Ako rodinné klany drancujú Nemecko (Analýza)
Poberajú sociálne dávky a jazdia v Rolls-Royceoch. Prepadajú obchody a múzeá, ničia nemecké kultúrne dedičstvo, podvádzajú seniorov, napádajú policajtov a pohŕdajú liberálnou nemeckou spoločnosťou, do ktorej sa prisťahovali – arabské, kurdské a rómske klany. Nie sú to predsudky. Sú to fakty z policajných a mediálnych správ.
Neuplynie azda ani týždeň, aby sa v Nemecku neobjavili správy o takzvanej klanovej kriminalite. Táto forma zločinnosti narastá. Najnovší rozruch vyvolal článok v denníku Bild z 21. mája: „Škandál vo väzení Euskirchen: Šéfa klanu zachytil radar v Rolls-Royce, keď mal byť vo väzení“.
Arabským, tureckým, kurdským a rómskym klanom sa často vyčíta, že pre svoje takzvané rozvetvené rodiny, pozostávajúce zo stoviek, niekedy aj tisícok osôb, poberajú sociálne dávky, no zároveň jazdia v luxusných limuzínach a vlastnia vily v drahých rezidenčných štvrtiach.
Rómsky klan Goman
„Klan Goman“ je označenie pre rozvetvenú rómsku rodinu pochádzajúcu z východnej Európy, ktorá žije okrem iného v Nemecku, najmä v Leverkusene.
Toto meno už desiatky rokov zamestnáva nemecké súdy, uviedol 22. mája denník Bild. Michael Goman je obvinený z podvodov s kobercami a z podvodov, pri ktorých sa niekto z klanu vydáva za vnuka, a tak vyláka od starých ľudí peniaze. Týmto spôsobom seniorov pripravil o milióny.
Šéf klanu Goman žije so svojou rozvetvenou rodinou v okázalom luxuse. V jeho dome sú na dverách zlaté kľučky, uviedla pred rokom televízia Spiegel TV. Napriek tomu Goman a jeho príbuzní vždy poberali sociálne dávky, čím sa dopúšťali zneužívania sociálneho systému.
V roku 2019 ho Krajský súd v Kolíne nad Rýnom odsúdil za obchodné podvody na osem rokov väzenia.
Arabské klany
Podľa denníka Berliner Morgenpost patrí Berlín popri Severnom Porýní-Vestfálsku, Brémach a Dolnom Sasku bezpochyby medzi hlavné centrá klanov v Nemecku. Najmä štvrť Neukölln sa považuje za územie, ktoré ovládajú predovšetkým kurdské a arabské rozvetvené rodiny, ktorých členovia sa vďaka zločinu často dostali k bohatstvu, moci a vplyvu, tvrdí denník.
Mnohé rodiny pochádzajú z Libanonu. Tamojšia občianska vojna v rokoch 1975 až 1990 prinútila mnohých ľudí utiecť do Nemecka. Hoci členovia týchto klanov páchali trestnú činnosť už tam, kritici podľa denníka považujú ich sklon k zločinu za dôsledok chybnej nemeckej integračnej politiky.
Od roku 2015 k nim pribúdajú nové klany z Čečenska, Afganistanu a Sýrie.
Dňa 22. apríla Krajský kriminálny úrad (LKA) v Sasku oznámil, že polícia v rámci boja proti klanovej kriminalite uskutočnila rozsiahlu raziu v ôsmich spolkových krajinách.
Päť podozrivých, všetko Sýrčania, malo spôsobiť škodu vo výške približne 1,7 milióna eur. Ide o daňové úniky a obchodovanie s kradnutým tovarom. Celkovo polícia prehľadala 52 nehnuteľností. Podľa oznámenia úradu však zatkla len jedného človeka.
Libanonský klan Remmo
Remmo je v Nemecku zrejme najznámejším klanom. Jeho početní členovia boli za posledných 25 rokov identifikovaní ako páchatelia opakovaných závažných trestných činov. Rodina pôvodne pochádzala z juhovýchodnej Anatólie a približne 500 až 1 000 jej členov sa cez Libanon prisťahovalo do Nemecka, uviedol v roku 2020 časopis Spiegel.
Článok spomína aj to, že v roku 2017 jeden prokurátor pripísal ich klanu viac ako 1 000 trestných činov – prevažne vlámaní a krádeží – so škodou presahujúcou 28 miliónov eur. Klan Remmo na seba prvýkrát upozornil v roku 1992, keď dvaja jeho členovia v Berlíne zastrelili juhoslovanského krčmára.
V októbri 2008 vtedy devätnásťročný Ibrahim Remmo za volantom BMW zrazil na berlínskom Potsdamer Platz dôchodcu a z miesta nehody ušiel. Senior zraneniam podľahol. O dva mesiace neskôr sa Ibrahim so svojím bratom Bilalom vlámal do drogérie. Pri následnej policajnej naháňačke obaja bratia narazili autom do stromu a zomreli.
„Pohreb pripomínal rozlúčku s prominentnou osobnosťou: páchatelia z Neuköllnu, priatelia klanu zo Schönebergu, sérioví lupiči z Weddingu,“ opísal v roku 2018 tento prípad denník Tagesspiegel.
Mnohí členovia klanu Remmo boli za posledných 25 rokov obvinení z napadnutia policajtov, obchodovania s drogami, výpalníctva, lúpeží, prepadov vozidiel na prepravu peňazí, prania špinavých peňazí, priekupníctva, nelegálneho držania zbraní a obchodovania s nimi, ako aj z terorizovania svojho okolia.
Všetko toto však v porovnaní s krádežami storočia pôsobí ako drobnosti. Prvú obrovskú krádež spáchal Tofic Remmo. V roku 2014 sa vlámal do sporiteľne v berlínskom Mariendorfe, kde odcudzil viac ako 9 miliónov eur.
Z berlínskeho Bodeho múzea zasa 27. marca 2017 ukradli stokilogramovú zlatú mincu „Big Maple Leaf“, kde hodnota samotného kovu predstavovala takmer 4 milióny eur. Polícia zadržala štyroch podozrivých, z ktorých traja patrili k Remmovcom. Minca sa dodnes nenašla. Páchatelia boli v júli 2021 odsúdení na tresty odňatia slobody a na zaplatenie 3,3 milióna eur.
To však tento klan recidivistov neodradilo od toho, aby v novembri 2019 spáchal ešte väčšiu lúpež v drážďanskej „Grünes Gewölbe“ (Zelená klenba) kráľovského rezidenčného paláca. Zo štátnych umeleckých zbierok ukradli časti troch historických šperkových súprav z čias Augusta Silného, ktorých hodnotu umeleckí experti odhadli na najmenej stovky miliónov až 1 miliardu.
Päť členov rodiny Remmo, ktorí majú všetci nemecké občianstvo, bolo zatknutých a v máji 2023 odsúdených na štyri až šesť rokov väzenia. Jeden z páchateľov sa podieľal aj na lúpeži v Bodeho múzeu a podľa denníka Sächsische Zeitung sám seba označuje za „majstra zlodeja“.
Palestínsky klan Abou-Chaker
Povesť si získal aj palestínsky klan Abou-Chaker, najmä v súvislosti s raperom Bushidom, ktorého skutočné meno je Anis Mohamed Youssef Ferchichi.
Šéf klanu Arafat Abou-Chaker založil v roku 2004 spolu s Bushidom hudobné vydavateľstvo a v roku 2007 sa stal aj raperovým manažérom. V roku 2018 sa ich cesty rozišli a začal sa medzi nimi súdny spor, ktorý v januári tohto roku viedol k zatiaľ poslednému rozsudku: Arafat musí bývalému raperovi zaplatiť 1,78 milióna eur. Keby išlo len o tento príbeh, nešlo by o klanovú kriminalitu.
Aj rozvetvená rodina Abou-Chakerovcov sa však počas libanonskej občianskej vojny presťahovala do Západného Berlína. Mnohí z jej členov sa čoskoro dostali do hľadáčika polície pre výpalníctvo, obchod s drogami a zbraňami, pranie špinavých peňazí, lúpežné prepadnutia, krádeže, kupliarstvo a vysoký počet trestných činov ublíženia na zdraví.
Arafat Abou-Chaker sa na verejnosti rád stavia do roly obete. Napríklad 22. mája poskytol rozsiahly rozhovor podcasterovi Benovi Berndtovi, v ktorom tvrdil, že „štát je najväčší klan“.
Klan Abou-Chaker zamestnáva berlínsku políciu takmer každý mesiac. Dňa 19. apríla denník Bild uverejnil článok s nadpisom „Veľký policajný zásah: klanová bitka po boxerskom zápase v Berlíne“, v ktorom informoval o hromadnej potýčke klanu Abou-Chaker s klanom Miri.
Kurdský klan Miri
Podľa denníka Berliner Morgenpost aj klan Miri (kurdského pôvodu) prišiel do Nemecka v dôsledku libanonskej vojny. Okrem Berlína pôsobí predovšetkým v Dolnom Sasku.
Meno šéfa klanu Ibrahima Miriho sa objavilo na titulkoch, keď sa po svojom vyhostení v roku 2019 vrátil do Nemecka a požiadal o azyl – a to napriek sedemročnému zákazu vstupu do krajiny, o čom vtedy informovala stanica Deutschlandfunk.
Rozhlasová stanica z Kolína ďalej uviedla: „Miri je hlavou rozvetvenej rodiny, z ktorej sa už niekoľko stoviek členov ocitlo v hľadáčiku justície. Bol šéfom zakázaného motorkárskeho klubu Mongols a je spájaný s vydieraním, obchodom so zbraňami a ďalšími deliktmi. V roku 2014 ho odsúdili na šesť rokov väzenia za organizovaný nezákonný obchod s drogami a pred rokom ho podmienečne prepustili.“
Pred tromi rokmi informovala relácia Tagesschau o ďalšom členovi klanu, Heisovi Mirim: „Jeho prípad sa považuje za ukážkový… Sedemnásť prokuratúr vyhlásilo pátranie po mužovi, ktorý v Nemecku vystupoval pod mnohými falošnými menami,“ píše sa v článku.
Je podozrivý z toho, že v roku 2009 na objednávku svojej rodiny spáchal pri Brémach v mene tzv. cti vraždu. Následne utiekol do Turecka. Tureckej polícii sa ho však údajne trikrát nepodarilo zatknúť a žiadosti Nemecka o právnu pomoc zostali zo strany Turecka bez odpovede. Podľa Tagesschau je Turecko pre klanových zločincov bezpečným exilom.
Kurdsko-libanonský klan Al-Zayn
Do rovnakého profilu zapadá aj druhý kurdsko-libanonský klan Al-Zayn, nazývaný aj El-Zein. Oba klany, Miri aj Al-Zayn, spáchali v roku 2014 veľkú lúpež v luxusnom berlínskom obchodnom dome KaDeWe.
Za šéfa klanu sa považuje Mahmoud Al-Zayn. Po početných trestoch odňatia slobody v roku 2021 neodcestoval do Libanonu, ktorý uvádzal ako krajinu svojho narodenia, ale odletel do Turecka. Ako vtedy informoval berlínsky Tagesspiegel, urýchlene tam získal turecký pas na svoje meno zapísané v tureckom registri obyvateľov.
Na konci roka 2024 si na berlínskom súde vynútil opätovný vstup do Nemecka, hoci podľa denníka Tagesspiegel bolo proti nemu od roku 2005 vedených 70 trestných konaní.
Noviny ďalej uviedli: „El-Zein je do istej miery praotcom klanovej kriminality v Berlíne, v podsvetí mal veľký vplyv a moc. Zároveň symbolizuje desaťročia trvajúce zlyhanie úradov pri zaobchádzaní s kriminálnymi členmi klanov.“ Podľa Berliner Morgenpost je klan Al-Zayn jedným z najväčších v Berlíne.
Sú to Nemci
„V čom spočívajú ťažkosti v boji proti klanom?“ položil si vlani rečnícku otázku denník Morgenpost a hneď na ňu odpovedal: „Členovia klanov sú spravidla nemeckými občanmi, ktorých jednoducho nemožno vyhostiť. Mnohí ďalší sú navyše osoby bez štátnej príslušnosti, takže podľa nemeckého práva môžu byť aj ako odsúdení páchatelia trestných činov vyhostení len vtedy, ak sa dá spoľahlivo určiť krajina, z ktorej pochádzajú – čo je v praxi takmer nemožné.“
Rheinische Post v Düsseldorfe skúmal pozadie nárastu klanovej kriminality v Severnom Porýní-Vestfálsku a pred tromi rokmi dospel k takémuto záveru: „Nárast kriminálnych arabských klanov sa začal s úpadkom Porúria. So zatváraním baní a hutí sa mnoho ľudí odsťahovalo. Celé uličné bloky a byty náhle zostali prázdne.“ Veľké arabské rodinné zväzy ich tak mohli kúpiť za babku a nasťahovať sa do nich.
Čo je klan?
V auguste 2023 vtedajšia ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) navrhla, aby sa zakročilo proti kriminálnym rozvetveným rodinám a aby boli vyhosťovaní aj ľudia, ktorí sami nespáchali trestný čin. FDP a Zelení to považovali za protiprávne. Únia CDU/CSU – ktorá dnes vládne – označila návrh Faeserovej za pokrytectvo.
Zatiaľ čo v politike, na polícii a v mnohých médiách sa pojem „klanová kriminalita“ do značnej miery zaužíval, Spiegel a Deutschlandfunk dnes pripomínajú, že toto označenie je sporné. Podľa kritikov by totiž mohlo stigmatizovať a diskriminovať ľudí s migračným pôvodom len na základe ich rodinnej príslušnosti a pôvodu.
Pod pojem „klanová kriminalita“ podľa definície Krajského kriminálneho úradu Severného Porýnia-Vestfálska spadá najmä: páchanie trestných činov určované snahou o zisk alebo moc za účasti viacerých osôb, pričom do páchania činu je vedome zahrnutý spoločný rodinný alebo etnický pôvod ako spájajúci prvok, ktorý podporuje páchanie činu alebo bráni jeho objasneniu.
Páchateľom navyše chýba akceptácia nemeckého právneho alebo hodnotového poriadku. Podľa Krajského kriminálneho úradu možno vychádzať z rodinne organizovanej spolupráce pri páchaní trestnej činnosti, pretože je vykonávaná v prospech klanu.
Okrem samotných trestných činov sa klany vyznačujú aj absolútnym nedostatkom rešpektu voči polícii a záchranným zložkám. „Na rozdiel od štruktúr talianskej mafie v Nemecku majú členovia klanov vždy sklon dávať svoje bohatstvo na obdiv a provokovať majetkom,“ uvádza Krajský kriminálny úrad.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.