny „spokojných“ i „nespokojných“ sektorov.

Porazení – poľnohospodári, tabak a ochrana prírody

Portál Politico si posvietil na to, ktoré sektory by mohli profitovať z nového európskeho rozpočtu a, naopak, ktoré by mohli v období rokov 2028 až 2034 trpieť.

Poľnohospodári, tabakový priemysel a ochrana prírody patria podľa Politico medzi najväčších porazených v úvodnom návrhu rozpočtu Európskej únie na obdobie od roku 2028.

Poľnohospodári sú jednou z najväčších skupín medzi nespokojnými. V predchádzajúcom rozpočte bola Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) financovaná sumou 386,6 miliardy eur, teraz je pre poľnohospodárstvo vyčlenených „len“ 300 miliárd eur. Navyše CAP už netvorí samostatnú kapitolu, ale je súčasťou širšieho balíka „národných a regionálnych partnerských plánov“. Členské štáty musia na poľnohospodárstvo minúť aspoň 300 miliárd, môžu však pridať aj viac.

V súvislosti s tabakom Komisia navrhuje tri nové dane, ktoré majú priniesť 25 až 30 miliárd eur ročne na splácanie spoločného dlhu EÚ po pandémii covidu-19. Jednou z nich je aj daň z tabakových výrobkov, ktoré doteraz zdaňovali len jednotlivé členské štáty. Ceny cigariet v EÚ tak majú stúpnuť o 1 až 2 eurá za balíček, pričom po prvý raz budú minimálne sadzby platiť aj pre alternatívne produkty ako e-cigarety a zahrievaný tabak.

Príroda a biodiverzita prichádza o vlastnú rozpočtovú kapitolu a bude súčasťou širšieho cieľa „klíma a životné prostredie“, ktorý má tvoriť 35 % rozpočtu (cca 700 miliárd eur). Doteraz bolo na biodiverzitu vyčlenených 7,5 % ročných výdavkov, neskôr až 10 %. 

Environmentálne organizácie sa podľa webu Politico teraz obávajú, že financovanie ochrany prírody sa zníži ešte viac. „EÚ už teraz čelí odhadovanej medzere vo financovaní biodiverzity vo výške 37 miliárd eur ročne,“ upozorňuje Komisia.

Víťazi – digitálne technológie, obrana a krajiny na východnej hranici

„Mädliť ruky“ si po úvodnom návrhu môžu predovšetkým východné krajiny, Ukrajina, odberatelia elektriny, sektor digitálnych technológií a obrana, uvádza v prognóze Politico. Východné regióny EÚ, najmä tie, ktoré susedia s Ukrajinou, Ruskom a Bieloruskom, získajú viac prostriedkov na bezpečnostné aj ekonomické potreby. Komisia tiež navrhla podporiť obnovu Ukrajiny a jej cestu do EÚ sumou 100 miliárd eur. Popritom do nových zdrojov príjmov nebola zaradená plánovaná rozšírená emisná schéma pre budovy a dopravu, čo je podľa portálu ďalšie víťazstvo východných štátov.

EÚ plánuje výrazne zvýšiť podporu modernizácie elektrických sietí, aby znížila ceny energií. Fond Connecting Europe Facility na energetiku má vzrásť zo 6 na 30 miliárd eur, pričom siete budú môcť čerpať aj z rozšíreného Fondu konkurencieschopnosti (410 miliárd eur).

„Investície do infraštruktúry sú pomalé a neoptimálne,“ varoval vo svojej minuloročnej správe o konkurencieschopnosti EÚ bývalý šéf Európskej centrálnej banky (ECB) a niekdajší taliansky premiér Mario Draghi, podľa ktorého drahá energia ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Komisia chce zároveň päťnásobne zvýšiť rozpočet na digitálne technológie – na 54,8 miliardy eur. Tie sú jedným zo štyroch pilierov nového Fondu konkurencieschopnosti. „Stávky sú vysoké, keďže USA aj Čína investujú do transformačných technológií, najmä do umelej inteligencie,“ uviedla von der Leyenová.

Na obranu a vesmír má ísť minimálne 131 miliárd eur, čo je päťnásobok súčasného rozpočtu. „Návrh ukazuje vítanú ambíciu,“ napísala na X nemecká europoslankyňa Hannah Neumannová za stranu Zelených, ktorá pôsobí vo Výbore EP pre obranu.

Silné frakcie podporujú rozpočet, ale s výhradami

Lídri Európskej ľudovej strany, Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov, Obnovme Európu a skupiny Zelení/Európska slobodná aliancia v spoločnom vyhlásení uvítali, že Komisia vypočula Parlament a rozhodla sa čiastočne odkloniť od niekoľkých svojich predchádzajúcich plánov.

„Vo svete, ktorý sa potýka s neistotou a nestabilitou, pričom na našom kontinente zúri vojna, musí Európska únia čeliť viacerým výzvam. … Tieto výzvy sú príliš veľké na to, aby ich ktorákoľvek krajina riešila sama. Uspieť môžeme len vtedy, ak spojíme zdroje a budeme konať spoločne,“ uviedli spomenuté skupiny a dodali, že budú podporovať navrhovaný viacročný finančný rámec EÚ.

Niektorí poslanci Európskeho parlamentu sa však obávajú návrhov, ktoré by mohli oslabiť úlohu regionálnych a miestnych orgánov pri riadení finančných prostriedkov a napríklad postaviť poľnohospodárov proti regiónom alebo regióny proti národným vládam.

„Neschválime rozpočet, ktorý podporuje roztrieštené národné plány bez prepojenia na európske ciele. Európa potrebuje spoločnú víziu – nie 27 samostatných nákupných zoznamov,“ uviedol rumunský europoslanec Siegfried Mureșan z Európskej ľudovej strany.

Príspevky slovenských europoslancov

Podľa slovenskej europoslankyne Lucie Yar (PS/Obnovme Európu) je navrhovaný viacročný finančný rámec zároveň „skvelou príležitosťou na zmenu“, pokiaľ ide o množstvo kompetencií a zdrojov, ktoré národné vlády udeľujú Európskej únii.

Jej stranícka kolegyňa Ľubica Karvašová podotkla, že „regióny zostanú stredobodom našej práce“. „Som za pokrok, za efektívnosť a tiež za to, aby sa naše peniaze dostali k občanom. Ale bez silnej úlohy politiky súdržnosti pri formovaní a poskytovaní peňazí nezlepšíme našu konkurencieschopnosť ani nedokončíme jednotný trh. A čo je ešte horšie, ak presunieme rozhodnutia preč od našich občanov, bude to poškodená dôvera v európsky projekt,“ skonštatovala.

Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) dáva prednosť investíciám do modernizácie hospodárstva, zvýšenia kvality vzdelania, dostupnejšieho zdravotníctva a dostupnejšieho bývania pre pracujúcich a odkázaných, najmä pre mladé rodiny.

„Financujme integráciu zdravotne znevýhodnených a sociálne vylúčených ľudí a ich rodín a tiež férovú podporu poľnohospodárov a potravinárov, rovnako tých na východe, ako aj tých na západe. V druhom rade musíme každé euro dotácie, každé euro verejnej zákazky z európskeho rozpočtu povinne podmieniť férovými platmi pracujúcich, kvalitnými pracovnými podmienkami, ochranou životného prostredia, zákazom využívania nútených živnostníkov a každá firma musí mať podpísanú kolektívnu zmluvu, ktorá ľuďom garantuje ich práva a benefity. Iba takto európske financie prispejú k spravodlivému rozvoju Európy,“ vyhlásil Ondruš.

Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) skritizoval Európsku komisiu, keď povedal, že „by sa mala vrátiť nohami pevne na zem a nehovoriť o vzdušných zámkoch“. „To jediné, čo od vás daňoví poplatníci očakávajú, je, aby ste ich tvrdo zarobené finančné prostriedky investovali do zlepšenia kvality ich života, do infraštruktúry, do poľnohospodárstva, nie do nezmyselných dúhových propagandistických projektov, do rozvoja politických mimovládok, do integrácie a prijímania nelegálnych imigrantov alebo do úplného zeleného šialenstva a podvodu, kedy nútite štáty, aby stavali veterné elektrárne a podobné nezmysly, ktoré sa dávno ukázali ako neefektívne, nestabilné a hlúpe riešenia prinášajúce problémy a krach nášho priemyslu,“ skonštatoval Mazurek.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK