Názory » ROZHOVORY

Europoslankyňa Andersenová: V Číne môžu ľudí uväzniť z akéhokoľvek dôvodu a použiť ich na orgány (Rozhovor)

V Európskom parlamente sa 21. apríla na podnet nemeckej europoslankyne zo skupiny Európa suverénnych národov Christine Andersonovej konala konferencia o etických otázkach súvisiacich s darcovstvom orgánov a tiež o mimoriadne citlivej problematike násilných odberov. Na podujatí vystúpili aj Dr. Andreas Weber a Dr. Trevor Stammers. Po konferencii europoslankyňa poskytla rozhovor pre Epoch Times, pričom vyjadrila znepokojenie nad slabou reakciou Európskej únie na tento hrozivý fenomén.

Epoch Times: Prečo ste usporiadali túto konferenciu o transplantáciách orgánov?

Christine Andersonová: O problematike darovania orgánov som sa dozvedela pred niekoľkými rokmi, najmä v súvislosti so škandálom v Nemecku, o ktorom hovoril Dr. Stammers, kde lekári zarábali peniaze predajom orgánov mimo oficiálnych kanálov. Dôvera verejnosti v systém sa vtedy zrútila a Nemecko si náhle uvedomilo, že nemá dostatok darcov.

Odvtedy sa začali objavovať hlasy, ktoré volajú po zmene systému a prechode na princíp predpokladaného súhlasu. Štát by vám povedal: „Ste darcom orgánov, ak explicitne nevyjadríte nesúhlas.“ To je v mnohých ohľadoch zásah do práv: moje telo, moja voľba! Štát nemá právo urobiť zo mňa darcu orgánov tým, že ma núti aktívne sa odlásiť. A dokonca ani to nestačí: rozhodnutie môže zvrátiť rodina.

Rozhodla som sa teda podrobne preskúmať túto problematiku. To, čo som objavila, je desivé. Ak ste registrovaný ako darca orgánov, alebo ak ste považovaný za darcu, pri odbere vám nepodajú žiadnu anestéziu. Dostanete len paralytikum, aby ste sa na operačnom stole nehýbali a nebránili sa.

Okamžite som sa proti tomu postavila. Čím viac som skúmala túto problematiku, tým viac svedectiev som získavala od rodín, ktoré súhlasili s darovaním orgánov svojho príbuzného. To, čím prešli, je čistý horor. V mnohých prípadoch sa lekári nedržali toho, čo rodina povolila. Okrem srdca, pečene, pľúc boli odobraté dokonca aj očné buľvy. To všetko bez skutočného súhlasu.

Je to priemysel, ktorý má hodnotu miliárd. A tam, kde sú peniaze, je aj korupcia. Je najvyšší čas pozrieť sa pravde do očí a zistiť, čo sa za darcovstvom orgánov skutočne odohráva.

Čo hovoríte na nútené (násilné) odbery orgánov v Číne?

Podľa toho, čo zaznelo na tejto konferencii, Peking vytvoril systém odberu orgánov prostredníctvom odpudzujúceho procesu dehumanizácie menšín čínskej populácie. Čínsky režim prenasleduje tisíce ľudí, posiela ich do pracovných táborov a odoberá im orgány.

Podľa uvádzaných údajov vykonala jediná nemocnica v Číne približne 2 000 transplantácií pečene (za rok). Pre porovnanie: v celom Nemecku bolo v roku 2024 vykonaných 766 transplantácií pečene! Je to mrazivý kontrast.

Možno sa pýtať, odkiaľ všetky tieto orgány pochádzajú. Ako však uviedol Dr. Weber, buď čínske úrady klamú o číslach, alebo našli iné spôsoby odoberania orgánov.

Bohužiaľ, v Číne môžu byť ľudia poslaní do väzenia z akéhokoľvek dôvodu a skončiť ako obete násilného odoberania orgánov.

Vo svojom vystúpení ste vysvetlili, že na Západe, konkrétne v Nemecku, ľavica prejavuje voči Pekingu veľkú zhovievavosť. Čo tým myslíte?

Je to veľmi znepokojujúci fenomén, ktorý som skutočne zaznamenala už na začiatku roka 2020 počas pandemickej krízy. Spomeňte si, vtedy čínsky režim zaviedol veľmi prísnu politiku boja proti pandémii. Čínska populácia bola vystavená celej škále veľmi tvrdých reštriktívnych opatrení.

Zatiaľ čo Čína uzatvárala svoje vlastné obyvateľstvo, sledovala som správanie médií v Nemecku. Väčšina z nich bola doslova očarená tým, ako Čínska komunistická strana (ČKS) zvládla krízu covidu-19. To ma skutočne šokovalo.

Ako si túto zhovievavosť vysvetľujete?

Progresivisti a tí, ktorých nazývam „globalistickí mizantropi“, snívali o jedinej veci: aby sa táto totalitná zdravotná politika uplatňovala aj na Západe. Samozrejme to neurobili, pretože vedia, že by to z volebného hľadiska bolo veľmi riskantné.

Určitá elita a politickí predstavitelia na Západe sú teda fascinovaní čínskym režimom?

Presne tak. A keďže si táto elita uvedomuje, že nemôže tento typ politiky priamo presadiť v našich západných demokraciách bez toho, aby za to zaplatila vo voľbách, našla iné riešenie: zmeniť stanovy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tak, aby jej dala viac právomocí.

Vďaka tomu budú môcť títo politici v prípade odporu verejnosti pri zavádzaní prísnych opatrení zvaliť zodpovednosť na WHO.

Myslíte si, že Európska únia môže mať na Peking nejaký vplyv? Európsky parlament môže napríklad prijímať rezolúcie?

Po prvé, Európska únia nie je schopná mať vplyv vôbec na nikoho. A po druhé, rezolúcie Európskeho parlamentu majú len malú hodnotu.

V európskom systéme má konečné slovo bruselská Európska komisia. Ak obsah rezolúcie Komisiu nezaujíma, všetko sa zastaví a rezolúcia v podstate vyšumí do stratena.

Parlament v Štrasburgu je len fasádou, ba dokonca paródiou na demokratický proces.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Rozhovor bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK