Zdravie

Pupočná šnúra môže napovedať, aké choroby hrozia dieťaťu v budúcnosti, tvrdí nová štúdia

Malá epigenetická štúdia vykonaná na deťoch ukázala, že tzv. DNA prepínače môžu predpovedať riziko metabolických porúch v neskoršom veku.

Genetické informácie získané z pupočníkovej šnúry môžu podľa novej štúdie prezentovanej na konferencii Digestive Disease Week (DDW) odhaliť, či je dieťa ohrozené zvýšeným rizikom vzniku ochorení, ako je cukrovka, ochorenie pečene alebo cievna mozgová príhoda.

Pomocou novej genetickej metódy vedci analyzovali chemické vzorce v kritických častiach DNA dojčiat, nazývané ako imprintingové regulačné oblasti. Tieto oblasti riadia zapínanie a vypínanie určitých génov. Ak dôjde k aktivácii týchto génov, ich účinok môže pretrvávať nielen počas vnútromaternicového vývoja, ale aj v neskoršom živote dieťaťa.

„To čo je na tom vzrušujúce, je fakt, že teraz máme k dispozícii nástroj, ktorý dokáže prehľadať celý genóm a nájsť tieto imprintingové oblasti – niečo, čo predtým nebolo možné. Mohol by nám pomôcť včas odhaliť varovné príznaky, a to nielen pri metabolických ochoreniach,“ uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Ashley Jowellová, lekárka v odbore internej medicíny na Duke University.

Štúdia analyzovala krv z pupočníkovej šnúry u 38 detí zapojených do výskumu Newborn Epigenetics Study, dlhodobej kohortovej štúdie novorodencov so sídlom v Severnej Karolíne. Zmeny DNA v imprintingových regulačných centrách boli hodnotené na základe zdravotných údajov získaných vo veku 7 až 12 rokov.

Medzi sledované ukazovatele patril index telesnej hmotnosti (BMI), množstvo tuku v pečeni, hladiny triglyceridov, krvný tlak, pomer obvodu pásu a bokov a pečeňové enzýmy. Vo viacerých oblastiach, kde bola DNA zmenená, sa preukázalo spojenie s metabolickými poruchami v neskoršom veku.

Konkrétne boli zmeny v géne označovanom ako TNS3 spojené s množstvom tuku v pečeni, zvýšenými hladinami pečeňových enzýmov a pomerom pásu k bokom. Ďalšie zmeny v génoch GNAS a CSMD1 boli prepojené s krvným tlakom, pomerom pásu k bokom a zvýšenými hladinami pečeňových enzýmov.

Vedci zaznamenali aj rozdiely v genetických zmenách medzi pohlaviami, čo by podľa Jowellovej mohlo vysvetľovať, prečo sa metabolické ochorenia prejavujú u chlapcov a dievčat odlišne.

Epigenetické signály sa podľa spoluautorky štúdie Dr. Cynthie Moylanovej, docentky medicíny na Duke University Health System, vytvárajú počas embryonálneho vývoja a môžu byť ovplyvnené zdravotným stavom matky alebo faktormi životného štýlu, ako je výživa.

Epigenetika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá zmenami v tom, ako sa gény „používajú“ (exprimujú), bez toho, aby dochádzalo k zmene samotnej DNA – odráža to skôr vplyv vonkajšieho prostredia. „Ak sa výsledky potvrdia aj vo väčších štúdiách, mohlo by to otvoriť dvere novým metódam skríningu a včasným intervenciám u ohrozených detí,“ uviedla Moylanová v tlačovej správe.

V súčasnosti prebieha nadväzujúca štúdia, pretože doterajšie zistenia nepotvrdzujú príčinnú súvislosť medzi genetickými zmenami a rozvojom ochorenia. Jowellová však dodáva, že ak sa DNA markery skutočne potvrdia, mohlo by to lekárom a rodinám pomôcť včas reagovať na potencionálne zdravotné riziká ešte predtým, ako sa objavia prvé príznaky.

Zároveň upozorňuje, že samotná prítomnosť týchto markerov neznamená, že sa ochorenie nevyhnutne vyvinie. Skôr by to mohlo pomôcť pediatrom pomôcť zistiť, ktoré deti sú náchylné k určitým chorobám. „Predstavte si, že by sme mohli vykonávať skríning rizika metabolických porúch rovnako bežne, ako dnes vyšetrujeme sluch alebo zrak,“ uviedla Jowellová. „Presne takúto budúcnosť táto štúdia naznačuje.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK