Vedci objavili 240 miliónov rokov starého synapsida. Tvrdia, že to mení odhadovaný vek prvých dinosaurov
Nie každý objav sa odohráva ako akčné dobrodružstvo v štýle Indiana Jonesa. Niekedy môže významná fosília ležať 63 rokov zapadnutá prachom, až kým sa zrazu znovu neobjaví a neprevráti naruby desaťročia dovtedajšej vedeckej pravdy. O to úžasnejšie je, keď má táto skamenelina potenciál prepísať poznatky o dinosauroch.
Pri tejto konkrétnej skameneline však nešlo o dinosaura. Bol to synapsid, 240 miliónov rokov starý príbuzný cicavcov, ktorý sa živil rastlinami a mal obrovské kly. Lebka jedného z takýchto mohutných bylinožravcov bola objavená v drsnom údolí vo východnej Afrike pred viac ako šiestimi desaťročiami. Až teraz však odhaľuje svoje tajomstvá.
Tento nový druh s názvom Dinodontosaurus isiyavamanda predstavili 16. septembra výskumníci z Univerzity v Bristole v Anglicku. Ide o praveké zviera z Tanzánie pochádzajúce z triasu, keď sa podľa predpokladov po prvýkrát objavili dinosaury.
Príbeh sa začal v roku 1963, keď britský paleontológ Barry Cox a tím výskumníkov cestovali do Tanzánie a odkryli veľmi staré kostrové pozostatky – našli tohto pravekého príbuzného cicavcov v mieste, ktoré sa kedysi považovalo za najstaršie prostredie s ranými dinosaurami.
Výskumníci kosti zabalili a poslali do Prírodovedného múzea v Londýne, kde ich čiastočne preskúmali a odložili bokom: tam ležali neidentifikované celé desaťročia. Všeobecne prijaté názory o veku tohto starovekého afrického biotopu nik nespochybnil. To sa všetko zmenilo v roku 1994.
Nigel Larkin, študent University College London, oprášil tento exemplár, keď písal svoju diplomovú prácu. Čo to bolo za stvorenie? Malo to zobák ako korytnačka a kly ako diviak! Larkin dal tomuto synapsidovi veľkosti diviaka názov Ruhuhuungualasaurus. Jeho práca nebola nikdy oficiálne publikovaná a ležala na polici v knižnici, kde zapadala prachom. Záhada zostala nevyriešená tri desaťročia.
Doktorand Hady George z Bristolskej univerzity sa teraz k tomuto prípadu opäť vrátil a využil nástroje, o ktorých sa pôvodnému tímu z roku 1963 ani nesnívalo. Skenery počítačovej mikrotomografie mu pomohli dokončiť to, čo začal Larkin. Pomocou röntgenových lúčov vytvoril detailný 3D model vnútornej časti lebky.
Skenery odhalili mimoriadne špecifický biologický úkaz: jedinečný, kupolovitý hrebeň tiahnuci sa stredom horného podnebia tohto tvora, ktorý mu umožňoval efektívne spracovávať rastlinnú potravu. Umožňoval zvieraťu prežúvať tvrdú triasovú vegetáciu ľahšie ako všetky ostatné bylinožravce v jeho ekosystéme. Vďaka tejto nenápadnej vlastnosti zviera nemuselo súťažiť so svojimi susedmi o potravu – vybudovalo si vlastnú jedinečnú adaptáciu.
„Za posledných 30 rokov sa výrazne zdokonalili výskumné techniky – za pomoci počítačovej mikrotomografie a podobných metód môžeme pri výskume o takýchto vzorkách zistiť oveľa viac, než sme si v 90. rokoch dokázali predstaviť, a medzinárodná spolupráca je oveľa jednoduchšia,“ uviedol Larkin v tlačovej správe. „Čo je to 30 rokov? V porovnaní s vekom tejto prehistorickej vzorky je to len mihnutie oka.“
Analýza tejto zvláštnej lebky priniesla prelomovú správu. Jej vnútro vyzeralo presne ako lebka dinodontosaura, tvora, ktorý žil ďaleko za Atlantickým oceánom v Brazílii a Argentíne, čo viedlo výskumníkov k prekvapivému objavu.
Keďže tieto mohutné bylinožravce žili v Tanzánii aj v Južnej Amerike, naznačovalo to, že horniny v oboch oblastiach sú približne rovnako staré. Obe oblasti boli kedysi súčasťou superkontinentu Gondwana, čo umožňovalo živočíchom presúvať sa medzi nimi.
„Tento nález spája tanzánske a juhoamerické horniny obsahujúce fosílie a dokazuje, že majú rovnaký vek… To potvrdzuje, že najstaršie nálezy dinosaurov z Tanzánie pravdepodobne nie sú staršie ako nálezy z Južnej Ameriky, čím sa spresňuje časová os pôvodu dinosaurov,“ skonštatoval George.
Jeho zistenie môže zmeniť aj pohľad na evolúciu dinosaurov. Vedci už poznali presný vek hornín v Južnej Amerike, ale keď tieto dátumy porovnali s Tanzániou, znamenalo to, že tanzánske horniny sú až o 10 miliónov rokov mladšie, než sa doteraz predpokladalo.
Tento objav môže zmeniť aj naše chápanie vývoja dinosaurov. Niektoré z najstarších kostí dinosaurov na svete ležia v tanzánskych horninách. Keďže v tejto oblasti žil aj raný dinodontosaurus, ktorý je známy z geologicky mladších vrstiev v Južnej Amerike, výskumníci usudzujú, že tanzánske horniny môžu byť mladšie, než sa doteraz predpokladalo. To znamená, že niektoré z najstarších známych dinosaurov z tejto oblasti môžu byť v skutočnosti mladšie, než sa predpokladalo.
Nový druh dostal meno Dinodontosaurus isiyavamanda na počesť domorodého obyvateľstva Tanzánie. „To len dokazuje, ako môže opätovné preskúmanie múzejných zbierok zmeniť naše chápanie minulosti, čo poukazuje na dôležitosť starostlivosti o tieto neoceniteľné záznamy o živote na Zemi,“ povedal Mike Day, kurátor Prírodovedného múzea.
Pri pohľade späť možno vidieť, do akej miery tento prelomový objav závisel od vedeckej štafety viacerých generácií. Výsledok výpravy priamo v teréne, ktorá sa začala pred 63 rokmi, musel trpezlivo čakať na polici, kým technológia dostatočne nepokročila. Cox a jeho tím počas terénnej expedície v roku 1963 – keď mesiace žili v stanoch v nehostinnej tanzánijskej kotline Ruhuhu – nechali kostru pred prepravou zabaliť do mokrých novín a sadry. Nemali ani tušenie, čo vlastne odkryli.
Keď Larkin o 30 rokov neskôr debnu otvoril, všimol si na lebke jedinečné anatomické znaky. Keďže však svoju prácu nikdy oficiálne nepublikoval, nález zostal pre vedecký svet neznámy a upadol do zabudnutia.
George vzal to, čo našiel Cox, a dokázal to, čo Larkin predpokladal. Larkin bol preto uvedený ako jeden z Georgeových spoluautorov, keď bola 15. septembra v časopise Journal of Vertebrate Paleontology publikovaná ich štúdia.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
