Špeciál, Svet » EÚ

Grónske matky v Dánsku bojujú o navrátenie svojich detí z pestúnskej starostlivosti (Špeciál)

Kontroverzný test rodičovských kompetencií, kvôli ktorému bolo mnoho detí Grónčanov umiestnených do pestúnskej starostlivosti, bol v roku 2025 zrušený. Rodičia a deti však zostávajú od seba oddelení.

Bea Ferdinandsenová Kaasová zdvihla telefón. Tradičné grónske tetovania na jej prstoch sa dotýkali fotografií jej vnučky.

Kaasová bojuje za to, aby mohla vychovávať malé dievčatko, ktoré podľa jej slov polícia a sociálna pracovníčka odobrali jej dcére krátko po narodení na začiatku roku 2025.

„Vždy budem dúfať, vždy. No zároveň viem, že už ju majú,“ hovorí Kaasová denníku Epoch Times. Hlas jej preskakuje a začína plakať. Je ďaleko od vnučky, ktorú miluje.

V roku 2025 Dánsko zrušilo kontroverzný test rodičovských kompetencií pre Grónčanov žijúcich v Dánsku. Grónčania sa dlhodobo sťažovali, že štandardizovaný test bol kultúrne zaujatý a jeho výsledkom bolo, že príliš mnoho ich detí končilo v pestúnskej starostlivosti štátu.

Napriek tomu že po roku od zrušenia testu sú niektoré prípady z obdobia jeho používania pomaly znovu prehodnocované, zostáva mnoho rodín oddelených od svojich detí.

Mnoho nútených adopcií prebehlo počas vlády bývalej dánskej premiérky, ktorá ich presadzovala v mene ochrany detí pred zneužívaním a zanedbávaním. Vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o kúpe Grónska situáciu ešte viac vyhrotili. Americký záujem pomohol upriamiť celosvetovú pozornosť na Grónsko a na otázku, ktorá môže vyvolať ešte väčšiu nespokojnosť s dánskou nadvládou.

Dánsko a Grónsko sú síce úzko prepojené, majú však pohnutú históriu, ktorú v minulých desaťročiach poznačila nútená „dánizácia“ niektorých mladých Grónčanov a kampaň v oblasti plánovaného rodičovstva, v rámci ktorej boli tisíce grónskych žien nútené používať antikoncepciu.

Mnohí Grónčania, ktorí hovorili s Epoch Times, vyjadrili obavy z americkej nadvlády a poukázali na to, že ani história Spojených štátov zďaleka nie je bezchybná. Iní opisovali tlak, ktorý je na nich vyvíjaný, aby sa nevyjadrovali kladne o USA alebo o prezidentovi Trumpovi.

Popri neustále sa meniacej svetovej geopolitike však súčasne existuje prostá, zdrvujúca strata – strata matky, ktorá nemôže držať svoje dieťa v náručí.

„Chýba mi môj synček,“ napísala Gudrun Qunerseeqová Maratseová v SMS správe pre Epoch Times krátko potom, čo jej odobrali dieťa – dojča.

Grónčania, ktorí hovorili s denníkom Epoch Times, sú presvedčení, že na systém doplatili. Obávajú sa, že ich budúca generácia vyrastie bez matiek a bez svojho materinského jazyka, grónčiny.

V krajine, ktorá sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov najlepších miest na výchovu detí, grónske matky bojujú o to, aby sa mohli so svojimi deťmi znovu vidieť.

Zatiaľ čo geopolitické napätie okolo ostrova naďalej pretrváva, medzinárodné inštitúcie a dánska vláda sa sporia v otázke zaobchádzania s grónskymi rodinami.

Medzinárodné obavy

31. marca traja špeciálni spravodajcovia – nezávislí experti na ľudské práva – z Organizácie Spojených národov (OSN) zaslali dánskej vláde list týkajúci sa prípadu Keiry Kronvoldovej.

Grónska matka bola po absolvovaní testu rodičovských kompetencií násilne odlúčená od svojich dvoch detí. V roku 2024 jej úrady odobrali aj tretie dieťa, novonarodenú dcéru.

Autori listu pod vedením Reem Alsalemovej, osobitnej spravodajkyne pre násilie páchané na ženách a dievčatách, uviedli, že v súvislosti s vykonávaným testom im boli doručené sťažnosti týkajúce sa etnickej a rodovej diskriminácie.

Vyjadrili tiež obavy ohľadom špecializovanej jednotky pre Grónčanov, ktorá po zrušení testu rodičovských kompetencií, prevzala jeho rolu. Poukázali na to, že proti jej rozhodnutiam sa nie je možné odvolať a žiadali aj podrobnejšie informácie o preskúmaní prípadov, ako je prípad Kronvoldovej, ktoré sa udiali pred zrušením testu.

Zamestnankyňa dánskeho ministerstva sociálnych vecí a bývania Alsalemovej odpísala, že rezort nemôže poskytnúť komplexnú písomnú odpoveď z dôvodu ochrany osobných údajov. Namiesto toho Alsalemovú požiadala o osobné stretnutie, na ktorom by prediskutovali otázku špecializovanej jednotky pre Grónčanov – ktorá je súčasťou VISO, dánskej Národnej organizácie pre odborné poradenstvo – a prípad Kronvoldovej.

Alsalemová v emaili pre Epoch Times uviedla, že 8. mája mala naplánované stretnutie s dánskym veľvyslancom. V rovnaký deň dánsky najvyšší súd rozhodol, že Kronvoldová bola od svojho dieťaťa (novorodenca) oddelená nezákonne.

VISO počas minulého roka preskúmala 16 zo 47 prípadov, ktoré jej boli oznámené, pričom zistila, že test v dvoch prípadoch priniesol zavádzajúce výsledky.

Test, ktorý trval 15 až 20 hodín, zahŕňal kognitívne otázky, osobnostné testy a hĺbkové rozhovory.
Otázky zamerané na emocionálne reakcie rodičov boli kritizované ako kultúrne zaujaté, pretože Grónčania svoje pocity často vyjadrujú skôr neverbálne ako slovami.

Randi Lykouová, zamestnankyňa VISO, sa v emailovej odpovedi pre Epoch Times zdržala podrobnejších komentárov s odôvodnením, že po voľbách, ktoré sa konali koncom marca, sa stále formuje nová dánska vláda. Z rovnakého dôvodu sa v emailovej odpovedi pre Epoch Times zdržala komentára aj hovorkyňa ministerstva.

Jonas Faber, grónsky aktivista z kmeňa Inuitov žijúci v Kanade, kritizoval obmedzený rozsah preskúmania starších prípadov.

„Dáni si myslia, že sú imúnni voči kritike OSN v oblasti ľudských práv, a preto je pre nich nepredstaviteľné, že by niekedy mohli mať s OSN problémy kvôli porušovaniu ľudských práv,“ napísal v emaili pre Epoch Times.

Qupalu Nukuová Platouová patrí medzi grónske matky, ktoré prišli o deti počas obdobia používania rodičovských testov.

Dnes, približne o desať rokov neskôr, sa stále snaží získať späť svojich dvoch synov – dvojčatá.

Ako povedala denníku Epoch Times, päť rokov jej počas krátkych, nepravidelných návštev nebolo dovolené rozprávať sa so svojimi synmi v grónčine. Dnes už nepoznajú svoj jazyk. O týchto obavách s denníkom Epoch Times hovorili aj ďalšie grónske matky, ktorých malé deti po odobratí vyrastajú v dánskych rodinách.

Alsalemová v liste uviedla, že grónske matky „vyjadrili obavy, že ich deti môžu prísť o svoj jazyk a identitu“. Faber dodáva, že násilné adopcie predstavujú podľa kritérií OSN etnickú čistku.
Rovnako ako Kaasová sa aj Platouová cíti demoralizovaná a zlomená. No nevzdáva sa.
„Som unavená, ale bojujem ďalej,“ hovorí.

Širší kontext

Príbeh týchto grónskych matiek zapadá do širšieho kontextu: Dánsko čelí vážnej skúške kvôli prístupu k matkám a deťom. Agresívna politika umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti, ktorá sa netýka len grónskych detí, naráža na výrazný odpor.

Jedným z kľúčových momentov bol novoročný prejav bývalej premiérky Mette Frederiksenovej v roku 2020. Vtedy predstavila cieľ, ktorý výrazne zaujal verejnosť a pomohol pripraviť pôdu pre následný vývoj.

„Viac ohrozených detí potrebuje získať nový domov, a to skoršie, ako to funguje dnes. A podmienky pre deti umiestnené do pestúnskej starostlivosti musia byť oveľa stabilnejšie,“ uviedla sociálna demokratka.

„To najdôležitejšie – absolútne nevyhnutné pre malé dieťa – je vyrastať v bezpečí, láske a stabilite. Preto by malo byť viac ohrozených detí odovzdaných na adopciu, aby im bol umožnený skutočne nový začiatok.“

V priebehu niekoľkých rokov po tomto prejave prijalo Dánsko reformu „Deti na prvom mieste“ (Children First), ktorá umožnila nedobrovoľné adopcie ešte pred narodením dieťaťa. Išlo o súčasť série zmien, ktoré viedli k nárastu počtu nedobrovoľných adopcií v krajine.

Spôsob, akým Dánsko umiestňuje deti do náhradných rodín – systém do veľkej miery závislý od rozhodovania miestnych samospráv – je pod drobnohľadom ústrednej vlády.

V Dánsku majú v oblasti starostlivosti o deti hlavné slovo miestne samosprávy, ktoré vykonávajú vyšetrovania týkajúce sa ochrany detí a rozhodujú o tom, či je možné deti núteným spôsobom odobrať z ich domovov.

Dánsky Najvyšší kontrolný úrad v analýze z roku 2026 uviedol, že samosprávy porušili zákon v 69 % preskúmaných prípadov, v ktorých boli deti a mladí ľudia umiestnení do detského domova alebo pestúnskej starostlivosti alebo im bola poskytnutá súvisiaca podpora.

Psychologička Karen Littauerová pre denník Epoch Times povedala, že považuje umiestňovanie detí do náhradnej starostlivosti za opodstatnené v prípadoch, keď ide o týranie detí alebo o závislosť rodičov od návykových látok.

Napriek tomu sa domnieva, že do náhradnej starostlivosti je umiestňovaných príliš veľa detí mladých a neskúsených rodičov namiesto toho, aby rodiny dostali inú pomoc alebo aby deti boli zverené do starostlivosti svojich starých rodičov.

Littauerová, bývalá dokumentaristka, ktorá žila v Grónsku aj v Dánsku, poznamenáva, že Grónčania nie sú jediní, ktorí v tomto systéme trpia.
Preskúmala 120 prípadov umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti, aby pomohla rodinám napadnúť tieto rozhodnutia. Littauerová, ktorá pracuje aj s deťmi aj dospelými, uviedla, že tieto posudky vykonáva bezplatne.

Strach

V centre druhého najväčšieho dánskeho mesta Aarhusu sa preháňajú bicykle, v parku sa rozprávajú mladí ľudia a popíjajú pivo. Na stromoch sa objavujú prvé púčiky – znamenie nového života na konci apríla.

Neďaleko odtiaľ prišla o svoje dieťa ďalšia grónska matka.

Gudrun Qunerseeqová Maratseová pre Epoch Times prezradila, že syna jej odobrali v miestnom zariadení pre matky s deťmi.

Uviedla, že k rozhodnutiu došlo na základe posúdenia jej schopnosti porozumieť emóciám a myšlienkam druhých – psychologickej schopnosti označovanej ako mentalizácia.

Opísala tiež, že v zariadení bola svedkom niekoľkých oddelení matiek od ich detí, čo sa zhoduje aj s niekoľkými internetovými recenziami tohto zariadenia.

Littauerová upozorňuje na to, že kultúrne rozdiely medzi Dánmi a Grónčanmi môžu viesť k nedorozumeniam, keď odborníci – najmä sociálni pracovníci – posudzujú rodiny. Dodala však, že nevidí zmysel v absolvovaní testov rodičovských kompetencií.

„Existujú rôzne spôsoby, ako byť dobrým rodičom,“ povedala.

Napriek tomu že Maratseová po nahnevanej reakcii svojej sociálnej pracovníčky na mediálnu pozornosť súhlasila s tým, aby denník Epoch Times o jej prípade informoval, ani zariadenie, ani obec neodpovedali na žiadosti o vyjadrenie.

Rovnako nereagovali na žiadosti o vyjadrenie ani ďalšie tri obce zodpovedné za nútené umiestňovanie grónskych detí, o ktorých sa píše v tomto článku.

Maratseová vyjadrila obavy. Hovorí, že má strach, keď uvažuje o svojej situácii. Hoci chce Dánsko opustiť, verí, že kvôli synovi musí zostať.

Rozpadajúce sa rodiny a boj rodín za návrat detí nie sú jedinými zdrojmi úzkosti v Grónsku.

Mnohí Grónčania dúfajú, že od Dánska získajú nezávislosť. Nedôveru podnecuje pohnutá história vrátane kontroverzného modernizačného programu G60 a núteného používania antikoncepcie u niektorých grónskych žien na konci 20. storočia. Nedávne skúsenosti grónskych matiek túto nedôveru ešte umocňujú.

„Je to zlé manželstvo,“ povedala Kaasová s tým, že tento vzťah mal skončiť už dávno.

Spomína si, že jej matku ako dieťa poslali do Dánska, aby sa naučila dánčinu.

O pestúnskej rodine svojej matky povedala: „Boli skvelí.“ Teraz však, keď sama žije v Dánsku, si myslí, že príliš veľa Dánov sa na Grónčanov pozerá zvrchu.

V tomto kontexte vyvolali Trumpove výroky o získaní ostrova z bezpečnostných dôvodov rôznorodé reakcie.

Keď v roku 2025 hovorili s Epoch Times v Grónsku miestni obyvatelia vyjadrili celú škálu názorov – od strachu z americkej invázie až po otvorenosť voči užším ekonomickým väzbám so Spojenými štátmi.

Trump neskôr vylúčil použitie sily na dobytie ostrova, no jeho záujem neutíchol.

Hoci sa Dáni a Grónčania od seba výrazne líšia, podľa Littauerovej sa poznajú už „mnoho, mnoho, mnoho rokov“ prostredníctvom vzájomných kontaktov.

Aj keď je spojenie medzi oboma národmi momentálne čoraz krehkejšie, má hlboké korene. Genetická štúdia z roku 2014 uvádza, že viac ako 80 % Grónčanov má aspoň čiastočný európsky pôvod.

Mnohí dánski a grónski politici, rovnako ako niektorí americkí politici, výroky amerického prezidenta o prevzatí Grónska odsúdili. Poukazovali pritom okrem iného aj na to, že USA už teraz majú možnosť posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na ostrove. Trumpovi politickí spojenci však jeho víziu obhajujú.

Faber za tým vidí dlhodobý dánsky strach.

„Už od môjho detstva sú Dáni nervózni a boja sa, že Spojené štáty využijú svoje vojenské základne v Grónsku na anexiu Grónska,“ povedal.

Grónske médiá informovali o ceste denníka Epoch Times do Dánska ešte pred jej začiatkom. Jeden článok označil Epoch Times za médium spojené s hnutím MAGA a varoval pred tým, že grónske matky, ktoré budú s jeho novinármi hovoriť, riskujú posilnenie určitého politického naratívu.

Littauerová nesúhlasí s americkými snahami získať Grónsko. Podotýka, že Spojeným štátom by trvalo dlho, kým by porozumeli miestnej kultúre.

„To nie je niečo, čo by ste mohli vyčítať z kníh,“ povedala.

Kaasová uviedla, že sa nikdy necítila byť ohrozená Trumpovou rétorikou. Strach, ktorý pociťujú niektorí z jej okolia, pripisuje vplyvu dánskych médií.

„Sme tak malá komunita,“ hovorí na margo tlaku, aby sa postavila proti americkému prezidentovi.

Kaasová dúfa, že Spojené štáty budú môcť viesť s Grónskom priamy dialóg bez Dánska, avšak každoročná finančná pomoc, ktorú Dánsko Grónsku poskytuje, zabezpečuje Kodani značný vplyv.

Grónsko, autonómne územie s menej ako 60 000 obyvateľmi rozptýlenými na stovkách kilometrov pozdĺž pobrežia, je navyše od Dánska závislé v zdravotníctve a ďalšej infraštruktúre.

Jedným z Grónčanov, ktorý otvorene podporuje Spojené štáty, je aktivista Jorgen Boassen. Prívrženec Trumpa pre Epoch Times povedal, že dúfa, že americký prezident niečo urobí v prípadoch grónskych matiek.

Platouová zvolila opatrnejší tón. Podotkla, že väčšina Grónčanov sa obáva amerického prevzatia ostrova.
„Dokážeme rozpoznať, keď sa nás niekto snaží ovládať, aj keď pochádza z inej krajiny,“ uviedla s tým, že Grónčania sa ponaučili zo skúseností s dánskou nadvládou.

„Dokážeme rozpoznať, keď sa nás niekto snaží ovládať, aj keď pochádza z inej krajiny,“ uviedla s tým, že Grónčania sa ponaučili zo skúseností s dánskou nadvládou.

Napriek tomu sa však domnieva, že Grónčania chcú nájsť spôsoby, ako so Spojenými štátmi spolupracovať.

Strata

Kaasovej prípad je zložitý.

Povedala, že jej dcéra sa kvôli osobným problémom nemohla starať o svoje novorodené dieťa. Preto chcela, aby sa Kaasová ujala starostlivosti o svoju vnučku a neodobral im ju systém.

Kaasová chápe, že v niektorých prípadoch životný štýl rodičov vytvára pre dieťa nebezpečné prostredie. Dodala však, že jej domácnosť, kde vychováva svoje ďalšie dve deti, je stabilná.

„Sme veľmi pracovití ľudia – a stále šetríme peniaze,“ povedala.

Podľa Kaasovej Dáni nerozumejú grónskemu spôsobu výchovy detí, pri ktorom hrá širšia rodina oveľa väčšiu úlohu.

Zatiaľ môže svoju vnučku, ktorá žije v pestúnskej rodine, navštevovať dvakrát do mesiaca. Jej dcéra ju môže navštíviť raz za mesiac, no dieťa nesmie držať v náručí.

„Môže jej držať len ruku,“ hovorí Kaasová.

Platouová – ktorá už mnoho rokov žije bez svojich synov – zažila práve tie dôsledky, ktorých sa Kaasová obáva.

Tvrdí, že v počiatočných fázach procesu, ktorý nakoniec viedol k strate jej detí, nemala k dispozícii tlmočníka do grónčiny.

Alsalemová vo svojom liste vyčítala systému aj neposkytnutie tlmočníka v kľúčovom momente prípadu Kronvoldovej.

Platouová uviedla, že jej dvojčatá boli opakovane presúvané medzi viacerými náhradnými rodinami. Tvrdí, že najmenej v jednej z nich utrpeli psychickú traumu.

Podľa jej slov boli deti počas pobytu v náhradnej starostlivosti vystavené obsahu nevhodnému pre ich vek vrátane násilných filmov.

Dodala, že jeden z jej synov hovoril o spáchaní samovraždy, pričom mal iba 7 rokov.

Spomína, že to počula počas jednej zo svojich návštev – chlapec podľa nej povedal, že sa chce zabiť, ak nemôže byť so svojou matkou. Platouová dodala, že sa pred svojimi deťmi zvyčajne snaží zostať silná, ale vtedy sa rozplakala.

„Bože môj – je taký mladý,“ pomyslela si.

Platouová stále dúfa, že sa jej dvojčatá tento rok vrátia. Sníva o tom, že ich vezme späť do Grónska.

Podľa Platouovej jej synovia chcú byť lovci. V jej rodine je to tradícia. „Majú to v krvi“, skonštatovala.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK