Zaujímavosti

Najkrajšia kačica na svete: momentky z holandského parku (+Foto)

Haagse Bos v Haagu síce nie je práve newyorský Central Park, no predsa tieto dve verejné zelené plochy majú niečo spoločné. Obe sú mestskými oázami, obe majú idylické rybníky a chodníky a obe s veľkým nadšením privítali vzácnu a exotickú kačičku mandarínsku.

O kačičke mandarínskej (aix galericulata), často označovanej za najkrajšiu kačicu na svete, by si v New Yorku pravdepodobne mysleli, že utiekla nejakému chovateľovi z domu. Možno by predpokladali, že tento nádherný vták ušiel zo zoologickej záhrady, a len málokomu by napadlo, že ide o voľne žijúci druh.

V Holandsku dnes žije naturalizovaná populácia približne 800 mandarínskych kačíc pochádzajúcich z jedincov chovaných v zajatí. Hoci sa to nemusí zdať veľa, fotografom to ponúka viac príležitostí než kdekoľvek inde na svete. Keď sa v roku 2018 jedna z týchto elegantných kačíc objavila aj v newyorskom Central Parku, okamžite to vyvolalo mediálny rozruch. Do parku sa zbehli davy fotografov, aby tento okamih zachytili.

„Úchvatná“ kačica

Dick van Duijn, 41-ročný amatérsky fotograf z Holandska, prvýkrát zazrel mandarínsku kačicu v roku 2025 ako pláva v rybníku v Haagu. Pre milovníka vtáctva to bol doslova životný okamih.

„Farby, vzory a celkový vzhľad pôsobia takmer neskutočne. Bez pochýb ide o jednu z najúchvatnejších kačíc na svete,“ povedal van Duijn pre Epoch Times

Sfarbenie samčeka kačičky mandarínskej pripomína bohato zdobené rúcha starovekých čínskych úradníkov. Podobne ako väčšina druhov kačíc, aj tento výnimočný operenec vykazuje výrazný pohlavný dimorfizmus. Iba samce sa pýšia extravagantnými farbami, vďaka ktorým sú kačice mandarínske známe.

Ich purpurové chocholce a zlatooranžové lícne fúzy ostro kontrastujú s výraznými bielymi pruhmi okolo očí. Sýte odtiene gaštanovohnedej a smaragdovozelenej spolu s intenzívne červeným zobákom ešte viac podčiarkujú ich výnimočný vzhľad. Nevyhnutne sa nám vybavia slávnostné róby mandarínskych úradníkov v Číne. Samičky sú naopak nevýrazné. Majú nenápadné šedohnedé operenie.

Van Duijn, ktorého rodina prevádzkuje stánok s rybami v meste Noordwijk, cestuje po svete za fotografovaním divokej prírody. O výskyte mandarínskej kačičky neďaleko svojho domova sa dozvedel pri prezeraní si stránky observation.org. Vzal fotoaparát, nasadol do auta a vyrazil na približne 30-minútovú cestu na juh do Haagu.

„Návštevu som si naplánoval na deň s vhodnými poveternostnými podmienkami,“ opísal.

Zamračená obloha umožnila menej ostrý kontrast, vďaka čomu boli farby prirodzenejšie a vyváženejšie.

„Keď som prišiel, park bol tichý, v pozadí bolo počuť len jemné zvuky vtákov a vody,“ povedal van Duijn.

„Nájsť kačice si však vyžadovalo trpezlivosť. Hoci som poznal približnú lokalitu, musel som oblasť dôkladne prehľadávať a čakať na správny okamih. Napokon som ich zbadal, ako pokojne plávajú po jazierku.“

Fotoaparát si nastavil tak, aby čo najlepšie využil mäkké svetlo a zachytil „presne také zábery, aké si predstavoval“.

„Ako fotograf stále premýšľam nad kompozíciou, preto som sa snažil zachovať scénu čo najjednoduchšiu a najprirodzenejšiu. Napokon sa mi podarilo zachytiť sériu fotografií, ktoré naozaj vynikajú“ skonštatoval.

Van Duijn dovtedy kačičku mandarínsku vo voľnej prírode nikdy nevidel. „Toto prvé stretnutie bolo pre mňa ako fotografa rozhodne výnimočné,“ povedal.

Historický pohľad

Hoci kačičky mandarínske nepatria medzi ohrozené druhy, v pôvodných biotopoch na východe Ruska, v Číne a Kórei sa im už nedarí tak ako kedysi.

V Japonsku však ich populácia zostáva pomerne stabilná a podľa odhadov tam žije približne 5 000 párov. Nemecký lekár a cestovateľ Engelbert Kaempfer prvýkrát opísal tohto operenca pre európske publikum koncom 17. storočia vo svojich zápiskoch o dejinách Japonska.

Po jeho smrti vyšli jeho texty v polovici 18. storočia v diele Dejiny Japonska (History of Japan). Kaempfer v ňom napísal: „Aj medzi kačicami existuje viacero rôznych druhov. Jeden druh však nemôžem nespomenúť pre ohromujúcu krásu samca, nazývaného Kinmodsui. Keď som prvýkrát videl jeho farebné zobrazenie, len ťažko som veril vlastným očiam, až kým som vtáka neuvidel naživo – pritom ide o veľmi rozšírený druh.“

Prežitie mandarínskej kačice bolo v minulosti náročné. Ničenie lesov na Ďalekom východe výrazne zmenšilo jej pôvodný ázijský životný priestor a pytliaci ju pre jej jedinečný vzhľad dlho lovili ako trofej. Dnes sa mandarínskym kačiciam mimoriadne darí najmä v niektorých častiach Európy a vo Veľkej Británii, kde vytvorili početné nepôvodné populácie.

Zmena sfarbenia a ďalšie triky

Tento vták si vyvinul viacero pozoruhodných vlastností, ktoré mu pomohli prežiť nielen lov, ale aj útoky prirodzených predátorov. Podobne ako iné druhy kačíc aj mandarínske kačice koncom leta po období hniezdenia predvádzajú akýsi „miznúci trik“ – sezónne zhadzujú svoje pestré operenie. Tento proces sa nazýva preperenie (pŕchnutie). Výsledkom je nenápadné ochranné sfarbenie, známe ako jednoduchý šat, vďaka ktorému samčeky splývajú so samičkami.

Na rozdiel od mnohých kačíc, ktoré hniezdia na zemi, sú mandarínske kačice vďaka ostrým pazúrom skôr obyvateľmi drevín. Hniezda si budujú v dutinách stromov, niekedy až vo výške približne 9 metrov. Odvážne sú aj mláďatá – krátko po vyliahnutí vyskočia z hniezda a pri páde neraz narážajú do konárov.

Článok bol preložený z americkej a nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK