Inšpirácie » Tradičné remeslá

Čarovné lampášiky zo Zuzkinej dielne: Bez rodiny a spoločného času je to len kúsok dreva (Rozhovor)

Dielničku Zuzky Polckovej pozná z televíznych obrazoviek celé Slovensko. Málokto však vie, že práve v týchto priestoroch vznikajú unikátne rodinné lampášiky s hlbším významom. Nejde len o akési svetelné dekorácie, ale aj o symbol často zabudnutých hodnôt. Tie sa pre nás stávajú samozrejmosťou, no v skutočnosti si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť. Zuzka vyrába drevené lampášiky spoločne so svojím otcom, pričom v každom kúsku nájdete nielen masívne drevo, ale aj podpis poctivej ručnej práce. Čo skrýva vnútro týchto lampášikov? Ako vznikajú? Alebo odkiaľ čerpá inšpirácie? Aj to sme zisťovali v rozhovore so Zuzanou Polckovou zo Zuzkinej dielne.

Epoch Times Slovensko: Svetlo v mnohých z nás evokuje radosť a akúsi formu nádeje. Vy ste svoju produkciu postavila, dovolím si tvrdiť, práve na sile svetla. Prečo vás inšpirovalo?

Zuzana Polcková: Svetielka pre mňa evokujú intimitu a tá je základom domova a rodinných vzťahov, preto som túžila vyrobiť svietiacu dekoráciu, ktorá bude tichým pokojným prvkom. Bude „svietiť“ na tie obyčajné dni, ktoré sú pritom tie najvzácnejšie chvíle v našich životoch. Skoré zimné rána, keď začíname deň často ešte po tme, pri teplom kakau a káve, alebo večer, keď je rodina po celom dni konečne spolu.

Pre mňa sú naše lampášiky svetlom celej rodiny. Snažila som sa vymyslieť ich tak, aby boli vkusné a pekné pre dospelých, aby neboli infantilné, ale zároveň, aby očarili aj deti. Svetielko je niečo, čo očarí naozaj každého a mám potvrdené od zákazníčok, že pre svetielka majú slabosť aj páni. Prepájajú tak celú rodinu.

Snažím sa cez naše lampášiky prezentovať hodnoty, ako rodina, spomalenie a pokoj. To je niečo, čo síce vidíme, ale v každodennom zhone na to zabúdame. Verím, že svetielko nám pomôže opäť si to pripomenúť a pri pohľade na naše lampášiky ľudia pocítia práve ten pokoj.

Ja dávam ľuďom len predmet a návod na to, ako z neho spraviť nostalgickú rodinnú dekoráciu. Bez rodiny a spoločného času okolo našich lampášikov je to len kúsok dreva. Avšak práve to, že lampášik príde do domova s týmto cieľom, je spôsob, ako sa nakoniec stane tým svetielkom rodiny.

Opíšte nám trochu, ako vaše lampášiky vyzerajú…

Naše lampášiky sú celé z masívneho dreva a ukrývajú malé svety, dedinky, domčeky a kostolíky. Vyrábam ich spolu s mojím ocinom, ktorý okrem toho pod našou značkou vyrába aj krásne dubové podnosy.

V minulosti som tvorila aj lampášiky podľa rodinných domov, ale tie boli časovo veľmi náročné a veľmi zväzovali moju kreativitu. Teraz tvorím iba podľa svojej fantázie a nechám sa často viesť drevom, ktoré mám. Kostolík či domček prispôsobím tvaru dreva a postupne si lampášik intuitívne vyskladám. 

Vianočné lampášiky však máme v niekoľkých stálych dizajnoch, nakoľko ich vyrábame toľko, že nie je možné každý fotiť a pridávať na e-shop. V tomto prípade tvorím podľa toho, čo máme v aktuálnej sezóne v ponuke. Každý rok vianočné lampášiky obmieňame alebo dopĺňame.

Priznám sa, že dizajny mi musia v prvom rade sedieť esteticky. Vyrábam ich veľmi voľne a až v procese výroby si premyslím, ako ich dokončím, čiže vopred neviem, ako bude hotový výrobok vyzerať. Lampášiky od seba oddeľujú väčšinou iba detaily. V niektorom sú brezy, niektoré majú maľované vlčie maky alebo iba malé detaily, ako drevené lastovičky. Práve tie detaily pritiahnu správneho majiteľa. Tú atmosféru by som ale nehľadala v lampášiku. Tá sa deje okolo neho pri jeho svetle.

Ide o ručnú výrobu?

Konštrukcie mi vyrába ocino a tiež mi pripravuje niektoré stromčeky a domčeky, ktorých tvar nemeníme. On pripraví drevo a ja potom celý lampášik maľujem a dopĺňam detaily. Celý proces výroby prejde našimi štyrmi rukami.

Pracujete vo vašej dielni spoločne s otcom?

Máme dve dielne – moju a ocinovu – a delí nás 300 kilometrov. Preto musíme mať dobre zvládnutú logistiku. Ocinova dielňa je profesionálnejšia, má profesionálne stroje a okrem rôznych píl, používa na výrobu podnosov CNC frézu. 

Moja dielňa je skôr na prezentáciu. Natáča sa v nej aj jeden obľúbený hobby magazín. Fotím a natáčam tam videá na sociálne siete a v skutočnosti je v nej už len minimum náradia, ktoré potrebujem. Mám 2 píly a 2 brúsky.

Z prírodných materiálov pravdepodobne dominuje drevo. Ktoré je ideálne pre výrobu takýchto lampášikov?

Prvé lampášiky, ktoré som začala tvoriť pred 4 rokmi, som robila z paliet, ale keďže naše lampášiky svietia už vo viac ako 200 domovoch, drevo na nich kupujeme. V objeme, v ktorom tvoríme, či už lampášiky, alebo podnosy, sa bez dreva od dodávateľov nezaobídeme. Momentálne už máme nastavenú výrobu tak, že kupujeme presne drevo, ktoré potrebujeme a to je hlavne masívne drevo. To je pre nás materiál, ktorý nemá konkurenciu.

Má v tomto smere drevený materiál aj svoje limity? V akých prípadoch viete, že dané drevo nie je vhodné na výrobu?

Pre bežných ľudí je ťažké orientovať sa v dreve, no my v ňom vidíme veľké rozdiely. Masovo vyrábané dekorácie sú v lepšom prípade len piliny spojené veľkým množstvom lepidla. Vo väčšine prípadov nejde vôbec o drevo alebo masívne drevo. 

Odbočím teraz od dekorácií k lopárom a podnosom, pretože mnoho ľudí si kúpi lacné drevené lopáre v domnienke, že krájať na nich je zdravšie ako na plastových. V skutočnosti sú veľmi často drevá spájané rôznymi lepidlami, a teda aj drevený lopár môže pri krájaní uvoľňovať mikroplasty. U nás preto pracujeme s masívnym drevom. Chceme dávať zákazníkom len to, čo by sme doma mali aj my.

Svojím spôsobom ale aj trochu upcyklujete, keďže niektoré domčeky vyrábate aj z opotrebovaného dreva…

Hoci mám niektoré odrezky „zadarmo“, je s nimi paradoxne viac práce, ako keď drevo kúpim. Drevo z paliet alebo zvyšky zo stavieb, ktoré sa občas ku mne dostanú, treba pretriediť, obrúsiť a je to často prácny proces. No nedá mi nevyužiť každý kúsok, čo mám, a často práve z tých popraskaných kúskov vznikajú tie najkrajšie výrobky.

Aké ďalšie materiály by sme ešte mohli očakávať v spojení s drevom? Čo sa k nemu ideálne hodí?

K drevu sa hodí takmer všetko, no tento rok ma očarila keramika. Hoci ju mám ako hobby, budúci rok chcem zakomponovať do našich lampášikov aj keramické prvky. 

Ak by sme sa pozreli celkovo na tvar vašich lampášikov, tak je pomerne netradičný…

Pri prvom lampášiku som vymýšľala niečo nové a tento náš tvar ma oslovil. Náš prvý lampášik však spôsobil veľký ošiaľ a vyrobili sme ich nakoniec toľko, že nám tento tvar konštrukcie prischol a ľudia si ho už s nami spájajú. Preto si ho v súčasnosti ideme aj legislatívne ochrániť.

A ako by vyzeral lampášik vyrobený špeciálne pre vašu rodinu? Čo by v ňom nesmelo chýbať?

Náš lampášik, samozrejme, doma máme a ukrýva moju dielňu. Robila som si ho pre seba do svojho ateliéru. Moja vtedy dvojročná dcérka ho toľko obdivovala a objavovala každý detail, čo bol pre mňa moment, keď som si uvedomila o čom naša tvorba je. 

Myslím si, že skutočné kúzlo nespočíva v tom, čo je v lampášiku, ale v tom pocite, spoločnej radosti z neho, keď ho detičky objavujú, každé okienko na domčeku, obláčik či hviezdičky. Myslím, že tá radosť sa do neho zapíše a pohľad naň potom tieto okamihy pripomína.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK