Svet » EÚ

Už to nevydržíme, hovoria obyvatelia Ceuty. Tisíce ľudí zostali v provizórnych táboroch, obyvatelia žiadajú riešenie (Reportáž)

V meste s 83-tisícmi obyvateľov a najmenej 13 000 migrantmi vzrástol počet mimoriadnych udalostí o 532 percent. Madrid označuje obavy za subjektívne, zatiaľ čo obyvatelia varujú pred možnými nepokojmi.

Za veľkým transparentom s nápisom „SOS napadnutá Ceuta“ smerovalo 20. septembra k marockým hraniciam viac ako tisíc protestujúcich. Žiadali, aby migranti, ktorí v súčasnosti žijú na plážach, v uliciach a vo verejných priestoroch tejto španielskej exklávy, boli vrátení do rodného Maroka.

Nad davom presúvajúcim sa mestom viali vlajky Španielska a Ceuty. Protestujúci skandovali „Ceuta je španielska“, „Ja som Španiel“, „Votrelci, vyhostiť!“ a „Sánchez do väzenia!“, pričom veľkú časť svojho hnevu smerovali na španielskeho socialistického premiéra Pedra Sáncheza.

Pochod, ktorý zorganizovala miestna Federácia susedských združení, sa uskutočnil takmer osem týždňov po tom, ako z Maroka do Ceuty v priebehu dvoch dní prešlo viac ako 72 000 ľudí, prevažne mladých mužov.

Väčšina z nich sa v priebehu niekoľkých dní vrátila do Maroka. Tisíce však zostali.

Pre približne 83-tisícové mesto natlačené na úzkom páse severoafrického pobrežia znamená dlhodobá prítomnosť migrantov rastúci tlak na bývanie, verejné priestranstvá a ďalšie miestne zdroje. To podnecuje hnev medzi obyvateľmi, ktorí tvrdia, že ich každodenný život sa úplne zmenil.

„Som tu, pretože naša vláda pri nás nestojí,“ povedal pre The Epoch Times 56-ročný štátny úradník Ramón, keď sa pridal k pochodu. „Naše ulice už nie sú bezpečné a svoje deti zatvárame doma.“

Medzi tými, ktorí kráčali k hranici, bol aj 16-ročný Daniel. Ako uviedol, pre nedostatok bezpečia vo verejnom priestore má pocit, že už nemôže nič robiť. Jeho matka, 43-ročná zdravotníčka Ana Belén, nasmerovala svoj hnev na vládu v Madride.

„Naša vlastná vláda nás zrádza,“ povedala pre The Epoch Times. „Jej prvoradou povinnosťou je brániť vlasť, a nie uprednostňovať práva ‚votrelcov‘ pred našou bezpečnosťou a občianskymi právami. Platíme dane a na toto sa používajú. V normálnom svete by členov tejto vlády súdili za vlastizradu.“

Sánchezova kancelária na žiadosť o komentár nereagovala.

Tu a tam niesli protestujúci v dave modro-zlatú vlajku Európskej únie.

Protestujúci s čiapkou s nápisom „Make Ceuta Great Again“ a španielskou vlajkou prehodenou ako plášť počas pochodu k hranici Tarajal v španielskej Ceute 20. septembra 2026 (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)

Ceuta a Melilla – ktorá leží východne na severoafrickom pobreží – tvoria jediné pozemné hranice Európskej únie s Afrikou. Tí, ktorí niesli vlajky EÚ, uviedli, že chceli zdôrazniť, že dianie v Ceute nie je len problémom Španielska.

„Ceuta je súčasťou Európy,“ uviedli viacerí protestujúci pre The Epoch Times s tým, že dúfajú, že ostatné európske vlády vyvinú tlak na Madrid, aby konal.

„Nesieme vlajky EÚ, pretože vláda Pedra Sáncheza nerobí nič, a tak dúfame, že zasiahnu iné európske krajiny,“ dodal Ramón.

Výzvy adresované Európe však sprevádza aj pocit rezignácie.

„Som Španielka a som Európanka a cítime sa úplne opustení našou vládou, Európou, všetkými,“ uviedla Ana Belén.

Keď pochod pokračoval k hranici, časť hnevu sa obrátila proti inému cieľu.

Napätie stúplo, keď na demonštráciu ako pozorovatelia dorazili zástupcovia mimovládnych organizácií. Niektorí protestujúci na ich príchod reagovali pokrikmi. Viacerí účastníci pochodu pre The Epoch Times uviedli, že organizácie podporujúce migrantov podľa nich prispeli k vzniku krízy tým, že obhajujú politiku, ktorá migrantom uľahčuje zostať v Španielsku.

„Tieto ľavicové mimovládky sú štedro financované a tlačia na našu vládu a politikov, aby legalizovali pobyt migrantov,“ povedal pre The Epoch Times 27-ročný obyvateľ Ceuty Alejandro. „Práve to je tá motivácia, ktorá ich sem privádza.“

Zástupcovia mimovládnych organizácií v Ceute na žiadosti o komentár nereagovali.

Protestujúci s transparentom označujúcim španielskeho premiéra Pedra Sáncheza za „zradcu“ počas pochodu v Ceute. Viac ako tisíc obyvateľov kráča k hranici Tarajal, aby žiadali vyhostenie nelegálnych imigrantov a potvrdili, že mesto je španielske a európske. (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)

Obavy o bezpečnosť označili za subjektívne

Veľká časť hnevu účastníkov nedeľňajšieho pochodu smerovala aj na ministra vnútra Fernanda Grande-Marlasku, ktorý 8. septembra označil pocit nebezpečia obyvateľov Ceuty za subjektívny.

O päť dní neskôr zverejnila tiesňová linka 112 v Ceute údaje, ktoré ukázali prudký nárast počtu incidentov riešených od masového prekročenia hraníc 30. júla, informovala španielska tlačová agentúra EFE. Ich počet bol o 532,6 percenta vyšší ako v rovnakom období roku 2025.

Počas tohto obdobia bolo zaznamenaných viac ako 7 000 incidentov, pričom tiesňová linka prijala vyše 9 200 hovorov od obyvateľov hlásiacich problémy v celom meste. Podľa správy tvorili napadnutia 19,2 percenta prípadov a vniknutia do obydlí 11,8 percenta.

Obyvatelia, ako napríklad dôchodca José, ktorý sa rozprával s The Epoch Times, sa so zmenou stretávajú každý deň.

„Ulice v niektorých štvrtiach sú nebezpečné,“ povedal. „Čo sa týka spolunažívania, situácia je jednoducho neúnosná. Je to veľmi ťažké, skutočne veľmi ťažké.“

José chce, aby sa migranti vrátili do Maroka. Tvrdí, že ak im bude umožnené zostať, povzbudí to ďalších, aby sa pokúsili o rovnakú cestu.

Chaotický presun do nového tábora

Protest sa konal len dva dni po chaotickej policajnej operácii, ktorá ukázala, pod akým tlakom sa exkláva ocitla v dôsledku prílevu migrantov.

Krátko pred siedmou hodinou ráno 18. septembra začala polícia presúvať tisíce migrantov z dvoch pláží do novozriadeného stanového tábora v prístave. To, čo sa začalo ako usporiadaný sprievod, sa rýchlo zmenilo na zhon, keď sa migranti rozbehli v snahe dostať sa do zariadenia ako prví.

Zhon mal jasný dôvod: nový tábor mal kapacitu len pre 1 700 ľudí, pričom len na samotnej pláži El Trampolín prespávalo podľa vedenia mesta v provizórnych osadách približne 4 500 migrantov.

Mladí muži sa snažili prekĺznuť cez policajný kordón smerom k bránam. Poriadková polícia reagovala obuškami a varovnými výstrelmi gumových projektilov do vzduchu, zatiaľ čo sa snažila dav zvládnuť. Zábery z konfrontácie sa rýchlo rozšírili na sociálnych sieťach a získali milióny zhliadnutí.

„Sme na pokraji svojich síl,“ povedala na druhý deň pre The Epoch Times Paula, žena v domácnosti, ktorá býva neďaleko. „To, čo sa tu stalo, bolo strašné.“

Nedostatok miest v tábore poukazuje na oveľa väčší problém, ktorý mesto dlhodobo trápi.

Nelegálni imigranti sedia pri veľkých stanoch v novom prijímacom tábore pre migrantov Los Rosales v španielskej Ceute 12. septembra 2026, kam bolo z tábora Loma Colmenar presunutých viac ako 800 ľudí. Do Ceuty vstúpilo 30. a 31. júla počas bezprecedentného náporu migrantov približne 72 000 ľudí, pričom podľa španielskych úradov sa 90 percent z nich do troch dní vrátilo do Maroka. (Foto: Antonio Sempere/AFP via Getty Images)

Hustý tábor stanov a plachiet na pláži Playa de Benítez v Ceute, 19. septembra 2026 (Foto: Antonio Sempere/AFP via Getty Images, Etienne Fauchaire/The Epoch Times)

Z približne 72 000 ľudí, ktorí do Ceuty prešli 30. a 31. júla, sa podľa španielskych úradov približne 90 percent v priebehu troch dní vrátilo do Maroka.

Odhady počtu migrantov, ktorí zostali, sa naďalej zvyšujú. Španielska vláda v súčasnosti odhaduje ich počet na 10 000, zatiaľ čo vláda Ceuty tvrdí, že v exkláve s rozlohou len približne 18 štvorcových kilometrov a s približne 83 000 obyvateľmi zostáva minimálne 13 000 migrantov.

Napriek snahe presunúť tisíce ľudí do oficiálnych ubytovacích zariadení improvizované osady, ktoré sa stali súčasťou scenérie Ceuty, nezmizli.

Mesto v meste

Vo viacerých častiach exklávy vznikli neformálne tábory, ktoré viacerí obyvatelia pre The Epoch Times opísali ako „mesto v meste“.

Pozdĺž pláží Benítez a El Trampolín len pár krokov od mora vyrástli rady improvizovaných prístreškov. Trstinové tyče a rákosie tvoria konštrukcie husto natlačených chatrčí, kým kartón, kusy látok, plasty a lepiaca páska slúžia na zakrytie otvorov a aspoň čiastočnú ochranu pred nepriazňou počasia.

V táboroch vznikla základná ekonomika. V provizórnych stánkoch pozdĺž pláže sa za nízke ceny predávajú cigarety, jedlo, nápoje a ďalší tovar každodennej potreby.

Provizórne stany na pláži Playa de Benítez v španielskej Ceute: po presune do nového tábora s kapacitou 1 700 miest v prístave zostalo viac ako 2 000 ľudí bez miesta, 19. septembra 2026 (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)

Len pár krokov od osady Benítez prevádzkuje 52-ročný Jalid malú reštauráciu.

„Ukradli nám bežný život, ukradli nám leto, vzali parky našim deťom,“ povedal pre The Epoch Times. „Nenazývam to krízou. Nazývam to inváziou.“

Priamo v tábore však muži, ktorí sa rozprávali s The Epoch Times, označili svoj pobyt v Ceute za dočasný.

Žiadny z nich neuviedol, že by si chcel život vybudovať v exkláve. Práve naopak. Ceutu vnímajú ako bránu do kontinentálnej Európy a k pracovným príležitostiam, ktoré ponúkajú oveľa vyššie zárobky než doma.

Tridsaťdeväťročný Mustapha povedal, že v Maroku pracoval ako pizziar a zarábal asi 400 dolárov mesačne. Dvadsaťdvaročný automechanik Yassine a 23-ročný omietkár Ahmed uviedli, že každý z nich zarábal približne 350 dolárov mesačne.

Všetci traja uviedli, že ich k odchodu priviedli nízke mzdy a obmedzené možnosti doma, najmä keď sa na sociálnych sieťach začali šíriť správy o hromadnom prechode.

To, čo v Ceute našli, sa nepodobalo na budúcnosť, v ktorú dúfali.

Život v plážovom tábore opísali ako každodenný boj poznačený zlou hygienou, nedostatočnou bezpečnosťou a neraz iba jediným jedlom denne. Medzi migrantmi podľa nich občas prepuknú bitky, najmä ak jeden druhého okradne.

Trstinové tyče, kartón a plastové plachty ako improvizovaný prístrešok nad matracom a rozhádzanými osobnými vecami na pláži Playa de Benítez, 19. septembra 2026 (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)

Jalid si myslí, že mnohí z mužov, ktorí žijú len neďaleko od jeho reštaurácie, možno prišli bez úmyslu spôsobovať problémy. Z jeho pohľadu to však nič nemení na tom, čo ich príchod znamená pre ľudí, ktorí tam už žijú.

„Pravdepodobne je medzi nimi veľa dobrých mužov,“ povedal, „ale všetci bezohľadne idú len za svojimi vlastnými záujmami, pričom ich nezaujíma, ako ich prítomnosť ovplyvňuje ľudí, ktorí tu žijú, ani to, že sa sem dostali nelegálne, silou.“

Dôjde k vzbure

Podobný pocit frustrácie sa niesol celým nedeľňajším pochodom. Po siedmich týždňoch života s následkami masového prekročenia hraníc mnohí protestujúci uviedli, že sú už unavení z čakania na to, kým vláda situáciu vyrieši.

„Už to nevydržíme, tak sme prišli sem k hranici, aby nás vypočuli,“ povedal pre The Epoch Times predajca Miguel Ángel. „Ale ak sa nič nestane, budeme musieť vziať veci do vlastných rúk?“

Obyvatelia Ceuty so španielskymi a miestnymi vlajkami počas pochodu k hranici Tarajal na demonštrácii, ktorú 20. septembra 2026 zorganizovali susedské združenia (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)

Protestujúci s vlajkami Španielska, Ceuty a EÚ pred hraničným zariadením Tarajal na konci pochodu, 20. septembra 2026 (Foto: Etienne Fauchaire/The Epoch Times)

Ana Belén opísala mesto, ktorému podľa nej dochádza trpezlivosť.

„Keď niekto vstúpi do vašej krajiny nelegálne, mal by byť do 48 hodín deportovaný,“ povedala. „Potrebujeme opatrenia, nie slová. Obyvatelia sú unavení z prejavov. Ak sa nič neudeje, dôjde k vzbure.“

Z jej pohľadu sa dá premena Ceuty za uplynulé týždne zhrnúť jednoducho.

„My, obyvatelia Ceuty, momentálne žijeme, akoby sme boli v jednom veľkom utečeneckom tábore,“ dodala.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK