Nedeľa 14. júna, 2026
Ľudia čakajú na naplnenie nádob na vodu počas výpadku elektriny v Havane 22. marca 2026. Kubánske úrady sa 22. marca snažili obnoviť dodávky elektriny na ostrove po druhom celoplošnom výpadku za menej ako týždeň. K poruchám elektrickej siete dochádza v dôsledku zastaranej infraštruktúry a americkej ropnej blokády. (Yamil Lage/AFP via Getty Images)

Americká ropná blokáda ochromuje Kubu, Havana je nútená rokovať s USA

V dôsledku krokov, ktoré nasledovali po zadržaní venezuelského lídra Nicolása Madura, je Havana nútená sadnúť si za rokovací stôl so Spojenými štátmi: len tak môže obnoviť svoju energetickú infraštruktúru.

Výpadky prúdu, nedostatok tovaru, prídelový systém palív a prázdne ulice sú teraz na Kube na dennom poriadku. Hoci sú tieto problémy bežné už desaťročia, momentálne dosahujú katastrofálne rozmery, pretože ostrovný štát prechádza najhoršou energetickou a hospodárskou krízou od pádu Sovietskeho zväzu.

Kubánska energetická infraštruktúra sa rúca v dôsledku obmedzenia dovozu venezuelskej ropy, ako aj americkej vojenskej operácie, ktorá venezuelskú produkciu a prepravu narušila ešte viac.

Keďže došlo k obmedzeniu najdôležitejších dodávok, Havane chýba energia potrebná na udržanie stability elektrickej siete. Následkom toho dochádza k cyklickým výpadkom prúdu a rozsiahlemu nedostatku všetkého – od liekov až po potraviny.

Biely dom sa snaží prinútiť komunistickú vládu k rokovaniam a ústupkom. Kombinácia nepriameho tlaku prostredníctvom zvýšených ciel na dodávateľov ropy pre Kubu a priamych zásahov americkej pobrežnej stráže v regióne vytvorila faktickú blokádu ostrova.

Vo februári Spojené štáty urobili výnimku: povolili priamy predaj paliva súkromným podnikom na Kube. Tieto dodávky sú však malé a od začiatku tohto roka dosahujú odhadom celkovo 30 000 barelov.

Čerpacia stanica v Havane zostáva zatvorená pre nedostatok paliva, 24. marca 2026. Kubánska vláda 20. apríla potvrdila, že sa vrátila k rokovaniam s americkými predstaviteľmi, aby zmiernila napätie a riešila energetické obmedzenia. (Yuri Cortez/AFP via Getty Images)

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zároveň vykazuje určité známky zmiernenia tlaku. 31. marca umožnila tankeru plaviacemu sa pod ruskou vlajkou dodať na ostrov 730 000 barelov ropy – prvú významnejšiu dodávku surovej ropy na ostrov za posledné tri mesiace. Vzhľadom na to, že denná spotreba Kuby v roku 2025 dosahovala takmer 80 000 barelov, táto dodávka predstavovala zásobu na menej ako 10 dní.

Riziková závislosť od dovozu ropy

Dovoz ropy je pre kubánsku energetickú infraštruktúru životne dôležitý: podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) tvoril čistý dovoz surovej ropy v roku 2023 takmer 60 % celkových dodávok v krajine.

Viac ako 25 rokov prichádzali tieto dodávky predovšetkým z Venezuely na základe bilaterálnej dohody založenej na výmene tovaru a služieb namiesto peňažných platieb. Medzi alternatívnych dodávateľov patrili Mexiko (25 %), Rusko (10 %) a Alžírsko (4 %), ako vyplýva z údajov S&P Global Commodities at Sea.

Ešte pred súčasnou blokádou boli dodávky z Venezuely a Mexika ohrozené problémami s udržaním produkcie palív. Mexická štátna spoločnosť Pemex uzavrela rok 2025 s najnižšou úrovňou ťažby za posledných 46 rokov v dôsledku prevádzkových a finančných obmedzení ropného sektora v krajine.

Americký prezident Donald Trump podpisuje vyhlásenie na samite Shield of the Americas v Trump National Doral v Miami, 7. marec 2026. Uviedol, že Spojené štáty sa tešia na veľkú zmenu, ktorú podľa neho zažije Kuba. (Saul Loeb/AFP via Getty Images)

Energetická blokáda

Zahraničná politika Spojených štátov teraz ešte viac sťažuje Kube orientáciu na globálnych energetických trhoch.

Po zadržaní venezuelského vodcu Nicolása Madura americký prezident Donald Trump presvedčil dočasnú prezidentku Delcy Rodríguezovú, aby zastavila vývoz ropy a plynu na Kubu.

Menšia dodávka ropy z Mexika – 86 000 barelov – dorazila na Kubu 9. januára. Dodávky ropy z Mexika ustali 29. januára, keď Trump pohrozil zavedením ciel na akúkoľvek krajinu, ktorá priamo alebo nepriamo dodáva Kube ropu.

Na samite Shield of the Americas 7. marca Trump uviedol: „Keďže sme dosiahli historickú transformáciu vo Venezuele, tešíme sa aj na veľkú zmenu, ktorá čoskoro príde na Kubu. Kuba je na konci cesty… Už dlho tam vládne zlý režim. A predtým dostávali peniaze z Venezuely.“

Kubánsky vodca Miguel Díaz-Canel 13. marca oznámil, že režim začal rokovania so Spojenými štátmi, a 20. apríla vstúpili americkí diplomati prvýkrát od roku 2016 na kubánsku pôdu.

Alejandro García del Toro, zástupca generálneho riaditeľa pre záležitosti USA na kubánskom ministerstve zahraničných vecí, uviedol, že hlavnou prioritou týchto rokovaní bolo zrušenie energetického embarga voči krajine.

Republikáni v americkom Senáte 28. apríla zamietli návrh demokratov, ktorý by bez súhlasu Kongresu ukončil energetickú blokádu Kuby.

Zdroje energie

V posledných dvoch desaťročiach sa Kuba pokúsila čiastočne napodobniť susednú Jamajku a Dominikánsku republiku, ktorým sa podarilo znížiť závislosť od ropy, keď začali používať uhlie, zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie.

Castrova vláda v roku 2005 začala „energetickú revolúciu“ – zaviedla solárnu a veternú energiu, posilnila využívanie bioenergie a rozšírila decentralizovanú výrobu – v snahe diverzifikovať energetický mix krajiny. Vedenie však nedokázalo vyriešiť zásadné problémy, ako je zastaraná infraštruktúra z čias Sovietskeho zväzu, nedostatočné investície, závislosť od dotovanej ropy, zlyhanie pri financovaní nových technológií a nedostatok dlhodobého plánovania a údržby.

Podľa analýzy agentúry Reuters zostala Kuba v roku 2024 závislá od ropy na 87 %, pričom priemer Strednej a Južnej Ameriky je 54 %.

Ostrovný štát využíva viac ako 80 % objemu ropy na výrobu elektriny – vyplýva to z údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) za rok 2023.

Kubánska tepelná energetická infraštruktúra, založená na využívaní ropy s vysokým obsahom síry, je „stará, opotrebovaná a veľmi neefektívna“, povedal v roku 2023 vedúci výskumný pracovník Energetického inštitútu Texaskej univerzity v Austine Jorge Piñon.

Aby Kuba obnovila svoj energetický systém, musí decentralizovať svoj ekonomický model a vyriešiť svoje politické rozpory so Spojenými štátmi. Kuba musí opustiť svoj nefunkčný centralizovaný ekonomický model sovietskeho typu založený na štátnom vlastníctve všetkých výrobných prostriedkov a priemyselnej transformácii. Musí prijať trhový ekonomický systém, v ktorom sú rozhodnutia o investíciách a výrobe riadené trhovými silami ponuky a dopytu, dodáva Piñon.

Od roku 2021 opustilo Kubu viac ako milión ľudí. Analytici tento exodus prirovnávajú k odlivu obyvateľstva počas takzvaného zvláštneho obdobia v roku 1994, keď krajina po rozpade Sovietskeho zväzu zápasila s nedostatkom potravín, energie a kolapsom poľnohospodárstva.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.

Prečítajte si aj