Grónske matky v Dánsku bojujú o navrátenie svojich detí z pestúnskej starostlivosti (Špeciál)
Kontroverzný test rodičovských kompetencií, v dôsledku ktorého bolo mnoho grónskych detí umiestnených do pestúnskej starostlivosti, bol v roku 2025 zrušený. Rodičia a ich deti však zostávajú od seba oddelení.
Bea Ferdinandsenová Kaasová zdvihla telefón. Tradičné grónske tetovania na jej prstoch sa dotýkali fotografií jej vnučky.
Kaasová bojuje za to, aby mohla vychovávať malé dievčatko, ktoré podľa jej slov polícia a sociálna pracovníčka odobrali jej dcére krátko po narodení na začiatku roku 2025.
„Vždy budem dúfať, vždy. No zároveň viem, že už ju majú,“ hovorí Kaasová denníku Epoch Times. Hlas jej preskakuje a začína plakať. Je ďaleko od vnučky, ktorú miluje.
V roku 2025 Dánsko zrušilo kontroverzný test rodičovských kompetencií. Grónčania žijúci v Dánsku ním momentálne nemusia prechádzať. Dlhodobo sa sťažovali, že štandardizovaný test bol kultúrne zaujatý a jeho výsledkom bolo, že príliš veľa ich detí končilo v pestúnskej starostlivosti štátu.
Napriek tomu, že po roku od zrušenia testu sú niektoré prípady z obdobia jeho používania pomaly znovu prehodnocované, zostáva mnoho rodín oddelených od svojich detí.
Mnoho nútených adopcií prebehlo počas vlády bývalej dánskej premiérky, ktorá ich presadzovala v mene ochrany detí pred zneužívaním a zanedbávaním. Vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o kúpe Grónska situáciu ešte viac vyhrotili. Americký záujem pomohol upriamiť celosvetovú pozornosť na Grónsko a na otázku, ktorá môže vyvolať ešte väčšiu nespokojnosť s dánskou nadvládou.
Dánsko a Grónsko sú síce úzko prepojené, majú však pohnutú históriu, ktorú v minulých desaťročiach poznačila nútená asimilácia niektorých mladých Grónčanov a kampaň v oblasti plánovaného rodičovstva, v rámci ktorej boli tisíce grónskych žien nútené používať antikoncepciu.
Mnohí Grónčania, ktorí hovorili s Epoch Times, vyjadrili obavy z americkej nadvlády a poukázali na to, že ani história Spojených štátov nie je bezchybná. Iní opisovali tlak, ktorý je na nich vyvíjaný, aby sa nevyjadrovali kladne o USA alebo o prezidentovi Trumpovi.
V tieni neustále sa meniacej svetovej geopolitiky však súčasne existuje prostá, zdrvujúca strata – strata matky, ktorá nemôže držať svoje dieťa v náručí.
„Chýba mi môj synček,“ napísala Gudrun Qunerseeqová Maratseová v SMS správe pre Epoch Times krátko potom, ako jej odobrali dieťa – dojča.
Grónčania, ktorí hovorili s denníkom Epoch Times, sú presvedčení, že na systém doplatili. Obávajú sa, že ich budúca generácia vyrastie bez matiek a bez svojho materinského jazyka, grónčiny.
V krajine, ktorá sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov najlepších miest na výchovu detí, grónske matky bojujú o to, aby sa mohli so svojimi deťmi znovu vidieť.
Zatiaľ čo geopolitické napätie okolo ostrova naďalej pretrváva, medzinárodné inštitúcie aj dánska vláda zápasia s otázkou, ako pristupovať ku grónskym rodinám.
Medzinárodné obavy
31. marca traja špeciálni spravodajcovia z Organizácie Spojených národov (OSN) – nezávislí experti na ľudské práva – zaslali dánskej vláde list týkajúci sa prípadu Keiry Kronvoldovej.
Grónska matka bola po absolvovaní testu rodičovských kompetencií násilne odlúčená od svojich dvoch detí. V roku 2024 jej úrady odobrali aj tretie dieťa, novonarodenú dcéru.
Autori listu pod vedením Reem Alsalemovej, osobitnej spravodajkyne pre násilie páchané na ženách a dievčatách, uviedli, že v súvislosti s vykonávaným testom im boli doručené sťažnosti týkajúce sa etnickej a rodovej diskriminácie.
Zároveň vyjadrili obavy v súvislosti so špecializovanou jednotkou zameranou na Grónčanov, ktorá po zrušení testu rodičovských kompetencií prevzala jeho rolu. Poukázali na to, že proti jej rozhodnutiam sa nie je možné odvolať, a žiadali aj podrobnejšie informácie o preskúmaní prípadov, ako je prípad Kronvoldovej, ktoré sa udiali pred zrušením testu.
Zamestnankyňa dánskeho ministerstva sociálnych vecí a bývania Alsalemovej odpísala, že rezort nemôže poskytnúť komplexnú písomnú odpoveď z dôvodu ochrany osobných údajov. Namiesto toho Alsalemovú požiadala o osobné stretnutie, na ktorom by prediskutovali otázku špecializovanej jednotky – ktorá je súčasťou VISO, dánskej národnej organizácie pre odborné poradenstvo – a prípad Kronvoldovej.
Alsalemová v e-maili pre Epoch Times uviedla, že 8. mája mala naplánované stretnutie s dánskym veľvyslancom. V rovnaký deň dánsky najvyšší súd rozhodol, že Kronvoldová bola od svojho dieťaťa (novorodenca) oddelená nezákonne.
VISO počas minulého roka preskúmala 16 zo 47 prípadov, ktoré jej boli oznámené, pričom zistila, že test v dvoch prípadoch priniesol zavádzajúce výsledky.
Test, ktorý trval 15 až 20 hodín, zahŕňal kognitívne otázky, osobnostné testy a hĺbkové rozhovory.
Otázky zamerané na emocionálne reakcie rodičov boli kritikmi vnímané ako kultúrne zaujaté, pretože Grónčania svoje pocity často vyjadrujú skôr neverbálne ako slovami.
Randi Lykouová, zamestnankyňa VISO, sa v e-mailovej odpovedi pre Epoch Times zdržala podrobnejších komentárov s odôvodnením, že po voľbách, ktoré sa konali koncom marca, sa stále formuje nová dánska vláda. Z rovnakého dôvodu sa v e-mailovej odpovedi pre Epoch Times zdržala komentára aj hovorkyňa ministerstva.
Jonas Faber, grónsky inuitský aktivista žijúci v Kanade, kritizoval obmedzený rozsah preskúmania starších prípadov.
„Dáni si myslia, že sú imúnni voči kritike OSN v oblasti ľudských práv, a preto si nedokážu predstaviť, že by niekedy mohli mať problémy s OSN pre porušovanie ľudských práv,“ napísal v e-maili pre Epoch Times.
Qupalu Nukuová Platouová patrí medzi grónske matky, ktoré prišli o deti počas obdobia používania rodičovských testov.
Dnes, približne o desať rokov neskôr, sa stále snaží získať späť svojich dvoch synov – dvojčatá.
Ako povedala denníku Epoch Times, päť rokov jej počas krátkych, nepravidelných návštev nebolo dovolené rozprávať sa so svojimi synmi v grónčine. Dnes už nepoznajú svoj jazyk. O týchto obavách s denníkom Epoch Times hovorili aj ďalšie grónske matky, ktorých malé deti po odobratí vyrastajú v dánskych rodinách.
Alsalemová v liste uviedla, že grónske matky vyjadrili obavy, že ich deti môžu prísť o svoj jazyk a identitu. Faber dodáva, že násilné adopcie predstavujú podľa kritérií OSN etnickú čistku.
Rovnako ako Kaasová sa aj Platouová cíti demoralizovaná a zlomená. No nevzdáva sa.
„Som unavená, ale bojujem ďalej,“ hovorí.
Širší kontext
Príbeh týchto grónskych matiek zapadá do širšieho kontextu: Dánsko prechádza vážnou skúškou pre jeho prístup k matkám a deťom. Agresívna politika umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti, ktorá sa netýka len grónskych detí, naráža na výrazný odpor.
Jedným z kľúčových momentov bol novoročný prejav premiérky Mette Frederiksenovej v roku 2020. Vtedy predstavila cieľ, ktorý výrazne zaujal verejnosť a pomohol pripraviť pôdu pre následný vývoj.
„Viac ohrozených detí potrebuje získať nový domov, a to skôr, ako to funguje dnes. A podmienky pre deti umiestnené do pestúnskej starostlivosti musia byť oveľa stabilnejšie,“ uviedla sociálna demokratka.
„To najdôležitejšie – absolútne nevyhnutné pre malé dieťa – je vyrastať v bezpečí, láske a stabilite. Preto by malo byť viac ohrozených detí odovzdaných na adopciu, aby im bol umožnený skutočne nový začiatok.“
V priebehu niekoľkých rokov po tomto prejave prijalo Dánsko reformu „Deti na prvom mieste“ (Children First), ktorá umožnila nedobrovoľné adopcie ešte pred narodením dieťaťa. Išlo o súčasť série zmien, ktoré viedli k nárastu počtu nedobrovoľných adopcií v krajine.
Spôsob, akým Dánsko umiestňuje deti do náhradných rodín – systém do veľkej miery závislý od rozhodovania miestnych samospráv – je pod drobnohľadom ústrednej vlády.
V Dánsku majú v oblasti starostlivosti o deti hlavné slovo miestne samosprávy, ktoré vykonávajú vyšetrovania týkajúce sa ochrany dieťaťa a rozhodujú o nútenom odobratí detí z ich domovov.
Dánsky najvyšší kontrolný úrad v analýze z roku 2026 uviedol, že samosprávy porušili zákon v 69 % preskúmaných prípadov, v ktorých boli deti a mládež umiestnené do detského domova alebo pestúnskej starostlivosti alebo im bola poskytnutá súvisiaca podpora.
Psychologička Karen Littauerová pre denník Epoch Times povedala, že považuje umiestňovanie detí do náhradnej starostlivosti za opodstatnené v prípadoch, keď ide o týranie detí alebo o závislosť rodičov od návykových látok.
Napriek tomu sa domnieva, že úrady umiestňujú do náhradnej starostlivosti príliš veľa detí mladých a neskúsených rodičov. Tieto rodiny by namiesto toho mali dostať inú pomoc, prípadne by deti mali dostať do starostlivosti ich starí rodičia.
Littauerová, bývalá dokumentaristka, ktorá žila v Grónsku aj v Dánsku, poznamenáva, že Grónčania nie sú jediní, ktorí v tomto systéme trpia.
Preskúmala 120 prípadov umiestňovania detí do náhradnej starostlivosti, aby pomohla rodinám napadnúť tieto rozhodnutia. Littauerová, ktorá pracuje aj s deťmi aj s dospelými, uviedla, že tieto posudky vykonáva bezplatne.
Strach
V centre druhého najväčšieho dánskeho mesta Aarhusu sa preháňajú bicykle, v parku sa rozprávajú mladí a popíjajú pivo. Na stromoch sa objavujú prvé púčiky – znamenie nového života na konci apríla.
Neďaleko odtiaľ prišla o svoje dieťa ďalšia grónska matka.
Gudrun Qunerseeqová Maratseová pre Epoch Times prezradila, že syna jej odobrali v miestnom zariadení pre matky s deťmi.
Uviedla, že k rozhodnutiu došlo na základe posúdenia jej schopnosti porozumieť emóciám a myšlienkam druhých – psychologickej schopnosti označovanej ako mentalizácia.
Opísala aj to, že v zariadení bola svedkom niekoľkých oddelení matiek od ich detí, čo sa zhoduje aj s niekoľkými internetovými recenziami tohto zariadenia.
Littauerová upozorňuje na to, že kultúrne rozdiely medzi Dánmi a Grónčanmi môžu viesť k nedorozumeniam, najmä v situácii, keď odborníci – sociálni pracovníci – posudzujú rodiny. Dodala však, že nevidí zmysel v absolvovaní testov rodičovských kompetencií.
„Existujú rôzne spôsoby, ako byť dobrým rodičom,“ povedala.
Napriek tomu, že sociálna pracovníčka reagovala na záujem médií nahnevane, Maratseová potvrdila svoj súhlas s medializáciou prípadu. Ani zariadenie, ani obec však na žiadosti o vyjadrenie neodpovedali.
Rovnako nereagovali na žiadosti o vyjadrenie ani ďalšie tri obce zodpovedné za nútené odoberanie grónskych detí, o ktorých sa píše v tomto článku.
Maratseová vyjadrila svoje obavy. Hovorí, že má strach, keď uvažuje o svojej situácii. Hoci chce Dánsko opustiť, verí, že kvôli synovi tu musí zostať.
Rozpadajúce sa rodiny a boj rodín za návrat detí nie sú jedinými zdrojmi úzkosti v Grónsku.
Mnohí Grónčania dúfajú, že od Dánska získajú nezávislosť. Nedôveru podnecuje pohnutá história vrátane kontroverzného modernizačného programu G60 a faktu, že grónske ženy boli na konci 20. storočia nútené používať antikoncepciu. Nedávne skúsenosti grónskych matiek túto nedôveru ešte umocňujú.
„Je to zlé manželstvo,“ povedala Kaasová s tým, že tento vzťah sa mal skončiť už dávno.
Spomína si, že jej matku ako dieťa poslali do Dánska, aby sa naučila dánčinu.
O pestúnskej rodine svojej matky povedala: „Boli skvelí.“ Teraz však, keď sama žije v Dánsku, si myslí, že príliš veľa Dánov sa na Grónčanov pozerá zvrchu.
Trumpove výroky o tom, že chce získať ostrov z bezpečnostných dôvodov, vyvolali v tomto kontexte rôznorodé reakcie.
Keď v roku 2025 hovorili s Epoch Times v Grónsku miestni obyvatelia, vyjadrili celú škálu názorov – od strachu z americkej invázie až po otvorenosť voči užším ekonomickým väzbám so Spojenými štátmi.
Trump neskôr vylúčil použitie sily na dobytie ostrova, no jeho záujem neutíchol.
Hoci sa Dáni a Grónčania od seba výrazne líšia, podľa Littauerovej sa poznajú už „mnoho, mnoho, mnoho rokov“ prostredníctvom vzájomných kontaktov.
Aj keď je spojenie medzi oboma národmi momentálne čoraz krehkejšie, má hlboké korene. Genetická štúdia z roku 2014 uvádza, že viac ako 80 % Grónčanov má aspoň čiastočný európsky pôvod.
Mnohí dánski a grónski politici, rovnako ako niektorí americkí politici, výroky amerického prezidenta o prevzatí Grónska odsúdili. Poukazovali pritom okrem iného aj na to, že USA už teraz majú možnosť posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na ostrove. Trumpovi politickí spojenci však jeho víziu obhajujú.
Faber za tým vidí dlhodobý dánsky strach.
„Už od môjho detstva sú Dáni nervózni a boja sa, že Spojené štáty využijú svoje vojenské základne v Grónsku na anexiu Grónska,“ povedal.
Grónske médiá informovali o ceste redakcie Epoch Times do Dánska ešte pred jej začiatkom. Jeden článok označil Epoch Times za médium hnutia MAGA a varoval grónske matky, ktoré budú hovoriť s jeho novinármi, pred posilnením určitého politického naratívu.
Littauerová nesúhlasí s americkými snahami získať Grónsko. Podotýka, že Spojeným štátom by trvalo dlho, kým by porozumeli miestnej kultúre.
„To nie je niečo, čo by ste mohli vyčítať z kníh,“ povedala.
Kaasová uviedla, že sa nikdy necítila ohrozená Trumpovou rétorikou. Strach, ktorý pociťujú niektorí ľudia v jej okolí, pripisuje vplyvu dánskych médií.
„Sme taká malá komunita,“ hovorí o tlaku okolia, ktoré očakáva, že sa ľudia postavia proti americkému prezidentovi.
Kaasová dúfa, že Spojené štáty budú môcť viesť s Grónskom priamy dialóg bez Dánska, avšak každoročná finančná pomoc, ktorú Kodaň Grónsku poskytuje, jej zabezpečuje značný vplyv.
Grónsko, autonómne územie s menej ako 60 000 obyvateľmi rozptýlenými na stovkách kilometrov pozdĺž pobrežia, je navyše od Dánska závislé v zdravotníctve aj v ďalšej infraštruktúre.
Jedným z Grónčanov, ktorí otvorene podporujú Spojené štáty, je aktivista Jorgen Boassen. Prívrženec Trumpa pre Epoch Times vyjadril nádej, že americký prezident v prípadoch grónskych matiek niečo urobí.
Platouová zvolila opatrnejší tón. Podotkla, že väčšina Grónčanov má obavy z toho, že by ostrov ovládli Američania.
„Dokážeme rozpoznať, keď sa nás niekto snaží ovládať, aj keď pochádza z inej krajiny,“ uviedla s tým, že Grónčania sa poučili zo skúseností s dánskou nadvládou.
Napriek tomu sa však domnieva, že Grónčania chcú nájsť spôsoby, ako so Spojenými štátmi spolupracovať.
Strata
Kaasovej prípad je zložitý.
Povedala, že jej dcéra sa pre osobné problémy nemohla starať o svoje novorodené dieťa. Preto chcela, aby sa o vnučku postarala samotná Kaasová a systém im ju neodobral.
Kaasová chápe, že v niektorých prípadoch životný štýl rodičov vytvára pre dieťa nebezpečné prostredie. Dodala však, že jej vlastná domácnosť, kde vychováva ďalšie dve deti, je stabilná.
„Sme veľmi pracovití ľudia a stále šetríme peniaze,“ povedala.
Podľa Kaasovej Dáni nerozumejú grónskemu spôsobu výchovy, pri ktorom hrá širšia rodina oveľa väčšiu úlohu.
Zatiaľ môže svoju vnučku, ktorá žije v pestúnskej rodine, navštevovať dvakrát do mesiaca. Jej dcéra ju môže navštíviť raz za mesiac, no dieťa nesmie držať v náručí.
„Môže jej držať len ruku,“ hovorí Kaasová.
Platouová – ktorá už mnoho rokov žije bez svojich synov – zažila presne tie dôsledky, ktorých sa Kaasová obáva.
Tvrdí, že v počiatočných fázach procesu, ktorý nakoniec viedol k odobratiu jej detí, nemala k dispozícii tlmočníka do grónčiny.
Alsalemová vo svojom liste vyčítala systému to isté – neposkytnutie tlmočníka v rozhodujúcom okamihu prípadu Kronvoldovej.
Platouová uviedla, že jej dvojčatá opakovane presúvali medzi viacerými náhradnými rodinami. Tvrdí, že najmenej v jednej z nich utrpeli psychickú traumu.
Podľa jej slov boli deti počas pobytu v náhradnej starostlivosti vystavené obsahu nevhodnému pre ich vek vrátane násilných filmov.
Dodala, že jeden z jej synov hovoril o samovražde, pričom mal iba sedem rokov.
Spomína, že to počula počas jednej zo svojich návštev – chlapec podľa nej povedal, že sa chce zabiť, ak nemôže byť so svojou matkou. Platouová dodala, že sa pred svojimi deťmi zvyčajne snaží zostať silná, ale vtedy sa rozplakala.
„Bože môj – je taký mladý,“ pomyslela si.
Platouová stále dúfa, že sa jej dvojčatá tento rok vrátia. Sníva o tom, že ich vezme späť do Grónska.
Podľa Platouovej jej synovia chcú byť lovci. V jej rodine je to tradícia. „Majú to v krvi,“ skonštatovala.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.