Inšpirácie

Emil na bushcraft kurzoch učí, ako sa stať súčasťou lesa: Najväčším nepriateľom v divočine je naša vlastná myseľ (Rozhovor)

Emil Beník sa pod menom Leshy venuje výučbe bushcraftu a vedeniu kurzov prežitia v divokej prírode a horách pre dospelých aj deti. Učí, ako sa zžiť s lesom nielen ako návštevník, ale ako jeho súčasť, ako vnímať jeho rytmus, energiu či varovania. Základné techniky prežitia, ako zapálenie ohňa bez podpaľovačov, pochopenie meteorológie, filtrovanie vody, stopovanie zveri či stavba vlastného prístreška, dokáže naučiť každého.

Epoch Times Slovensko: Oficiálne ste bushcraft inštruktorom. Priblížite nám, o čo ide?

Emil Beník: Hoci ma mnohí nazývajú inštruktorom, vnímam sa skôr ako sprievodca alebo učiteľ. Mojím cieľom je odovzdať viac než desaťročné skúsenosti ľuďom, ktorí chcú les spoznať v úplne inom spektre. Moje kurzy nie sú len o technikách prežitia, sú o pochopení lesa ako komplexného a pulzujúceho organizmu. V rámci bushcraftu prepájam poznatky z fyziky, chémie, biológie či meteorológie s bylinkárstvom a psychológiou. Bushcraft totiž nie je uzavretý systém s jasne definovaným začiatkom a koncom. Je to nekonečná cesta poznávania, kde neexistuje pomyselný vrchol, ktorý by ste dosiahli. Učíme sa neustále, pretože príroda nám v každej sezóne ponúka nové lekcie.

Ako je teda bushcraft spojený s bežným – každodenným – životom? Kde všade sa s tým vieme stretnúť?

Bushcraft je v našich životoch prítomný oveľa viac, než by si človek dokázal predstaviť. Nejde totiž len o schopnosť založiť oheň pomocou kresadla. Je to o udržaní si zdravého rozumu, stabilných hodnôt a adaptabilite v meniacom sa prostredí. Bushcraft nás učí nebáť sa zlyhania, naopak, učí nás vnímať každú chybu ako cenný bod rastu a príležitosť na zlepšenie.

Je prítomný v našom prístupe k problémom, v spôsobe, akým komunikujeme s najbližšími alebo riešime krízové situácie v práci či na ulici. Bushcraft je v podstate filozofia pozornosti, ktorá nás učí byť si vedomí toho, na čo siahame, čo používame a ako naše rozhodnutia ovplyvňujú bezprostredné okolie. Je to schopnosť nájsť rovnováhu a poradiť si v každej situácii. 

V tomto ohľade organizujete aj kurzy prežitia. Prečo by sme takéto kurzy mali absolvovať? Čo nám dokážu priniesť do života? 

Človek sa spozná v „nahej” forme, v surovom svetle, kde vidí svoje chyby, zlyhania a pochopí, že to všetko ho definuje. Tieto veci prichádzajú v kritických momentoch a aby sme boli racionálni a vedeli správne reagovať, musíme byť vyrovnaní so sebou. V tomto nám nepomôže ani nôž, ani batoh, ale zocelená myseľ. 

Vy sa ale venujete aj deťom… 

Áno, dnešná doba sa pomaličky odtiahla od prírody a lesov. Základom kurzu pre deti je pochopenie situácie „keď sa stratím”. Tento faktor sa dá preklopiť nielen na les, ale aj mimo lesa. Dôležité je vedieť, aké kroky vykonať, ako nespanikáriť, ako sa uzemniť a využiť techniku STOP: S – Stop (Zastav sa!); T – Think (Zamysli sa!); O – Observe (Pozoruj!) a P – Plan (Plánuj a postupuj!). Učíme sa, ako využiť to, čo nám les poskytuje na výstavbu prístrešku, ako sa brániť voči zvieratám a ako na seba upozorniť pre prípadnú záchranu. 

Ak by sme sa zamerali na základný kurz pre dospelých, ako prebieha? 

Začína to našou komunikáciou. Profilujem si človeka informáciami, ktoré má o sebe na internete (Facebook, Instagram), zasielam dotazník, kde sú základné otázky a popritom vedieme rozhovor. Profilovanie nasleduje aj počas tejto komunikácie. Na základe toho nastavím kurz šitý na mieru. Stretneme sa na určenom mieste a podľa profilu sa kurz nesie v tomto rytme. Samotný účastník nemá tušenie, čo ho čaká a musí prirodzene reagovať. Niekto potrebuje dlhší čas na zlyhanie a niekoho zlomím za pár minút. 

Prejdeme celým spektrom základných techník, kde nikdy nezasahujem. Prebieha to formou „learning by doing“, čo je za mňa najlepšia technika. Popálite sa? Výborne, druhýkrát budete vedieť, že kameň je horúci aj 40 cm od ohňa. Základom ale je, že neučím „Youtube techniky”, ale čisté, surové techniky, ktoré využijete na bushcrafte, turistike, opekačke, chate, jednoducho v bežnom živote.

Nerealizujete však iba jeden typ kurzu… 

Začneme tým základným, a to je Bushcraft level 1 – 3. Prvý level je zoznámenie sa s lesom, bushcraftom ako takým, jeho filozofiou a navnímaním si pocitu byť hlboko v lese. Level 2 už ide hlbšie do techník, kde sa učíme nielen filtrovať a hľadať vodu, ale aj zapaľovať oheň za rôznych podmienok, stavbu prístreškov, zabezpečenie tábora, rozpoznanie príchodu búrky na základe pozorovania a fyzikálnych javov. Level 3 je už čistokrvný Bushcraft. Nastavujem tvrdé podmienky, simulujeme zranenia či vyťahujem scenáre ako „nesplnená úloha = kus oblečenia dolu”.

V portfóliu mám i rodinné kurzy, kde nastavujem fungovanie v prírode tak, aby sa rodina zomkla, spoznala a naučila sa viac spolupracovať, pochopiť sa a podporiť.

Ďalej tu nájdeme kurzy prežitia so psom, kde sa učíme prežiť v lese so psom, naučiť sa ho využiť pre detekciu nebezpečenstva a taktiež to, ako sa oňho postarať aj pri nocovaní v lese.

Taktiež stojí za zmienku relaxačný kurz, kde sa jednoducho o všetko postarám a vezmem klienta do lesa, kde si oddýchne od sveta a načerpá energiu v lese.

Tieto kurzy majú spoločný znak, a tým je prežitie v divočine, no nie úplne doslova. Ako tento pojem chápať?  

Otvorte si akúkoľvek literatúru, pozrite si video akéhokoľvek vyspelého bushcraftera a všetci zhodnotia, že 70 % úspechu prežitia je v hlave, 20 % je technika/zručnosti a 10 % výbava. To najťažšie je priznať si, čo si v sebe nesiem a pozrieť sa na seba v zrkadle. Donútiť vlastnú hlavu nepripustiť si chlad, noc, mráz, blato. Zapáliť iskru naučím kohokoľvek do 5 minút, ale naučiť sa čeliť sebe samému v diskomforte chce tvrdý tréning. 

Aké sú podľa vás tie najhlavnejšie techniky, ktoré by mal ovládať každý? 

Všetko súvisí s niečím a nadväzuje na niečo ďalšie. Potreba ohňa proti podchladeniu sa prepája s potrebou vody proti dehydratácii. Základné veci ale vieme pomenovať, a to sú určite založenie ohňa, filtrácia vody, stavba prístrešku, poznanie fauny a flóry a určovanie svetových strán. 

Varenie na ohni či hamak medzi stromami. Čo všetko nás čaká na bushcraft kurze z hľadiska zážitkov?

Klientovi ukážem život od malého hmyzu až po sledovanie veľkých zvierat v ich prirodzenom prostredí, objavíme spoločne zákutia, kde bežne človek nevkročí. Pre príklad – už len sledovanie vojny dvoch obrovských kolónií (výška 90 cm) mravenísk dokáže byť fascinujúce. Ak tam stojíte a počúvate, máte pocit, že prší v lístí a pritom sú to milióny mravcov, ktoré bojujú doslova vo vojenskej hierarchii. Ďalej sledovať, ako zver voľne oddychuje alebo objaviť miesto hlboko v lese, kde bežne človek nevstúpi, je pocit na nezaplatenie.

Čo zvykne byť pre vašich klientov najnáročnejšie? V čom a kedy objavia svoje najslabšie miesta?

Vidieť sa ako obyčajnú ľudskú bytosť, ktorá robí chyby, ktorá nie je dokonalá. Všetci sa bojíme vidieť seba samého/samú v tom reálnom zrkadle. O to ťažšie, keď nám to zrkadlo drží niekto iný. Tieto slabé miesta prichádzajú, keď sa nám nedarí založiť oheň a padá tma, je mokro, zima, keď sa nám rozpadne prístrešok alebo jeme studené jedlo. Všetci si tým prechádzame a je to úplne v poriadku. Sme tu, silnejší a múdrejší o skúsenosť. 

Často hovoríte, že hlavným nepriateľom v divočine je naša vlastná myseľ…

Áno, myseľ je to miesto, ktoré rozhoduje o tom, či zlyháme, alebo danú situáciu zvládneme, nie situácia samotná. Nôž sa môže zlomiť alebo ho nemusíme mať pri sebe, zápalky zvlhnú, voda bude kalná, ale ak máme myseľ pod kontrolou, tak z úlomku kameňa vyrobíme čepeľ noža, iskru hodíme trením dreva a vodu extrahujeme z listov a korienkov. Mozog ale dokáže vytvárať v rámci biológie preludy – tretie osoby – a tu nastáva schopnosť zastaviť sa, uzemniť sa a bojovať proti sebe samému. 

V čom sú vaše kurzy odlišné od iných?

Veľa inštruktorov učí bojovať a pokoriť si prírodu. Ja učím, ako sa stať jej súčasťou, aby sme v nej dokázali fungovať ako jej súčasť. Musíme poznať jej základy – ako funguje les počas dňa, ako počas noci, premýšľať dva kroky dopredu a byť pripravený zlyhať. Mohli by sme sa tu rozprávať o značkách výbavy, type ocele pre nôž, ale prežiť dokážete aj s vecami z Temu. 

Niekto by takýto zážitok mohol prirovnať ku klasickému stanovaniu alebo kempovaniu, no podľa fotografií si staviate aj vlastný tábor. Ako to prebieha? 

V prvom rade rozhoduje lokalizácia miesta, ktorá musí spĺňať bezpečnosť, veternú a búrkovú odolnosť. Je potrebné zistiť, aké je podlažie, koľko materiálu mám do vzdialenosti 200 m, či v rádiuse 500 m nie sú veľké nory zvierat, prípadne vychodené chodníčky zvierat. Ďalším krokom je utilizácia tábora. Hovorí sa, že aj o polnoci musíme vedieť, kde sa čo na zemi nachádza, vybrať si, kde budem variť, kde budeme spať, kde bude toaleta a iné. Umiestnenie ohňa je kritické z hľadiska tepla a svetla a na základe toho staviame prístrešok, ktorý nadväzuje na prvý bod. 

K stavaniu tábora potom môžeme pridať aj samotné nocovanie. Má aj nocovanie v prírode svoje pravidlá?

Určite áno. Nočný les sa mení z hľadiska fyziky aj mentálneho nastavenia. Naše zmysly začínajú pracovať na 150 % a je dôležité pracovať s vlastnou hlavou ako nepriateľom číslo jeden. Znie to zvláštne, ale naša hlava nám bude podsúvať a vytvárať myšlienky, ktoré budú vzbudzovať strach a obranný mechanizmus, aby sme utiekli. 

Ďalším aspektom je, aby sme si zabezpečili svetlo, teplo (oheň) a miesto na prenocovanie. Miesto, kde kondukcia bude prerušená, aby nás zem neochladzovala. Telo vydrží 48 hodín bez vody a viac než 14 dní bez prísunu jedla, takže noc v lese zvládneme s prehľadom aj z fyziologického hľadiska. 

A aké sú vaše osobné zásady pri nocovaní v prírode? Čo je pre vás takpovediac posvätné? 

Nebrať si z lesa nič násilím. Nech to znie akokoľvek zvláštne, les nám poskytne všetko. Od dreva na zemi, ktoré je najlepšie na podpaľovanie, keďže je suché, po vodu, ktorú nájdeme pri koreňoch stromov. Toto ale platí rovnako pre noc, ako pre deň v lese. Mantra každého zálesáka, turistu, bushcraftera či sviatočného turistu by malo byť, že les a miesto, kde som, ostane po mojom odchode také, ako keď som tam prišiel.  Čiže 90 % táborov je rozobratých a miesto končí očistené, aby drevo nebolo zbytočne na kope. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK