Zdravie

Ako vyzerá váš mozog, keď niekoho nenávidíte

Tí, ktorí milujú, chyby prehliadajú, zatiaľ čo tí, ktorí nenávidia, si ich vymýšľajú.

Nenávisť zvyšuje aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré sa podieľajú na agresii a strategickom hodnotení, a zároveň potláča empatiu. Je to, akoby sa váš mozog začal pripravovať na to, že sa do danej osoby „pustí“. Čím viac niekoho nenávidíte, tým silnejšie sú tieto signály.

Hoci sme možno všetci zažili nenávisť, naše najhlbšie ja s ňou nie je zlúčiteľné, povedal pre Epoch Times Steven Stosny, terapeut a zakladateľ organizácie Compassion Power. „Ak sa nenávisť stane chronickou, stratíme svoju ľudskosť,“ uviedol.

Neuroveda nenávisti

„Spínač“ nenávisti v mozgu uprednostňuje agresívne správanie a negatívne posudzovanie.

Nenávisť selektívne deaktivuje pravý horný frontálny gyrus – oblasť podieľajúcu sa na regulácii impulzívnych reakcií a na porozumení pocitom druhých.

Táto deaktivácia v mozgu človeka, ktorý nenávidí, vyradí neurónové „brzdy“, ktoré držia agresívne impulzy pod kontrolou, čím sa tento človek stáva iracionálnym a sústreďuje sa výlučne na svoj cieľ.

Mitchell Landers, postdoktorand na katedre psychológie Kalifornskej univerzity, uviedol pre Epoch Times, že láska, ako aj nenávisť zahŕňajú intenzívne hodnotenie druhého človeka, ale v protichodných smeroch.

Zamilovaní aj nenávidiaci ľudia pod vplyvom silných emócií dočasne strácajú schopnosť jasného úsudku, čo vysvetľuje správanie typu „zamilovaní prehliadajú nedostatky a nenávidiaci si ich vymýšľajú“, poznamenal Landers.

Nenávisť aktivuje niekoľko oblastí vo vonkajších aj vnútorných vrstvách mozgu – najmä putamen a insulu.

Putamen pripravuje človeka na konanie a insula funguje ako senzor. Keď tieto oblasti ovládne nenávisť, môžu nenávidiaceho človeka prinútiť k odvetným krokom, ako je konfrontácia s objektom nenávisti a ublíženie mu.

Nenávisť sa sama posilňuje. Čím viac nenávidíte, tým viac je váš mozog naprogramovaný na nenávisť – je to ako nízka dávka jedu, ktorá nenápadne narúša empatiu.

Ako nenávisť vnáša jed do toho, kto nenávidí

Nenávisť môže vypnúť empatické obvody v mozgu. Jedna štúdia zistila, že účastníci vystavení prejavom nenávisti voči menšinovým skupinám sa stali menej empatickými nielen voči utrpeniu danej menšiny, ale aj voči utrpeniu iných ľudí. To dokazuje, že nenávisť sa šíri.

Postupom času vedie ubúdajúca empatia k strate súcitu.

Samotná existencia nenávidenej osoby je podľa Landersa pre nenávidiaceho človeka základným problémom. „Keď vyhodnotíte, že niekto má vo vašich očiach negatívnu hodnotu – že jeho blaho je v rozpore s vaším –, je logické, že záujem o jeho utrpenie klesá,“ povedal.

Človek nie je len neschopný vcítiť sa do bolesti druhého, ale stáva sa necitlivým alebo z toho dokonca začne mať dobrý pocit, povedal.

Úzka súvislosť nenávisti s agresivitou a nepriateľstvom vystavuje človeka, ktorý nenávidí, riziku psychických a fyzických zdravotných problémov. Ľudia, ktorí sú nepriateľskí, zažívajú rozpad vzťahov a sú preto viac vystavení stresu a náchylnejší k depresii.

Z fyzického hľadiska správanie poháňané nenávisťou, ako je hnev a agresia, spúšťa uvoľňovanie stresových hormónov, ktoré ovplyvňujú imunitný systém a vedú k zápalu. Stresové hormóny potláčajú aktivitu prirodzených imunitných buniek, čo oslabuje schopnosť človeka bojovať s infekciami, prípadne s rakovinou.

Stresová reakcia spojená s hnevom a agresivitou zároveň narúša schopnosť ciev správne sa uvoľniť, čo je kľúčové pre dobrý krvný obeh. Toto narušenie patrí medzi hlavné faktory spôsobujúce mŕtvicu a kardiovaskulárne ochorenia.

Metaanalýza publikovaná v časopise Journal of the American College of Cardiology zistila, že hnev a nepriateľstvo zvyšujú riziko ischemickej choroby srdca u zdravých ľudí o 19 % a u pacientov s už existujúcim srdcovým ochorením zvyšujú pravdepodobnosť nepriaznivej prognózy o 24 %.

Prečo táto otravná emócia tak dlho pretrváva?

Odkiaľ pochádza nenávisť

Nenávisť má často korene v nevyriešenom hneve.

Landersov výskum z roku 2025 objasňuje, ako dochádza k prechodu od hnevu k nenávisti.

„[Hnev je] vyjednávací mechanizmus,“ povedal Landers.

Hnev cítite vtedy, keď predpokladáte, že vzťah ešte stojí za záchranu. Keď sa zdá, že druhému človeku na vás nezáleží tak, ako by podľa vás malo, hnev slúži ako vyjednávací prostriedok – tlačí druhých k tomu, aby zmenili spôsob, akým s vami zaobchádzajú a ako vás hodnotia.

„Preto sa nahnevaní ľudia chcú rozprávať, chcú vysvetlenia, chcú ospravedlnenia,“ uviedol.

Keď hnev opakovane nedokáže vzťah napraviť, začína prechádzať do nenávisti.

Nenávisť vychádza z predpokladu, že vzťah už nestojí za to zachrániť, a preto sa snaží túto konkrétnu osobu zneškodniť. Z pohľadu nenávidiaceho samotná existencia nenávidenej osoby strpčuje jeho život.

„Žiadne rozhovory nezmenia fakt, že tu existuje váš rival v láske, že vám konkurent zobral povýšenie alebo že niečia prítomnosť vo vašej komunite zásadne ohrozuje vaše záujmy,“ upozornil Landers.

Nenávisť podľa neho ustúpi len vtedy, keď je cieľ dostatočne vzdialený alebo zbavený moci. Problémom je, že dosiahnutie týchto výsledkov často zahŕňa použitie sily alebo agresie. Agresívne a nepriateľské činy, ku ktorým nás nenávisť vedie, nakoniec samotný pocit nenávisti ešte posilňujú, uviedol Landers.

Táto vlastnosť, keď sa nenávisť sama posilňuje, vytvára pascu nenávisti.

Nenávisť často pramení z bezmocnosti, povedala pre Epoch Times Jessica Russoová, licencovaná klinická psychologička. Keď niekoho vnímate ako hrozbu, podvedome v sebe cítite slabosť a bezmocnosť. Aby ľudia tejto hrozbe čelili, môžu na svoju ochranu použiť „štít nenávisti“.

„Nenávisť je veľmi intenzívny druh štítu,“ povedala Russoová. Avšak tým, že sa ľudia chránia nenávisťou, sa v konečnom dôsledku stávajú ešte zraniteľnejšími.

„Musíme sa dostať k podstate toho, čo za tým stojí, pred čím sa vlastne snažia chrániť,“ vysvetľuje Russoová. Verí, že súcit môže prelomiť štít nenávisti tým, že obnoví nádej a rozptýli temnotu. Liekom je obnoviť práve to, čo nenávisť ničí.

Liek na nenávisť

Ľudia majú jednu základnú hodnotu: inštinktívny pocit vlastnej dôstojnosti zakorenený v presvedčení, že každý človek je „dieťaťom Božím“. Konanie vychádzajúce z tohto presvedčenia poľudšťuje nás samotných aj druhých, zatiaľ čo nenávisť odľudšťuje obe strany, napísal Stosny vo svojej knihe.

Ak teda chceme odstrániť nenávisť, musíme rozvíjať jej opak: súcit.

„Súcit a nenávisť sú nezlúčiteľné; čím viac robíme jedno, tým menej sme schopní robiť druhé,“ povedal Stosny.

Súcit je veľmi široký pojem a každý ho chápe po svojom. Vo všeobecnosti však znamená uznanie, že ľudia sú nedokonalí a trpia – vrátane vás samotných aj druhých. Vďaka tomu môžeme druhých chápať a prejavovať súcit všetkým.

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že súcit znamená prehliadať zlé správanie, uviedol Stosny. Súcit však nespočíva v ospravedlňovaní správania, ale v pochopení ťažkostí, ktoré vedú druhých k tomu, že sa správajú zle.

„Súcit zmierňuje zlé správanie, ale nikdy ho netoleruje ani neospravedlňuje – pretože správanie, ktoré poškodzuje ľudské hodnoty, je sebadeštruktívne,“ poznamenal.

Súcit začína u nás samotných a súcit k sebe samému a súcit k druhým idú ruka v ruke.

Aby sme zachytili nespracovaný hnev alebo zášť skôr, než sa premenia na nenávisť, Stosny odporúča dávať pozor na varovné signály v počiatočnom štádiu:

• Neschopnosť znášať bolesť alebo emocionálne nepohodlie

• Vyrovnávanie sa s vnútorným nepohodlím tým, že zaň obviňujeme ostatných

• Neschopnosť vnímať iné pohľady na vec

Podľa Russoovej je kľúčom prerušiť bludný kruh nenávisti – dostať mozog zo stavu ohrozenia alebo bezmocnosti. Odporúča začať tým, že si predstavíte, ako prejavujete súcit voči tomu, čo vás ohrozuje alebo vám spôsobuje nepohodlie. Potom sa pokúste rozobrať nezdravý pohľad na vec, ktorý nenávisť živí. Spýtajte sa sami seba: „Dobre, takže ak cítim nenávisť, znamená to, že sa cítim ohrozený. Čoho sa vlastne tak bojím?“

„Nenávisť v podstate pramení z mentality typu ‚ja som obeť‘,“ povedal pre Epoch Times sociálny psychológ Yashpal Jogdand. Tí, ktorí veria, že sú výlučnými obeťami, majú podľa neho tendenciu prejavovať silnejšiu nenávisť. Je preto dôležité uvedomiť si, že „trpeli obe strany“, čím sa preruší kolobeh obviňovania a ľudia sa nasmerujú k empatii.

Keď prijmeme druhého človeka ako súčasť seba samých, začneme vo všetkých okolo nás vidieť našu „spoločnú ľudskosť“, uzavrel.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK