Keď je drevo pokladom: Ivan Mako o jedinečnosti masívnych stolov a sile epoxidu (Rozhovor)
Nadchla ho práca s drevom, výroba masívnych stolov, stolíkov či dekoratívnych hodín, za ktorými sa skrývajú desiatky hodín remeselnej, ale aj detailnej ručnej práce. Ivan Mako sa už po pár rokoch praxe môže spoľahnúť na svoje bohaté znalosti o dreve a majstrovské zručnosti. Aj vďaka nim si vždy dokáže vybrať ten správny kus dreva s vysokou kvalitou, stabilitou aj estetickou hodnotou. Jeho výroba je jednoducho poctivá a každý proces, úpravu a krok má pod drobnohľadom a kontrolou. Preto sa aj dokáže naplno vcítiť do predstáv zákazníka a vytvoriť nábytok šitý na mieru. V rozhovore nám priniesol pohľad výrobcu na kvalitu dreva, požiadavky na jeho výber a tiež konkretizoval, ako sa jednotlivé druhy dreva správajú pri výrobe nábytku.
Epoch Times Slovensko: Ako má podľa vás vyzerať poctivý stôl z dreva? Čo najviac rozhoduje?
Ivan Mako: V prvom rade musí byť dobrý nápad. Ja ako výrobca musím mať jasnú predstavu o tom, čo chcem vyrobiť. Začína to výberom a nákupom dreva. Uložím si ho na viditeľné miesto a kľudne aj dva týždne chodím okolo neho a predstavujem si možnosti konečného vzhľadu.
Ja vyrábam stoly a iné drevené doplnky do domácnosti v spojení s epoxidom a práve ten epoxid mi dáva obrovské možnosti konečného vzhľadu. Epoxid je dvojzložková živica, ktorá po správnom zmiešaní vytvrdne. Bez pridania farbív ostane priehľadná ako sklo a ňou sa vypĺňajú a aj zacelia praskliny v dreve. Keď sa vyrába na objednávku, snažím sa čo najviac splniť požiadavky klienta na rozmery a farebné prevedenie, takže za mňa najviac rozhoduje spokojnosť klienta.
A čím vynikajú práve vaše stoly? Prečo sú také jedinečné?
Každý jeden stôl je jedinečný ako každý jeden človek. Musím mať dizajnové cítenie a, samozrejme, aj schopnosti dotiahnuť predstavu do úspešného konca. A potom je to už na konkrétnom človeku, či sa mu moje výtvory páčia a chcel by ich mať doma.
A prečo práve spojenie epoxidu a dreva?
Epoxid dáva fakt neuveriteľné možnosti kreácie. Je to naozaj veľmi univerzálny výrobok. Ja na výrobu používam živicu, ktorá je vhodná aj na kontakt s potravinami po vytvrdnutí. To znamená, že už nevypúšťa žiadne nebezpečné látky. Teraz mám napríklad rozpracovanú vázu. Opracované drevo som zalial čírou živicou, pretože chcem docieliť finálny vzhľad skla, v ktorom je uväznené drevo. A toto by sa so sklom nedalo dosiahnuť, keďže sa tvaruje pri vysokej teplote a spálilo by drevo.
Predpokladám, že aj u vás doma sa nájde takýto kvalitný stôl. Čo pre vás ako výrobcu znamená?
Samozrejme, mám doma svoje výrobky. Či už je to konferenčný stolík v obývačke, veľké nástenné hodiny, umývadlová doska, alebo machový obraz v spálni a iné. A čo to pre mňa znamená? Jednoznačne luxus, originalitu a naozaj krásu. Pre mňa je to srdcovka. Žijeme tam a toto sú tie veci, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári, keď prídem domov. Každý má rád pekné veci a radi sa nimi obklopujeme a pre mňa o to viacej, keď som si ich aj sám vytvoril.
Aké hodnoty sa snažíte premietnuť do každého stola, ktorý vyjde z vašej dielne?
Jedinečnosť, krásu a funkčnosť.
Viackrát sme spomenuli kvalitu, avšak čo o nej rozhoduje? Od čoho závisí práve pri drevených stoloch?
Pri stoloch je to hlavne kvalita dreva, vlhkosť, rovinnosť a konečné úpravy. Je viacej možností finálnej úpravy, od použitia prémiového oleja vo viacerých vrstvách, keramický náter až po zalievanie epoxidom.
Ako vyzerá prvotný výber dreva? Na čo predovšetkým kladiete dôraz?
Samozrejme, nakupujem už vysušené kusy masívneho dreva. Toto je naozaj alfa-omega. Môžete mať krásny kus dreva, ktoré má v sebe ešte vysokú vlhkosť. Vyrobíte z neho nádherný kus nábytku, ktorý vám ale časom v interiéri začne praskať a krútiť a toto nechce nik.
Na meranie vlhkosti v dreve sa používajú špeciálne merače a ideál na zaliatie do epoxidu je okolo 8 % až 10 %. 15 % je vhodné na exteriérové použitie. Vysušenie dreva potom vyzerá tak, že ide o tunel, v ktorom sa umelo zvyšuje teplota a v časových intervaloch sa vymieňa vzduch. Vzduch má vlastnosti, pri ktorých sa zo zvyšujúcou teplotou znižuje vlhkosť a tým pádom dokáže lepšie vytiahnuť vlhkosť z dreva. Celý tento proces môže trvať aj mesiac.
A potom kresba a vady, ktoré v sebe má – vrastená kôra do dreva, nádory, riasy a očká. Na prácu s epoxidom je popraskané drevo s hrčami veľmi žiadúce. Vdýchnete život kúsku, ktorý by už len skončil možno niekde v krbe. Bežní stolári totiž potrebujú na prácu drevo bez trhlín alebo iných vád. Potrebujú mať celistvý povrch, čo pre mňa nie je zaujímavé. Oni nevedia využiť očkové kusy, ktoré sú vlastne aj najkrajšie. Málokedy nechávajú aj prírodný okraj, ktorý rád nechávam zachovaný. Alebo urobím okraj s epoxidom, no prirodzené zakrivenie tam ostane viditeľné. Aj teraz mám v pláne vyrábať z dubového koláča, ktorý je celý dopraskaný. Pre nich drevo na odpis, ale pre mňa poklad.
Medzi stolmi zvyčajne nájdeme orech, javor či mahagón. S ktorými druhmi sa pracuje najlepšie?
Každý druh má svoje špecifiká. Na mäkšie dreviny treba iné postupy ako na tvrdšie. V mojich podmienkach je ťažšie opracovať mäkšie drevo kvôli nedokonalostiam, ktoré ostávajú po frézovaní. Mám potom viac roboty s brúsením a aj pri zalievaní viac nasáva epoxid do seba a vytvárajú sa nechcené bubliny. Tie sa dajú eliminovať buď viacnásobnou penetráciou dreva, alebo potom zdĺhavou opravou týchto chýb. Ak nie sú na mäkšie dreviny použité dostatočné finálne úpravy, tak je povrch potom náchylnejší na poškodenie než pri tvrdších drevinách.
A ktoré ponúkajú najvyššiu mieru kvality?
Z hľadiska náchylnosti na poškrabanie určite tvrdšie dreviny, kde je potom aj možnosť väčšieho zaťaženia, ale zas mieru ochrany určujú hlavne moje finálne úpravy. Skôr by som povedal, že farebnosť a kresba dreva. Niekto môže uprednostňovať tmavšie dreviny ako je orech, alebo viacfarebné ako je javor, kde je stred tmavší a okraje bledé. Olivové drevo má zas veľmi výraznú štruktúru. Ak nejaký druh aj nerastie na Slovensku, tak sa sem ľahko dopraví. Kde je dopyt, je vždy aj ponuka, ale máme tu aj my krásne dreviny. Orechy, bresty, agáty, javore a aj topole. Všetky tieto dreviny, keď sa nájde zaujímavý starý strom, majú krásnu štruktúru.
Ako to potom celé prebieha? Aké úpravy zvyknú ešte nasledovať pred tým, ako sa pustíte do samotného stola?
Začína to dodávkou vysušeného masívneho dreva. Prvotne sa musí zrovnať z oboch strán a stiahnuť na požadovanú hrúbku. Ak je to foršňa, tak aj zrezať na rozmer a vyrobiť si formu na odlievanie, ale to až vtedy, keď mám v hlave jasnú predstavu finálneho výrobku.
A aké hlavné kroky tvoria celý proces výroby až po finálny stôl? Ktoré fázy považujete za najdôležitejšie?
Je to určite výber dreva, vytvoriť si v hlave predstavu dizajnu a podľa toho prispôsobiť výrobu. Výroba formy, odliatie, vytvrdnutie, zrezanie na presný rozmer a kopec frézovania hrán a brúsenia dreva aj epoxidu. A čo je zalievanie? Je to vlastne vyrobenie formy na budúci výrobok, do ktorej vložím drevo a/alebo iné predmety a doslova zalejem epoxidom až po plánovanú výšku, alebo aj prelejem celé drevo a nechám vytvrdnúť. Potom je veľmi dôležitá povrchová úprava a nakoniec montáž nôh. A keďže žijeme v dobe internetu a bez reklamy by to nešlo, tak kopec fotenia a natáčania videí procesu výroby a aj konečného produktu.
Dokáže vás drevo aj po tých rokoch praxe stále niečím prekvapiť? Je svojím spôsobom nepredvídateľné?
Nie, nie je. Musíte mať znalosti na prácu s drevom, ale všetko sa dá naučiť. Najdôležitejšie je naozaj sledovať vlhkosť v dreve. Skladovanie aj konečné úpravy robiť v optimálnych podmienkach ako je teplota a vlhkosť prostredia. Najlepšie je, keď sú aj v dielni alebo v sklade podobné podmienky, v akých budú umiestnené aj hotové výrobky. Ja vyrábam nábytok do interiérov, takže by som mal mať teplotu okolo 20 °C a vlhkosť okolo 40 až 50 %.
Vy sa ale zároveň zameriavate aj na atypické tvary stolov. Je v tomto smere drevo poddajné? Dokáže s vašimi predstavami spolupracovať?
S dobrou pílou a ostrými frézami áno. Človek musí mať dosť veľkú výbavu na všetky tie úkony.
Spomeniete nám aj vaše najnáročnejšie objednávky? Koľko času ste im venovali?
Boli to asi kruhové hodiny, do ktorých som zalieval aj mach a iné ozdoby. A to bola taká „piplačka“, ktorá bola naozaj prácna.
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?