Inšpirácie » Tradičné remeslá

Filip vedie rodinnú tkáčovňu: V dnešnej dobe je ťažké obhájiť hodnotu ručnej práce, ktorá má hĺbku, no vyžaduje čas (Rozhovor)

Filip Kubák pokračuje v šľapajach generáciami šľachteného remeselného tkania, ktoré pod Tkalcovnou v južných Čechách žije svoj príbeh už neuveriteľných 155 rokov. Ani časy moderných technológií a masovej textilnej výroby nepretrhli pomyselnú tkáčsku niť a dodnes z miestneho podniku vychádzajú poctivo vyhotovené výrobky. Filip nám v rozhovore prezradil, čo sa skrýva za náročným výrobným procesom, ako v ňom spájajú rodinnú tradíciu s modernými trendmi, a zoznámil nás s rodinnou históriou, z ktorej pramení aj jeho remeselná vášeň.

Epoch Times Slovensko: Ak správne počítam, tak vaša tkáčovňa funguje na tom istom mieste už neuveriteľných 155 rokov. Aký príbeh so sebou nesie tento rodinný klenot? Ako sa to celé začalo?

Filip Kubák: Áno, bola založená v roku 1870 v súvislosti so zrušením tkáčskych cechov na Jindřichohradecku. Máme však zmienky o tom, že sa naša rodina tkáčskemu remeslu venovala už pred týmto dátumom. V našom regióne vtedy nebolo tkáčstvo ničím výnimočným – tkáčsky stroj sa nachádzal takmer v každej chalúpke. Môj prapradedo vtedy spolu so založením tkáčskej dielne prevzal od cechu faktorstvo, teda úlohu sprostredkovateľa, a začal distribuovať prácu od veľkej viedenskej textilky malým tkáčom v Strmilove a okolí.

Znamená to, že vášeň pre tkáčske remeslo sa istým spôsobom dedila z generácie na generáciu?

Asi áno. Textilné remeslo je podľa mňa niečo, čo keď sa človek raz naučí, tak sa toho len tak ľahko nezbaví, aj keby chcel. Samozrejme, hovorím to s rezervou. Sám považujem za malý zázrak, že firma dokázala prežiť takto dlho. V tkáčskej dielni som sa pohyboval už odmalička, keď tam ešte pracoval môj dedo. Obaja rodičia aj teta boli súčasťou prevádzky a ja som medzi nimi tak nejako vyrastal. Textil sa mi postupne dostal pod kožu. Ani neviem kedy presne, ale zrazu som vedel, že k nemu patrím.

Učarovalo vám toto remeslo? Čím si vás najviac získalo?

Na začiatku som vlastne ani nerozmýšľal nad tým, že by som robil niečo iné, skôr sa to vyvinulo prirodzene. Odjakživa sa mi páčil celý proces premeny suroviny, v našom prípade najčastejšie ovčej vlny, na výsledný produkt. Fascinuje ma, ako už kvalitná vlna na ovci predstavuje začiatok celého príbehu – od jej šetrného strihania cez pranie, česanie, pradenie a tkanie až po chvíľu, keď sa z nej stane deka, ktorú si s radosťou odnesie zákazník. Každý krok v tomto procese má svoj význam a dokopy vytvára niečo, čo nemá len funkciu, ale aj dušu.

Postupom času každý z nás istým spôsobom napreduje v tom, čo dlhodobo robí. Ako sa z vás stál prakticky expert v tejto oblasti?

Rodinné know-how je u nás hlboko zakorenené, ale mňa textilný odbor baví aj sám osebe, takže sa v ňom snažím aktívne orientovať a rozvíjať. Vyštudoval som Strednú umelecko-priemyselnú školu v Jihlave – Heleníne, kde som vďaka teórii lepšie pochopil textilnú technológiu. Tej sa venujem dodnes, neustále sa v nej zdokonaľujem a snažím sa jej naozaj porozumieť nielen z pohľadu výroby, ale aj materiálov, histórie, inovácií a udržateľnosti.

Stále sa držíte ručnej práce alebo razíte cestu aj inovatívnym postupom a technológiám?

V súčasnosti máme 24 strojov – najstarší pochádza z konca 19. storočia a najmladší má približne 20 rokov. V mnohých ohľadoch pripomíname skôr živé múzeum než modernú výrobnú halu, ale práve v tom spočíva naša sila. Držíme sa tradičných postupov, ktoré majú dušu, no zároveň sa nebránime inováciám. Využívame moderné technológie – predávame cez e-commerce platformy, navrhujem vzory v grafických editoroch, simulujem výrobné procesy na počítači a experimentujem aj s využitím umelej inteligencie, napríklad pri optimalizácii procesov alebo plánovaní výroby. Je to spojenie starého a nového, ktoré má zmysel.

Aj celý výrobný proces ostáva rovnako tradičný?

Áno, väčšina výroby u nás stále prebieha na tkáčskych strojoch z roku 1936. Výrobný proces má mnoho fáz, ktoré na seba nadväzujú a tvoria ucelený remeselný cyklus. Začíname tým, že od farmárov získame ovčiu vlnu, ktorú najprv zbavíme hrubých nečistôt. Keď jej máme dostatočné množstvo, odvážame ju na pranie. Nasleduje vlkovanie, teda čechranie a mykanie, ktoré prebieha v dvoch fázach. Potom vlákno predpriadame, dopriadame, súkame, káblujeme, znovu súkame, snováme osnovu a pripravíme útok. Až potom nastupuje samotné tkanie.

Po tkaní sa ručne viažu strapce a látka sa starostlivo opravuje. Následne ju odvážame do textilnej úpravne, kde sa vyperie, zafixuje a počeše. Hotový materiál sa potom vracia späť, kde ho triedime, balíme a pripravujeme na predaj. Je to proces, ktorý si vyžaduje čas, starostlivosť a skúsenosti – a práve v tom spočíva jeho čaro.

Takže, keby sme chceli porovnať tkanie v začiatkoch vašej tkáčovne a dnes v roku 2025, čo hlavné sa zmenilo?

Pred 155 rokmi sa tkalo na drevených tkáčskych strojoch a priadza sa priadla ručne na kolovrate. Dnes máme stroje z rôznych období – od historických až po modernejšie –, ale jadro procesu zostáva rovnaké: vlna, priadza, tkanie, ručné dokončovanie. To, čo sa zmenilo, je skôr okolitý svet. Pomalý proces v rýchlej súčasnosti.

Ako je to s použitými materiálmi? Bola kedysi ich kvalita vyššia ako dnes?

Nemyslím si, že kvalita materiálov bola kedysi vyššia. Dnes máme pokročilé technológie, ktoré umožňujú vlákna lepšie spracovať, takže výsledný produkt je často kvalitnejší, odolnejší a presnejší než v minulosti.

Hrajú popri materiáloch a technológiách svoju úlohu aj dopyt a rôzne trendy?

Dnes je obrovský prebytok tovaru, takmer všetko môžete mať okamžite. V oblasti módneho textilu to považujem za ekologickú katastrofu, pretože sa vyrába obrovské množstvo materiálu, ktorý nikdy nenájde využitie. Trendy však nepovažujem nevyhnutne za niečo zlé. Problém vidím skôr v masovej produkcii, ktorá sťažuje predaj kvalitného textilu. Tlak na rýchlosť a nízku cenu hrá do karát veľkým hráčom.

Jednou z najväčších hrozieb pre tradičné tkáčstvo je strata remeselnej kontinuity. Mladí ľudia sa do tohto odboru nehrnú. Buď o ňom vôbec nevedia, alebo ich odradí jeho náročnosť a pomalosť v porovnaní s digitálnym svetom. Ďalším faktorom je tlak trhu: rýchla výroba, nízke ceny, masová spotreba. V takom prostredí je ťažké obhájiť hodnotu ručnej práce, ktorá má hĺbku, no vyžaduje čas. A potom je tu aj legislatíva, ktorá niekedy kladie malým prevádzkam do cesty prekážky namiesto toho, aby ich chránila. Napriek tomu verím, že ak sa nájde dosť ľudí, ktorí ocenia kvalitu, príbeh a poctivosť, má tkáčstvo šancu prežiť.

Ako teda udržať tkáčske remeslo pri živote? Čo robiť, aby neupadlo do zabudnutia?

Podľa mňa je kľúčové, aby sa o remesle hovorilo – otvorene, s rešpektom a bez nostalgického balastu. Tkáčstvo musí byť vidieť na rôznych podujatiach, v médiách, v školách. Je potrebné ho prepojiť s dnešným svetom, ukázať, že má čo ponúknuť aj v časoch digitálnych technológií. Pomáha, keď ľudia vidia, ako vzniká látka, ako sa pracuje s vlnou, aký má výrobok príbeh a, samozrejme, keď si ho potom kúpia. Každý zákazník, ktorý dá prednosť kvalitnému remeslu pred anonymnou „masovkou“, pomáha udržať tradíciu pri živote.

S akými reakciami a názormi sa stretávate zo strany verejnosti? Ako vníma tkáčstvo a jeho remeselnú hodnotu?

Mám veľmi rád, keď ľudia po exkurzii v našej dielni doslova „otvoria oči“ a hovoria: „To som netušil, koľko je za tým práce.“ Keď im vysvetlím vlastnosti vlny, ktoré sa nedajú synteticky nahradiť, predstavím našu dlhú tradíciu a ukážem kolekcie, ktoré sme tvorili pre umelcov a dizajnérov, často získame uznanie. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí spochybňujú ceny alebo im vlna prekáža – škrabe ich, nech je spracovaná akokoľvek dobre. Každý má iný vkus a ja to úplne rešpektujem. Dôležité je, že sa o remesle hovorí a že ľudia majú možnosť spoznať ho zblízka.

Bezpochyby, keď hovoríme o poctivej remeselnej práci, očakávame aj vysokú kvalitu. Ako má vyzerať a čo má spĺňať kvalitný tkaný výrobok?

Kvalitu látky nespoznáte očami, ale rukami. Musí mať správnu váhu, rovnomernosť, pružnosť a pevnosť. „Textilák“ to cíti hneď. Či sedí, alebo nie.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK