Domov, Životné prostredie

Vláda znovu preverí výstavbu nádrže Tichý Potok: má byť záložným zdrojom pre východ, miestni ju odmietajú

Vláda opäť otvorila desaťročia starý projekt vodnej nádrže Tichý Potok. Experti majú preveriť, či by mohol byť záložným zdrojom pitnej vody pre východné Slovensko. Tento krok vyvoláva odpor miestnych obyvateľov, samosprávy aj ochranárov. O ďalšom osude priehrady so 61-metrovou hrádzou majú rozhodnúť odborné posúdenia. Projekt pritom v minulosti narazil na environmentálne aj technické otázky a jeho príprava bola zastavená.

Vláda hovorí o zálohe k Starine

Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ešte začiatkom leta (24. júna) na výjazdovom rokovaní v obci Malcov v okrese Bardejov schválil opätovné preverenie výstavby vodnej nádrže Tichý Potok ako možného záložného zdroja pitnej vody pre východné Slovensko.

„Východ Slovenska potrebuje druhý zdroj pitnej vody. Dnes, keby sa priehrade Starina niečo stalo, tak v tom momente východ je bez vody,“ upozornil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).

Záujem o spustenie nádrže potvrdil aj minister investícií Samuel Migaľ (nom. Smer-SD). „Budeme sa zaoberať možnosťami budovania takejto vodnej nádrže ako zásobárne ďalšej pitnej vody v regióne,“ naznačil.

Fico v Tichom Potoku: Ak experti povedia áno, nádrž bude

Predseda vlády Fico začiatkom mesiaca avizoval vznik Národnej komisie pre vodu a sucho a zároveň podporil prehodnotenie k návratu projektu vodnej nádrže Tichý Potok v okrese Sabinov. 17. septembra spoločne s ministrom Migaľom a ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer-SD) osobne navštívil lokalitu, kde by mohla nádrž vzniknúť. 

„Uvedomujem si, že na Slovensku nemáme osvietený absolutizmus, ale demokraciu. Vedel som, že tu budú ľudia, ktorí sa boja vysokej hrádze, zmeny prostredia a všetkého, čo s takýmto veľkým projektom súvisí. To sú prirodzené pocity ľudí, ktoré sú vždy spojené s veľkými projektmi,“ uviedol Fico. 

Doplnil, že o prípadnej výstavbe nádrže rozhodnú experti. Hlavným cieľom projektu je zabezpečiť stabilný zdroj pitnej vody pre východné Slovensko, najmä pre Prešov a Košice. Nádrž by bola súčasťou východoslovenskej vodárenskej sústavy.

„Možno to niekto bude vnímať ako silné slová, ale ak raz odborníci povedia, že to tu má byť, tak to tu bude. Ak povedia, že to tu nemá byť, pretože projekt nespĺňa kritériá alebo sa od jeho prípravy zmenili parametre, tak tu nebude. Vieme však, že niečo postaviť musíme,“ skonštatoval premiér v Tichom Potoku.

Fico ďalej uviedol, že pri strategických projektoch treba zohľadniť záujmy dotknutých občanov, no zároveň Slovensko potrebuje veľké projekty v energetike a vodohospodárstve. Za ich realizáciu deklaroval politickú zodpovednosť a kritizoval jednotlivcov, ktorí by ich mohli blokovať. Pravdepodobne narážal na prečerpávaciu elektráreň Málinec pri Poltári, voči výstavbe ktorej sa ohradil bývalý reprezentačný hokejový brankár Ján Lašák.

Starostku na rokovanie pozvali až po tlaku obyvateľov

Starostka Tichého Potoka Ľubica Zdravecká nebola pôvodne pozvaná na rokovanie o projekte vodnej nádrže, hoci obec vedie nepretržite od roku 1994. Na rokovanie ju premiér Fico pozval až dodatočne, keď sa obyvatelia obce začali jej účasti dožadovať.

„Pani starostka, ak prijmete pozvanie na prezentáciu, ktorú budem prvýkrát v živote vidieť, buďte pri tom. O nič nejde, nič neprijímame,“ povedal Fico po tom, čo prišla medzi ľudí.

Zdravecká vzniesla námietky, že ju o návšteve premiéra a rokovaní o nádrži vopred vláda neinformovala. Takýto spôsob komunikácie označila za nevhodný, keďže samospráva by podľa nej mala byť pri rozhodnutiach týkajúcich sa obyvateľov informovaná vopred.

Starostka vodnú nádrž odmieta a presadzuje skôr menšie vodozádržné opatrenia, ako je zadržiavanie dažďovej vody a obnova vodného cyklu. Podľa nej by mal štát riešiť problémy s vodou koncepčne a zodpovednosť za jej nedostatok neprenášať na malú obec.

„Keď má štát právo zasahovať do tvorby vodných zdrojov, nech to rieši komplexne. My sme už pred vyše 25 rokmi začali s Modrou alternatívou. Niektoré európske štáty si ju zobrali za svoju a realizujú tieto projekty. U nás sa stále nevie, na čo sa čaká. Veľkú vodnú nádrž odmietam,“ zdôraznila.

Premiér medzi občanmi

Občania pri stretnutí s premiérom argumentovali nevyhovujúcim podložím s jaskyňami, kvôli čomu bol predošlý projekt v Tichom Potoku zastavený. Odkazovali na posudky, podľa ktorých výstavba v danom prostredí nie je možná, pričom spomenuli viacero investorov, ktorí odmietli začať stavať.

Taktiež poukázali na stav vodovodného potrubia v povodí Torysy, ktoré nikdy neprešlo rekonštrukciou a uniká cez neho množstvo vody. Zdôraznili, že keď ide vláde o zadržiavanie vody, najprv je potrebné vyriešiť tento problém.

Premiér zdôraznil, že sa ešte žiadna nádrž nejde stavať. „Ja na nič netlačím, chcem sa oboznámiť so situáciou. Prvýkrát mi to idú ukázať,“ upokojoval miestnych. Doplnil, že samotný projekt pochádza ešte z roku 1970.

Fico medzi občanmi argumentoval, že dostal informáciu, podľa ktorej je na Slovensku obrovský problém s vodou a musí sa s tým niečo robiť. Odborníci majú opätovne posúdiť staré plány vodnej nádrže Tichý Potok, či naďalej platia prepočty prietoku vody, kapacita nádrže a koľko pitnej vody by nádrž mohla dodávať.

Ak experti dajú výstavbe zelenú, bude sa podľa premiéra stavať. „Ak tu potrebuje milión ľudí pitnú vodu, tak je mi to ľúto, dvesto tristo obyvateľov bude musieť ustúpiť tejto myšlienke,“ vyhlásil Fico počas tlačovej konferencie v obci.

Predseda vlády ubezpečil, že v prípade výstavby bude zohľadnený každý dotknutý občan. „Ak tam má nejaký pozemok, bude odškodnený. Ak tam má nejakú stavbu, tak mu ponúkneme niečo iné, ale pokiaľ ide o projekt Tichý Potok, tak sa zdá, že toto územie nie je zastavané,“ povedal premiér.

Obec počítala s výstavbou domov, nie priehrady

Projekt Tichý Potok má medzi miestnymi obyvateľmi dlhodobo odporcov a v minulosti proti nemu vznikli aj petície. Zdravecká uviedla, že otázku výstavby nádrže už považovali za uzavretú a obec počíta s výstavbou rodinných domov.

„Začali sme s určitým spôsobom rozvoja a odrazu bum, taká správa. Je neuveriteľné, čo sa vyhlásilo v médiách. Pretože žiadne oficiálne listiny o tom, že niečo sa pripravuje, obecný úrad neobdržal,“ povedala.

Projekt priehrady Tichý Potok sa pripravuje už od 50. rokov, pričom intenzívnejšie práce pokračovali od konca 60. rokov. Hoci proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) sa v roku 2012 skončil súhlasným záverečným stanoviskom, v roku 2019 stanovisko vypršalo. 

V roku 2022 vláda projekt zastavila z dôvodu jeho negatívneho vplyvu na vodné útvary a chránené územia Natura 2000. Na čele envirorezortu bol v tom čase minister Ján Budaj (OĽaNO).

Podľa staršieho projektu by priehrada na rieke Torysa mala rozlohu približne 115 hektárov, dĺžku dva kilometre a zadržiavala by 24,5 milióna kubických metrov vody. Hrádza by dosahovala výšku 61 metrov, približne ako 20-poschodová budova. 

„Malo by sa tu zdržiavať 25 miliónov kubických metrov vody. Mať také množstvo vody nad hlavou, dennodenne, nie je to žiaden žart, prežili sme viaceré povodne,“ upozornila starostka.

Okrem zásobovania vodou by nádrž mala pomáhať pri ochrane pred povodňami, pri regulácii Torysy a čiastočne aj pri výrobe energie. O ďalšom osude projektu rozhodnú náklady, technická realizovateľnosť, čas výstavby, vplyv na klímu a prírodu a postoj miestnych obyvateľov.

„Pravdaže, projekty sú veľmi staré. Záchytný objekt, ktorý postavili v roku 1986 v zlikvidovanej obci Blažov, je funkčný a využíva sa. Nemám informácie, na akú kapacitu bol postavený a na akú sa využíva. Pokiaľ viem, nevyužíva sa natoľko, na koľko bol stavaný. Smutné je, že do dnešného dňa od roku 1986 nemajú horné obce ako Nižné Repaše, Vyšné Repaše či Oľšavica vybudovanú kanalizáciu. Neviem, či treba k tomu niečo dodať,“ zhodnotila Zdravecká.

Lukáč: Najprv treba využiť existujúci zdroj, nie stavať väčšiu nádrž

Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK dlhodobo poukazuje na nelogické manipulovanie veľkými vodnými zdrojmi – nádržami pitnej vody. 

Konkrétne upozorňuje na už existujúci vodný zdroj v Tichom Potoku, ktorý s kapacitou 200 litrov za sekundu môže pitnou vodou napájať krajské mesto Prešov a všetky obce v okolí. Avšak dnes sa z neho odoberá len 50 litrov za sekundu a zvyšok ostáva nevyužitý. Ide o povrchový odber z Torysy nad obcou, nie o priehradu.

Lukáč uviedol, že Prešov je napájaný z vodnej nádrže Starina v okrese Snina, pričom sa voda za vysoké náklady musí tlačiť do kopca. Na druhej strane by z Tichého Potoka voda do mesta tiekla samospádom. 

Podľa ochranára sa plánuje úplné odstavenie vodného zdroja Tichý Potok a prepustenie zamestnancov, čím vznikne nedostatok pitnej vody. Následne sa namiesto funkčného zdroja postaví oveľa väčšia nádrž Tichý Potok s kapacitou až 600 litrov za sekundu, čo pokladá za úplne zbytočné míňanie verejných peňazí, keďže by stačilo len využiť plnú kapacitu súčasného vodného zdroja.

O vodu z novej veľkej nádrže na Slovensku podľa Lukáča nebude záujem, avšak potenciálne ju developer bude môcť predávať do zahraničia. Dodáva, že o vode by mali rozhodovať ľudia, ktorí ju pijú, nie tí, ktorí sa jej rôznymi spôsobmi zmocnili.

V príspevku z 21. septembra na sociálnej sieti spochybnil vládne prísľuby týkajúce sa odškodnenia obyvateľov a pridal niekoľko citácií zo štúdií o výstavbe vodnej nádrže, s ktorými podľa neho vláda pracuje.

„V Tichom Potoku je určujúcou psychologickou charakteristikou vysoká miera neurčitosti, neistoty, vyplývajúcej nielen z obáv z možného pretrhnutia hrádze, ale najmä zo zrútenia sa (zosuvu) Čiernej hory (severný svah nad dedinou) vplyvom výstavby a existencie priehrady,“ cituje štúdiu z roku 2006.

Lukáč naznačuje, že miestni obyvatelia staršieho veku dožijú v obci a mladí radšej odídu sami bez akéhokoľvek odškodnenia zo strany štátu.

„Obyvateľstvo postproduktívneho veku sa predpokladá ponechať na dožitie. Po dožití jednotlivých obyvateľov sa navrhuje demolácia ich bytového fondu a zákaz výstavby nových objektov,“ cituje štúdiu z roku 1991.

Opozícia a ochranári s výstavbou nesúhlasia

Opozícia kritizuje obnovenie zámeru vybudovať nádrž Tichý Potok. Poslankyňa z PS Tamara Stohlová tvrdí, že vláda presadzuje nákladný projekt bez dostatočných analýz a obchádza miestnych obyvateľov. Tiež poukázala na skutočnosť, že projekt bol v minulosti zastavený pre nevhodné geologické podložie.

Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) uviedol, že namiesto veľkej priehrady treba vyriešiť zásobovanie východného Slovenska pitnou vodou konkrétnymi odbornými opatreniami vrátane ochrany vodárenskej nádrže Starina.

Rastislav Mičaník, riaditeľ ochranárskej organizácie Aevis, skonštatoval, že nová zonácia Národného parku Poloniny znížila stupeň ochrany na približne 1 700 hektároch v povodí Stariny. Podľa neho to môže umožniť legalizáciu čiernych stavieb, ďalšiu výstavbu či intenzívnejšie hospodárenie a ťažbu, ktoré v konečnom dôsledku negatívne ovplyvnia zadržiavanie a kvalitu vody v Starine.

„Namiesto dôslednej ochrany Stariny vláda podsúva verejnosti megalomanské politické riešenia a vyťahuje staré socialistické plány výstavby Tichého Potoka za stovky miliónov eur. Vláda sľubuje viac betónu, to však nie je odpoveď na klimatickú krízu a sucho. Prioritou musí byť maximálna ochrana existujúcich vodných zdrojov a lesov, ktoré prirodzene vodu zadržiavajú,“ povedal ochranár.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK