Domov

Americké clá sú za rohom, Slovensko môže prísť o miliardy

Kľúčovým dňom tohto týždňa je streda 9. júla 2025, keď sa končí 90-dňový odklad zavedenia zvýšených „recipročných“ ciel, ktoré prezident Trump oznámil v apríli na tzv. Deň oslobodenia. V ten deň zároveň zaviedol základné 10 % clo voči obchodným partnerom USA. Americký minister financií Scott Bessent v nedeľu uviedol, že clá na dovoz z niektorých krajín „sa vrátia ako bumerang“ na aprílové úrovne, pokiaľ tieto krajiny rýchlo neposkytnú ústupky a nedosiahnu dohodu s Washingtonom.

Ako uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, prezident Trump pred niekoľkými týždňami ešte viac vyostril rokovania s Európskou úniou, keď recipročné clá zvýšil až na 50 %. Zároveň prezident Trump uviedol, že väčšina krajín bude do 9. júla pokrytá, a to buď prostredníctvom listu v ktorom im oznámi výšku ciel, alebo uzavretej dohody. Vyhlásenie predniesol za prítomnosti ministra obchodu Howarda Lutnicka a zároveň zopakoval, že clá nadobudnú účinnosť 1. augusta. Následne na sieti Truth Social oznámil, že listy začnú odchádzať v pondelok na poludnie východného času. „Situácia tak zatiaľ zostáva neprehľadná,“ skonštatoval Kočiš.

Slovensko už teraz podľa jeho slov čelí jednej z najvyšších colných sadzieb voči USA na svete. Podľa FitchRatings – U.S. Effective Tariff Rate Monitor má Slovensko aktuálne tretiu najvyššiu efektívnu colnú sadzbu voči USA. Vyššie sú už len sadzby voči Číne a tesne aj Bangladéšu. Hlavným dôvodom sú 27,5 % clá na automobily a ich súčiastky. Spojené štáty boli v roku 2024 ôsmym najväčším exportným partnerom Slovenska. Na americký trh smerovalo 4,1 % nášho celkového vývozu. Celkový obchod so Spojenými štátmi predstavoval 4,5 % slovenského HDP. Dominantnou exportnou kategóriou boli stroje a prepravné zariadenia, ktoré tvorili až 87 % vývozu do USA.

„Pre porovnanie náš najväčší obchodný partner, Nemecko, ktorý absorbuje 21 % slovenského exportu, čelí približne polovičnej efektívnej colnej sadzbe,“ pokračoval Kočiš. V prípade reálnej eskalácie do plošnej obchodnej vojny, 20 % na EÚ, by kumulatívne dopady na slovenskú ekonomiku mohli byť podľa analytika takmer dvojnásobné v porovnaní s dopadmi ciel zameraných len na automobilový sektor.

„Riziko poklesu slovenského HDP sa aktuálne odhaduje na kumulatívnej úrovni 2,5 až 3 % v horizonte rokov 2025 až 2027,“ uviedol Kočiš.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK