Cestovanie, Zaujímavosti

Tomáš na strednej škole v USA: Vyučovanie je tu veľmi založené na debatách a prezentovaní vlastných názorov (Rozhovor)

Stredoškolák Tomáš získal štipendium a odletel za bezplatným štúdiom do USA. Po takmer pol roku si už stihol všimnúť hlavné rozdiely v porovnaní s našimi gymnáziami. Ľahko si zvykol na fast food, mimoriadne krátke prestávky a piatkové zápasy amerického futbalu. Veľkou výhodou podľa neho je to, že každý študent si môže vyberať predmety podľa vlastných preferencií a vyučovanie zďaleka nie je len o prednáškach učiteľov.

Epoch Times Slovensko: Vďaka štipendiu ste sa dostali na strednú školu v USA. Poviete nám, o akú školu ide a kde presne sa v rámci USA nachádzame?

Tomáš Kremser: Navštevoval som South Terrebonne High School v meste Houma. Toto malé mesto sa nachádza neďaleko južného pobrežia USA v štáte Louisiana. V Amerike funguje väčšina stredných škôl bez špecializovaného zamerania a predmety si študenti vyberajú sami podľa toho, v čom sa chcú rozvíjať, a zároveň si sami zostavujú rozvrh. Ja som si vybral predmety čisto podľa toho, čo ma baví, pretože v predmetoch, ako matematika, sú tam trochu pozadu a nič nové by som sa nenaučil. Mal som teda angličtinu, americkú históriu, psychológiu, digitálne médiá, náuku o jedle a výžive, tvorbu ročenky a posilňovňu. Najlepšie mi prišlo vyučovanie psychológie, hlavne preto, že bolo vidno, že danú pani učiteľku to naozaj baví.

Často sme debatovali a robili experimenty. Napríklad sme merali, kto má koľko chuťových buniek na jazyku, alebo sme stavali celý mozog z farebnej plastelíny. Čo sa týka rozvrhu, tak ten je na mojej škole každý deň úplne rovnaký pre všetkých. Ráno o 7:20 začína prvá hodina a o 14:35 končí posledná hodina.

Rôzne študijné pobyty, stáže a programy sú síce bežnou praxou, ale skôr ide o vysokoškolákov. Prečo ste sa rozhodli pre takúto zmenu už na strednej škole? Čo najviac zavážilo pri rozhodovaní?

Úprimne, keď som to prvýkrát videl na internete, hneď ma to nadchlo a nechcelo sa mi čakať až na vysokú školu. Zároveň si myslím, že práve stredná škola je ideálny čas na takúto výmenu – máte možnosť zažiť typickú Ameriku očami tínedžera ako z filmu: piatkové futbalové zápasy, americké plesy, Halloween a mnoho ďalších nezabudnuteľných zážitkov. Je naozaj náročné sa v tomto veku sám presťahovať tak ďaleko, určite som sa vďaka tomu stal viac samostatným a sebavedomým. Viac verím sám sebe a svojim schopnostiam, že to zvládnem a môžem sa na seba spoľahnúť.

Mali ste v „hľadáčiku“ možno aj iné školy alebo krajiny? Prečo finálne rozhodnutie padlo na USA?

Premýšľal som aj nad inými krajinami, najmä nad Austráliou, ale rozhodol som sa práve pre USA, keďže tu bola možnosť získať štipendium.

V spojení s vaším štúdiom zaujme najmä to, že tam študujete bezplatne. Čo to znamená? Čo všetko uhrádza vaše štipendium?

Moje štipendium pokrýva lety, poistenie, náklady na štúdium a mesačne dostávam 200 dolárov vreckové na spoločenský život a šport. Väčšinu ostatných nákladov pokrýva moja hostiteľská rodina, najmä stravu, no niektoré veci si doplácam aj z vlastného vrecka. Je to ale naozaj úplne zadarmo, nemusel by som vôbec míňať vlastné peniaze. Tých 200 dolárov mesačne vreckového mi pokryje väčšinu bežných výdavkov.

Ako je to so stravou?

Školské obedy na mojej škole nie sú veľmi dobré, preto si väčšinou beriem so sebou do školy nejaké malé jedlo a potom si varím sám, až keď sa vrátim domov. Veľa študentov som videl nosiť si so sebou v batohu vlastné korenie, aby si to aspoň trochu vylepšili. Najviac mi chutil pikantný burger s tater tots, čo sú také krokety.

V oblasti, kde žijem, vládne ryža a morské plody – všetci tu milujú krevety, raky a kraby. Typickým jedlom je tu tzv. Jambalaya, čo je kombinácia kreviet, ryže a zeleniny. Fast food tu ľudia jedia často a majú ich niekoľko, ktoré u nás nemáme. Najviac som si obľúbil Raising Cane’s a Popeyes.

A čo vaša socializácia? Do akej miery sú školy v USA vhodné pre nadväzovanie kontaktov a stretávanie?

V Amerike nemáte vlastnú triedu, takže počas dňa stretnete pokojne stovky ľudí. Tým pádom je oveľa jednoduchšie spoznávať nových ľudí, ale ťažšie si vybudovať skutočné priateľstvo. To je celkovo pre Američanov typické – sú milí ku každému a radi si s vami pokecajú, no vybudovať si hlboké priateľstvo je veľmi zložité.

V USA majú mimoriadne krátke prestávky, vraj len 4-minútové. V Česku či na Slovensku sú práve prestávky tým časom rozhovorov a nezáväzných konverzácií. Ako to teda funguje na vašej škole?

Prestávky sú len na presun z jednej učebne do druhej, nič viac. Učitelia majú svoju vlastnú triedu, v ktorej sú celý deň. Študenti chodia za učiteľom, nie učiteľ za študentmi. Napríklad na záchod sa chodí tiež len počas hodiny a musíte si cez počítač požiadať o tzv. smartpass. Najviac si s ostatnými spolužiakmi pokecáte počas hodín, pretože vyučovanie je veľmi založené na debatách a prezentovaní vlastných názorov.

Ktoré aktivity a spoločenské udalosti nájdeme na vašom zozname?

Každý deň po škole chodím do fitka a potom mám hneď tréning basketbalu, domov prichádzam okolo šiestej večer. Víkendy väčšinou oddychujem alebo chodím s kamarátmi von. Sociálne vyžitie v rámci školy je tu oveľa väčšie a podľa mňa je úžasné, že práve športové a kultúrne akcie sú priamo zastrešené školou, ako športové zápasy a plesy. Takmer každý týždeň chodím na nejaký zápas.

A čo zápasy amerického futbalu? Tie sú vraj naozajstnou spoločenskou udalosťou pre celú školu. Ako také niečo prebieha?

Americký futbal je obrovskou súčasťou bežného života v USA, hlavne na juhu. Od augusta do novembra prebieha futbalová sezóna a počas nej je každý piatok zápas. Atmosféra začína už v škole – súčasťou obednej prestávky je tzv. pep rally, kedy školská kapela začne hrať a prechádzať školou. Väčšinou už o šiestej večer sa študenti začínajú zhromažďovať na školskom štadióne a o siedmej začína zápas. Hru sprevádza hlasná hudba a počas prestávok roztlieskavačky spolu s kapelou. 

Náboženstvo je tiež veľkou súčasťou miestnej komunity, napríklad každý deň pred tréningom sa všetci spoločne modlia, ale žiadne predmety priamo na túto tému tu nemajú. Ešte je tradícia, že po skončení zápasu idú všetci do fastfoodu Raising Cane’s a zostávajú tam. Je vtipné, že veľa fanúšikov futbalu ani nerozumie hre, ale chodia na zápasy práve kvôli tomu, aká veľká udalosť to je.

A ako si vy takéto zápasy užívate?

Mňa to veľmi baví, je skvelé stretnúť sa so spolužiakmi a fandiť svojmu tímu. Na celom štadióne panuje skvelá atmosféra a všetci sú rovnako naladení. Niečo také som v Česku ešte nezažil a je to krásna skúsenosť.

Skúšali ste sa aj vy zapojiť do futbalového tímu?

Pôvodne som chcel hrať futbal. Hneď druhý deň v Amerike som šiel na tréning, ale nechytilo ma to. Navyše mi tréner povedal, že si určite nezahrám a mohol by som len trénovať. Namiesto toho som sa venoval basketbalu, kde som hral aj zápasy.

Aké sú vaše ďalšie plány?

Keď sa vrátim do Česka, chcem sa hlavne sústrediť na návrat do školského systému a maturitu. Potom by som rád išiel na vysokú školu, počas ktorej navštívim, v rámci programu Erasmus, nejakú ďalšiu krajinu na pár mesiacov. Okrem toho mám v pláne ďalej veľa cestovať a ideálne objaviť nejaký ďalší kontinent.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK