Domov

Konsolidačný balík si od nového roka berie na mušku švarcsystém: prísnejšie pravidlá a vyššie pokuty pre fiktívne živnosti

Od roku 2026 vstupujú do platnosti prísnejšie pravidlá pre posudzovanie fiktívnych živností. Štát nimi reaguje na rozšírený švarcsystém, ktorý pripravuje verejné financie o stovky miliónov eur ročne. Nové opatrenia majú obmedziť zneužívanie živností, posilniť kontrolu trhu práce a zvýšiť daňové aj odvodové príjmy. Podľa viceprezidenta Slovenského živnostenského zväzu je hlavnou príčinou tohto nežiadúceho javu vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a neflexibilný Zákonník práce.

Sprísnenie pravidiel

Legislatívne zmeny v rámci vládneho konsolidačného balíka prinášajú od roku 2026 sprísnenie pravidiel pre fiktívne živnosti tzv. švarcsystém vrátane vyšších daní a skoršieho platenia sociálnych a zdravotných odvodov. 

Cieľom je znížiť finančné straty štátu, ktoré podľa odhadov ministerstva financií spôsobuje švarcsystém až vo výške 648 miliónov eur ročne. Nové legislatívne úpravy zároveň skracujú odvodové prázdniny a zvyšujú daňové zaťaženie pre živnostníkov, ktorí doteraz platili výrazne menej než zamestnanci.

Na papieri živnostník, v realite zamestnanec

Hoci spolupráca so živnostníkmi ponúka firmám mnohé výhody, nesprávne nastavenie vzťahov môže viesť k právnym problémom, varujú odborníci. Živnostníci pracujúci výhradne pre jednu firmu riskujú reklasifikáciu ich vzťahu na závislú prácu, čo vedie k vysokým pokutám pre firmy a napokon aj samotných živnostníkov. 

Švarcsystém totiž okrem administratívnych sankcií môže znamenať aj riziko trestnoprávnej zodpovednosti, napríklad za skrátenie dane či poistného alebo neoprávnené podnikanie.

„Pojem fiktívny živnostník sa vzťahuje na osoby, ktoré síce formálne vystupujú ako živnostníci, no v skutočnosti vykonávajú činnosti za podmienok zhodných so zamestnaneckým pomerom. Takíto jednotlivci často pracujú v pevne stanovených pracovných časoch, s pevne určenou odmenou a na mieste klienta, pričom využívajú jeho infraštruktúru,“ vysvetlil pre TASR Peter Varga, partner a advokát v Highgate Group. 

Ako príklad uviedol robotníka vo výrobnej fabrike, ktorý je formálne vedený ako živnostník, avšak v praxi plní úlohy rádového zamestnanca.

Pracovný čas ako jeden zo znakov závislej práce sa vypustil

S príchodom nového roka vstúpila do účinnosti nová definícia závislej práce, ktorá už nebude zahŕňať určenie pracovného času zamestnávateľom ako jeden z jej povinných znakov.

„Pojem „závislá práca“ je základným pojmom Zákonníka práce, nakoľko identifikuje nevyhnutné obsahové náležitosti zmluvného vzťahu, ktorých splnenie je potrebné na to, aby bolo možné hovoriť o pracovnoprávnom vzťahu. Táto definícia tiež určuje rozdiely medzi zamestnaním a výkonom podnikania,“ objasnil portál podnikajte.sk.

Zmena definície závislej práce od roku 2026 má pomôcť odhaliť fiktívne živnosti tým, že jasnejšie určí, kedy živnostník v skutočnosti vykonáva závislú prácu. Cieľom je zabrániť situáciám, keď firmy obchádzajú zákon tým, že tvrdia, že pracovník pracuje podľa vlastného času, hoci ostatné znaky závislej práce sú naplnené. 

Táto úprava je súčasťou ostatného konsolidačného balíka zameraného na zlepšenie dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a ochranu verejných financií.

Ako vysvetlil portál peniaze.sk, dôvodom vypustenia jedného z kritérii závislej práce – pracovného času -, bol fakt, že mnohí zamestnanci dnes pracujú z domu a svoj pracovný režim si môžu prispôsobovať podľa vlastných potrieb.

„Firma napriek tomu kontroluje výsledok práce a spôsob jej vykonávania. Zamestnávatelia, ktorí prijali ľudí len na živnosť, často argumentovali tým, že si ľudia organizujú pracovný čas podľa seba. Preto to podľa nich nebola závislá práca,“ napísal.

Zvyšuje sa aj pokuta

V prípade, že živnostník vykonáva prácu pre firmu spôsobom, ktorý spĺňa všetky štyri znaky závislej práce (vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v mene zamestnávateľa) jeho činnosť sa bude považovať za závislú prácu, nie za podnikanie. Ak to pri kontrole zistí inšpektorát práce, zamestnávateľ môže byť obvinený z nelegálneho zamestnávania bez pracovnej zmluvy.

Od nového roka sa zvýšila spodná hranica pokuty za nelegálne zamestnávanie – zdvojnásobila sa na sumu 4 000 € pri jednom takomto prípade pre firmu, pričom samotný fiktívny živnostník dostane ako fyzická osoba pokutu 300 € s tým, že musí doplatiť odvody. Pri viac ako jednom prípade je dolná pokuta ešte vyššia. Horná hranica je stanovená na 200 000 eur pre spoločnosť.

„Zároveň tá firma bude mať problémy, pretože bude niekde zaevidovaná ako subjekt, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a napríklad nebude sa môcť zúčastňovať verejných obstarávaní, keď sa bude uchádzať o nejakú zákázku u štátu alebo v nejakej samospráve a podobne. Môže mať problém pri uchádzaní sa o rôzne granty, eurofondy a podobne,“ vymenoval ďalšie neželané dôsledky nelegálneho zamestnávania daňový expert a bývalý minister práce Jozef Mihál v podcaste MoneyTalk.

Závislá práca verzus živnosť

Závislá práca je slovami Mihála taká práca, ktorá sa vykonáva vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom

„Čiže ten zamestnanec nepracuje samostatne, ale prácu mu nariaďuje jeho zamestnávateľ alebo nejaký jeho vedúci. Tá práca sa vykonáva podľa pokynov toho zamestnávateľa. Vykonáva sa osobne tým zamestnancom, čiže nie je tam možná nejaká zastupiteľnosť,“ objasnil exminister.

Kľúčovým štvrtým znakom závislej práce je, že sa vykonáva v mene zamestnávateľa, nie v mene živnostníka. V praxi podľa Mihála existujú rozličné výklady a argumenty, na základe ktorých sa posudzuje, či ide o prácu v mene zamestnávateľa alebo nie.

„Ja ako živnostník vykonávam prácu v nejakej firme vo svojom mene a nie v mene tej firmy vtedy, keď pri tej práci používam vlastné pracovné prostriedky, vlastné náradie, vlastný počítač, na ktorom mám nainštalovaný softvér, ktorý som si ja kúpil,“ uviedol Mihál ako príklad. 

Podľa neho skutočný živnostník by mal vedieť preukázať, že podniká vo vlastnom mene a má na to aj reálne zázemie. Má vlastné podnikateľské priestory (kanceláriu, sklad, výrobu), ktoré buď vlastní alebo si ich prenajíma, a má k tomu doklady (nájom, energie). Zároveň sa sám prezentuje aj navonok – má web alebo sociálne siete, kde má referencie, cenník, kontakt a robí si reklamu. 

Príčinou môže byť vysoké daňovo-odvodové zaťaženie

Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) túto tému považuje za dôležitú a neschvaľuje, aby sa bežné zamestnanecké pozície skrývali za fiktívne živnosti. Podľa viceprezidenta SŽZ Jána Palenčára je hlavnou príčinou tohto nežiadúceho javu vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a neflexibilný Zákonník práce.

„Na prvom mieste by malo stáť právo jednotlivca slobodne sa rozhodnúť, či chce vstúpiť do pracovného pomeru, alebo či chce začať podnikať, no za predpokladu dodržiavania platnej legislatívy a so všetkou zodpovednosťou, ktoré toto rozhodnutie nesie,“ uviedol  Palenčár.

Švarcsystém vznikol v 90. rokoch minulého storočia. Meno dostal podľa českého podnikateľa v stavebníctve Miroslava Švarca, ktorý zamestnancom účelovo zamieňal pracovné zmluvy za podnikanie na živnosť. Obe strany tak ušetrili na daniach. V tom čase patril tento spôsob k veľmi rozšíreným a nebol v rozpore so zákonmi.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK