Predseda ASYF Glovaťák: SR sa orientuje na podniky veľké ako ranče z Mercosuru. EÚ nie je „bruselský diktát“ (Rozhovor)
Európska únia začiatkom tohto mesiaca predložila členským štátom na schválenie konečné znenie rozsiahlej obchodnej dohody s juhoamerickým združením Mercosur. Dohoda má vytvoriť zónu voľného obchodu pre približne 700 miliónov ľudí a Brusel ju vníma ako kľúčový pilier svojich snáh o otvorenie nových trhov v čase amerických ciel a geopolitických otrasov.
V rozhovore s Mariánom Glovaťákom, predsedom Združenia mladých farmárov Slovenska (ASYF), sa dočítate aj o tom:
- prečo Mercosur pokojne môže zásobovať celý svet
- prečo sú potraviny z Južnej Ameriky lacnejšie,
- čo nemusia riešiť farmári z Južnej Ameriky oproti poľnohospodárom v Európe,
- prečo súčasné konkurenčné prostredie na Slovensku možno niekomu vyhovuje,
- či prečo menší farmári čelia problémom s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou (PPA).
Epoch Times Slovensko: Ako podľa vás bude vplývať obchodná dohoda medzi EÚ a združením Mercosur na slovenských mladých farmárov, najmä v kontexte aktuálnych ekonomických výziev?
Marián Glovaťák: Obchodná dohoda medzi EÚ a Mercosurom bude všeobecne pre farmárov vplývať najmä tak, že slovenské poľnohospodárstvo bude musieť byť o niečo odolnejšie a lepšie fungujúce. Európska únia so svojim poľnohospodárstvom sa otvára svetu a prichádza politika, kde sa ide menej chrániť poľnohospodár a preto je na mieste otázka, akým spôsobom budú ďalej poľnohospodári aj mladí farmári fungovať? Je nevyhnutné premyslieť a podniknúť ďalšie kroky v tom, aby sme na Slovensku dostali spravodlivé podnikateľské prostredie, dobré trhové podmienky a aby slovenskí farmári neboli rozdelení na skupiny (zvýhodnení/nezvýhodnení), pretože spôsobom, akým fungujeme teraz, kde máme rôzne skupiny zvýhodnenia a rôzneho stupňa vybavenia si výhod, takýmto spôsobom nebudeme mať na Slovensku funkčné, aktívne, odolné a pridanú hodnotu prinášajúce poľnohospodárstvo.
Aké sú hlavné obavy vašej organizácie týkajúce sa možného nárastu dovozov hovädzieho mäsa, hydiny a cukru z krajín Mercosur, a ako by to ovplyvnilo konkurencieschopnosť slovenských farmárov?
Pokiaľ ide o export, mladí farmári musia mať príležitosť zapájať sa do trhu aj za hranicami Slovenska. Dôležité však je, aby neboli závislí len od vývozu komodít. Potrebujú podporu pri spracovaní vlastnej produkcie a budovaní lokálnych značiek. Tak si vedia vytvoriť stabilnejšie podmienky a zároveň zostať konkurencieschopní aj na zahraničných trhoch.
Vidíte v tejto dohode nejaké príležitosti pre mladých farmárov na Slovensku, napríklad v oblasti exportu alebo spolupráce?
Čo sa týka exportu, mladí farmári dnes čelia predovšetkým existenčným problémom. Najčastejšie sa nedokážu dostať k vlastnej pôde a nemajú také možnosti financovania, aké majú veľkí konkurenti. Zároveň ich výrazne zaťažuje byrokracia, ktorá najmä menších a začínajúcich farmárov doslova ruinuje – a niekedy je táto byrokracia aj nástrojom konkurenčného boja. Ak sa nám podarí vyriešiť tieto tri oblasti – pôdu, financovanie a byrokraciu – potom môžeme stavať „strechu“, teda riešiť, kde a akým spôsobom budú mladí farmári exportovať. Dnes však narážame na základné problémy, ktoré na Slovensku nie sme ochotní otvoriť, lebo súčasné konkurenčné prostredie niekomu vyhovuje.
Ako sa podľa vás dohoda dotkne environmentálnych štandardov v poľnohospodárstve, vrátane rizík deforestácie v Južnej Amerike a ich vplyvu na udržateľnosť európskeho farmárstva?
Dohoda bude mať vplyv na prehodnocovanie environmentálnych štandardov – to je isté. Už teraz sa v Európe štandardy menia, najmä v administratívnom prístupe k environmentálnym otázkam, ktoré zásadne ovplyvňujú poľnohospodárstvo. Čo sa týka praxe, napríklad vývoja deforestácie v Južnej Amerike, veľa bude závisieť od ďalšieho smerovania poľnohospodárstva. Treba si uvedomiť, že výnosy pšenice, prírastky hovädzieho dobytka či úžitkovosť dojníc sú dnes niekoľkonásobne vyššie než pred 20, 30 alebo 50 rokmi.
Šľachtiteľský pokrok ide míľovými krokmi dopredu, čo znamená nižšie nároky na deforestáciu aj na ornú pôdu. Postupne sa čoraz viac ornej pôdy mení na pastviny, pretože vyššie výnosy a úžitkovosť znižujú potrebu obrábanej pôdy. To môže prispieť k tomu, že väčšia časť pôdy ostane zachovaná pre prírodu, najmä v Južnej Amerike.
Dôležité je tiež uvedomiť si, že krajiny Mercosuru disponujú viac než 11 miliónmi kilometrov štvorcových pôdy. Ide o jednu z najväčších plôch na svete, ktorá je pritom relatívne riedko osídlená. Poľnohospodárstvo je tam teda do veľkej miery extenzívne. Ak sa postupne zintenzívni, Mercosur môže zásobovať nielen Európu, ale pokojne aj celý svet. Zároveň tamojšie klimatické podmienky výrazne znižujú náklady – farmári v Mercosure nemusia riešiť sneh, zimu ani ďalšie faktory, ktoré európskych poľnohospodárov zaťažujú. To však v kontexte dohody vytvára veľkú cenovú nerovnováhu medzi európskymi a juhoamerickými farmármi.
Aké rozdiely v štandardoch kvality potravín medzi EÚ a Mercosurom vidíte ako najväčší problém pre slovenských producentov?
Čo sa týka štandardov kvality potravín, najväčším problémom je to, že v krajinách Mercosuru sa stále používajú látky, ktoré sú v Európskej únii zakázané. Je veľmi náročné odfiltrovať dovoz tak, aby sa na náš trh nedostali potraviny s obsahom týchto látok, pretože v rámci tamojšej ekonomiky sa to prirodzene premieša. To predstavuje jedno z najväčších rizík.
Ďalšou oblasťou sú štandardy welfare zvierat. V krajinách Mercosuru zohrávajú úlohu geografické podmienky – obrovské plochy pôdy umožňujú extenzívny chov. Farmár tam môže mať napríklad štyritisíc kusov dobytka na desiatich tisícoch hektárov, čo mu dovoľuje vychovať ich s minimálnymi nákladmi a následne lacno umiestniť na trh. Nemusí budovať maštale, zazimovať zvieratá ani pripravovať krmivo na celú zimu. Klimatické podmienky sú jednoducho úplne odlišné od európskych a výsledkom je, že potraviny z Mercosuru sú výrazne lacnejšie.
Ako by ste komentovali postoj slovenských europoslancov k tejto dohode, a ako sa vaše združenie zapája do lobovania na európskej úrovni?
Naše združenie sa zapája do lobovania prostredníctvom CEJA, kde koordinujeme naše aktivity a stanoviská. K hlasovaniu europoslancov – dúfam, že zvážili všetky pozitíva a riziká tejto dohody a že svoje rozhodnutia vedia jasne odôvodniť.
Farmári často poukazujú na byrokraciu. Kto malým farmárom vytvára viac prekážok – EÚ alebo slovenská vláda? Ovplyvňujú malých farmárov na Slovensku viac európske zmeny a zmluvy alebo kroky domácej vlády? Kto farmárom vytvára viac byrokratických prekážok?
Treba si uvedomiť, že vždy je to najmä národná vláda, ktorá implementuje dohody na európskej úrovni. Práve národná vláda má možnosť tieto dohody vetovať, ovplyvňovať a meniť. EÚ je pritom spoločenstvo nezávislých štátov, nie „bruselský diktát“. Brusel je miesto, kde sa prostredníctvom demokratických mechanizmov prijímajú pravidlá, ale konečné rozhodnutia vždy závisia od jednotlivých krajín.
Napríklad nariadenie rady 2115, ktoré nás teraz výrazne ovplyvňuje, obsahuje možnosti voľby a dokonca aj dobrovoľné opatrenia. Otázka je, čo si z toho vyberie konkrétna národná vláda. Európsky parlament aj Európska komisia sú dnes naklonené podpore rodinných fariem a menších podnikateľov, ktorí prispievajú k rozvoju vidieka.
Slovenská politika je však stále orientovaná skôr na veľké podniky. Tie síce môžu zabezpečiť samostatnosť a sebestačnosť, ale neprinášajú veľkú pridanú hodnotu na hektár, často nezamestnávajú miestnych a ľahko si zabezpečia financie. Malí farmári sú flexibilnejší a viac diverzifikovaní, ale pri získavaní financií a riešení byrokracie čelia výrazným problémom. Preto je potrebné, aby slovenská vláda zmenila svoju politiku a využívala európske schémy tak, aby skutočne podporovala našich malých farmárov a prinášala rozvoj vidieka.
Myslíte si, že kompenzačný fond navrhovaný EÚ bude dostatočný na podporu farmárov postihnutých dohodou s Mercosurom? Aké špecifické opatrenia by ste navrhli pre mladých farmárov?
Pojem kompenzačný fond EÚ je zameraný na podporu farmárov, ale jeho účinnosť bude závisieť od toho, ako sa podarí fond administrovať a aký náročný bude prístup k financiám. Čím komplikovanejší bude systém, tým menej pomôže. Fond svojím princípom kompenzuje zhoršené podmienky pre európskych farmárov, ale už zo svojej podstaty nebude schopný poskytnúť rovnakú podporu, akú farmári mali v minulosti.
Čo sa týka mladých farmárov, potrebujú predovšetkým väčší objem financií. Doterajšie 3 % na generačnú obmenu sú extrémne nízke, keď vezmeme do úvahy, že mladí ľudia nechcú ísť do poľnohospodárstva, nechcú sa nechať zamestnávať, chcú podnikať. Podnikanie vo farmárstve je náročné a bez finančného krytia, ktoré väčšina mladých farmárov nemá, je veľmi ťažké uspieť. Navrhujeme preto jednoduchšie schémy s dostupnejším objemom finančných prostriedkov pre širšie spektrum farmárov. Tiež by bolo užitočné nahradiť súčasné 5-ročné obdobie podpory systémom, ktorý podporuje mladých farmárov až do 40 rokov. Tak by sme im mohli poskytovať dlhodobejšiu a efektívnejšiu pomoc, nielen počas piatich rokov.
Ako dohoda ovplyvní farmy na Slovensku v porovnaní s veľkými rančmi z Mercosuru a čo to znamená pre budúcnosť mladých ľudí v slovenskom poľnohospodárstve?
Dohoda bude mať určite vplyv najmä na malé a stredné farmy. Na Slovensku ich nie je veľa – približne 80 % poľnohospodárstva tvoria veľké podniky, porovnateľné s veľkými rančmi v Mercosure, ktoré navyše dostávajú aj európske dotácie. Menšie farmy sú však veľmi dôležité pre formovanie vidieka a jeho atraktivitu, čo priťahuje turistov a udržiava krajinu živú a peknú. Ak chceme, aby mladí ľudia zostali na slovenskom vidieku a pracovali v poľnohospodárstve, musíme si uvedomiť, že dnes musí byť farmár extrémne efektívny.
Nostalgické časy, keď bolo 100 zamestnancov pri 100 dojniciach, sú dávno preč. Efektivitu dnes možno dosiahnuť dvoma spôsobmi: buď veľkou farmou s množstvom hektárov a dojníc, kde pracuje minimum zamestnancov 24 hodín denne, alebo malou, technologicky vybavenou farmou s robotizáciou, kde jeden farmár s pomocníkom dokáže obhospodáriť plochy a zabezpečiť krmivo pre približne 70 kusov dobytka. Minimálne časť produkcie musí farmár priamo odbytovať – či už turistom, miestnym obyvateľom alebo okoloidúcim – pretože väčšina zisku z poľnohospodárstva je v predaji, nie vo výrobe. Budúce podporné schémy by preto mali myslieť na malé farmy, ktoré budú musieť zvyšovať efektivitu a investovať do technológií, aby mohli prežiť a rozvíjať slovenské poľnohospodárstvo.
Aké alternatívy k tejto dohode by ste odporučili, aby sa chránili záujmy európskych farmárov bez straty obchodných príležitostí?
Alternatívou k tejto dohode je stále dôležité myslieť na štandardy a testovanie. Ak niektoré komodity, napríklad pšenica, prichádzajú na európsky trh so štandardmi odlišnými od našich, je potrebné tieto rozdiely zohľadniť a riešiť ich na úrovni dohody alebo v rámci špecifických opatrení pre danú komoditu. Ďalšou možnosťou na ochranu európskych farmárov je podpora efektivity menších fariem, ich diverzifikácie a rozvoja ubytovacích zariadení na farmách.
Na Slovensku však pri ubytovacích zariadeniach často vznikajú luxusné domčeky a schémy pre menších farmárov sa zložito uplatňujú. Menší farmári často čelia problémom s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou – napríklad sankcie za to, že ich pasienky sú nesprávne klasifikované, čo môže znamenať stratu až 40 % podpory. Kvôli týmto systémovým problémom sa situácia menších farmárov na Slovensku často prehliada a alternatívne opatrenia nie sú dostatočne účinné. V západných farmárskych organizáciách sú podobné problémy riešené spravodlivejšie, s väčšou rovnosťou medzi farmármi a transparentnejším systémom podpory.
Ako plánuje vaša asociácia informovať a mobilizovať mladých farmárov na Slovensku v súvislosti s touto dohodou?
Poľnohospodárstvo úzko súvisí s krajinotvorbou – na Slovensko prichádzajú stovky tisíc turistov, ktorí môžu priniesť finančné prostriedky oveľa vyššie, než predstavuje celá európska poľnohospodárska produkcia. To je zároveň výzva pre farmárov, aby diverzifikovali svoje farmy a príjem z poľnohospodárstva nebol jediným zdrojom, ale dopĺňal sa o ďalšie aktivity.
Problémom však zostáva legislatívna definícia aktívneho poľnohospodára, ktorá sa pozerá len na príjem z farmy. Pri budúcich dohodách bude potrebné túto definíciu prehodnotiť. Asociácia sa bude zasadzovať za zmeny politík a podporných schém, ktoré budú prospešné pre menšie farmy a pre tie, ktoré môžu vytvoriť pracovné príležitosti pre mladých, miestnych a vidieckych ľudí.
Ďakujeme za rozhovor!
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.