Čarovné lampášiky zo Zuzkinej dielne: Bez rodiny a spoločného času je to len kúsok dreva (Rozhovor)
Dielničku Zuzky Polckovej pozná z televíznych obrazoviek celé Slovensko. Málokto však vie, že práve v týchto priestoroch vznikajú unikátne rodinné lampášiky s hlbším významom. Nejde len o akési svetelné dekorácie, ale aj o symbol často zabudnutých hodnôt. Tie sa pre nás stávajú samozrejmosťou, no v skutočnosti si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť. Zuzka vyrába drevené lampášiky spoločne so svojím otcom, pričom v každom kúsku nájdete nielen masívne drevo, ale aj podpis poctivej ručnej práce. Čo skrýva vnútro týchto lampášikov? Ako vznikajú a odkiaľ čerpá inšpiráciu? Aj to sme zisťovali v rozhovore so Zuzanou Polckovou zo Zuzkinej dielne.
Epoch Times Slovensko: Svetlo v mnohých z nás evokuje radosť a akúsi formu nádeje. Vy ste svoju produkciu postavila práve na sile svetla. Prečo vás inšpirovalo?
Zuzana Polcková: Svetielka evokujú intimitu a tá je základom domova a rodinných vzťahov, preto som túžila vyrobiť svietiacu dekoráciu, ktorá bude tichým pokojným prvkom. Bude „svietiť“ v tých obyčajných dňoch, ktoré sú pritom tie najvzácnejšie v našich životoch. V skoré zimné ráno, keď začíname deň často ešte potme, pri teplom kakau a káve alebo večer, keď je rodina po celom dni konečne spolu.
Pre mňa sú naše lampášiky svetlom celej rodiny. Snažila som sa vymyslieť ich tak, aby boli vkusné a páčili sa dospelým, aby neboli infantilné, ale zároveň, aby očarili aj deti. Svetielko je niečo, čo naozaj očarí každého, a mám potvrdené od zákazníčok, že pre svetielka majú slabosť aj páni. Prepájajú tak celú rodinu.
Snažím sa cez naše lampášiky prezentovať hodnoty, ako je rodina, spomalenie a pokoj. To je niečo, čo síce vidíme, ale v každodennom zhone na to zabúdame. Verím, že svetielko nám pomôže opäť si to pripomenúť a že pri pohľade na naše lampášiky ľudia pocítia práve ten pokoj.
Ja dávam ľuďom len predmet a návod na to, ako z neho spraviť nostalgickú rodinnú dekoráciu. Bez rodiny a spoločného času okolo našej lampy je to len kúsok dreva. Avšak práve to, že lampášik prichádza do domova s týmto cieľom, je spôsob, ako sa nakoniec možno stane svetielkom rodiny.
Opíšte nám trochu, ako vaše lampášiky vyzerajú…
Celé sú vyrobené z masívneho dreva a ukrývajú malé svety, dedinky, domčeky a kostolíky. Vyrábam ich spolu s otcom, ktorý okrem toho pod našou značkou vyrába aj krásne dubové podnosy.
V minulosti som lampáše tvorila podľa rodinných domov, ale bolo to časovo veľmi náročné a obmedzovalo to moju kreativitu. Teraz tvorím iba podľa fantázie a nechám sa často viesť drevom, ktoré mám. Kostolík či domček prispôsobím tvaru dreva a postupne si lampášik intuitívne vyskladám.
Vianočné lampášiky máme v niekoľkých stálych dizajnoch, pretože ich vyrábame toľko, že nie je možné každý nafotiť a pridať na e-shop. V tomto prípade tvorím podľa toho, čo máme v aktuálnej sezóne v ponuke. Vianočné lampášiky každý rok obmieňame alebo dopĺňame.
Priznám sa, že dizajny mi musia v prvom rade sedieť esteticky. Vyrábam ich veľmi voľne a až v procese výroby si premyslím, ako ich dokončím, čiže vopred neviem, ako bude hotový výrobok vyzerať. Lampášiky sa od seba líšia väčšinou iba v detailoch. V niektorom sú brezy, niektoré majú maľované vlčie maky alebo malý detail, ako sú drevené lastovičky. Práve tie detaily pritiahnu správneho majiteľa. Atmosféru by som však nehľadala v lampášiku. Tá vzniká okolo neho pri jeho svetle.
Ide o ručnú výrobu?
Konštrukcie vyrába môj otec a pripravuje mi aj niektoré stromčeky a domčeky, ktorých tvar nemeníme. On pripraví drevo a ja potom celý lampášik vymaľujem a doplním detaily. Celý proces výroby prejde štyrmi rukami nás dvoch.
Pracujete v dielni spoločne s otcom?
Máme dve dielne – moju a otcovu – a delí ich 300 kilometrov. Preto musíme mať dobre zvládnutú logistiku. Otcova dielňa je profesionálnejšia, má profesionálne stroje a okrem rôznych píl používa na výrobu podnosov aj CNC frézu.
Moja dielňa je skôr na prezentáciu. Natáča sa v nej jeden obľúbený hobby magazín. Fotím a natáčam tam videá na sociálne siete a v skutočnosti je v nej už len minimum náradia, ktoré potrebujem. Mám 2 píly a 2 brúsky.
Z prírodných materiálov je najviac zastúpené asi drevo. Ktoré sa na výrobu takýchto lampášikov hodí najlepšie?
Prvé lampášiky, ktoré som začala robiť pred 4 rokmi, som robila z paliet, ale keďže naše lampášiky svietia už vo viac ako 200 domovoch, drevo na ne kupujeme. Pri objeme našej výroby – či už lampášikov, alebo podnosov – sa bez dreva od dodávateľov nezaobídeme. Momentálne máme výrobu nastavenú tak, že kupujeme len to drevo, ktoré potrebujeme: je to hlavne masívne drevo. To je materiál, ktorý nemá konkurenciu.
Má drevený materiál aj svoje limity? Aké sú najväčšie rozdiely v kvalite dreva a ktoré drevo nie je vhodné na výrobu?
Bežný človek len ťažko rozozná kvalitu dreva, no my v ňom vidíme veľké rozdiely. Masovo vyrábané dekorácie sú v lepšom prípade len piliny spojené veľkým množstvom lepidla. Vo väčšine prípadov nejde vôbec o drevo a už vôbec nie o masívne drevo.
Aby som ukázala, aký je v tom rozdiel, odbočím teraz od dekorácií k lopárom a podnosom. Mnoho ľudí si kúpi lacné drevené lopáre v domnienke, že krájať na nich je zdravšie ako na plastových. V skutočnosti sú však drevá často spájané rôznymi lepidlami, a preto aj drevený lopár môže pri krájaní uvoľňovať mikroplasty. U nás preto pracujeme výhradne s masívnym drevom. Chceme zákazníkom dodávať len to, čo by sme doma chceli mať aj my sami.
Svojím spôsobom čiastočne upcyklujete, keďže niektoré domčeky vyrábate aj zo zvyškového dreva…
Hoci mám niektoré odrezky „zadarmo“, je s nimi paradoxne viac práce, ako keď drevo kúpim. Drevo z paliet alebo zvyšky zo stavieb, ktoré sa ku mne občas dostanú, treba najprv pretriediť, obrúsiť – a to je často zdĺhavý proces. No nedá mi nevyužiť každý kúsok, čo mám, a často práve z tých popraskaných kúskov nakoniec vznikajú tie najkrajšie výrobky.
Aké ďalšie materiály by sme ešte mohli očakávať v spojení s drevom? Čo sa k nemu ideálne hodí?
K drevu sa hodí takmer všetko, no tento rok ma úplne očarila keramika. Hoci ju zatiaľ beriem len ako hobby, budúci rok chcem do našich lampášikov zakomponovať aj keramické prvky.
Ak by sme sa pozreli celkovo na tvar vašich lampášikov, je pomerne netradičný…
Pri prvom lampášiku som jednoducho vymýšľala niečo nové a náš súčasný tvar ma hneď oslovil. Prvý lampášik spôsobil taký veľký ošiaľ, že sme ich vyrobili nakoniec toľko, že nám tento tvar konštrukcie prischol. Ľudia si ho už s nami spájajú, preto si ho v súčasnosti ideme aj legislatívne ochrániť.
A ako by vyzeral lampášik vyrobený špeciálne pre vašu rodinu? Čo by v ňom nesmelo chýbať?
Náš vlastný lampášik, samozrejme, doma máme a ukrýva moju dielňu. Robila som si ho pôvodne pre seba do ateliéru. Chvíľa, keď som si naplno uvedomila, o čom naša tvorba skutočne je, nastala, keď ho vtedy moja dvojročná dcérka dlho obdivovala a objavovala každý jeho detail.
Myslím si, že skutočné kúzlo nespočíva v tom, čo je v lampášiku, ale v pocite a spoločnej radosti z neho, keď ho deti objavujú – každé okienko na domčeku, obláčik či hviezdičku. Tá radosť sa do neho akoby zapíše a pohľad naň potom tieto okamihy vždy pripomenie.
Ďakujeme za rozhovor!
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.