Domov, Svet » EÚ

Štvrté výročie vojny na Ukrajine: Maďarsko a Slovensko vetovali 20. balík sankcií proti Rusku

Európska únia plánovala v období okolo 24. februára, v čase štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, schváliť 20. balík sankcií voči Moskve. Cieľom bolo posilniť už existujúce opatrenia, obmedziť obchody, ktoré pomáhajú obchádzať predchádzajúce sankcie, a zasiahnuť do kľúčových oblastí ruského hospodárstva.

Európska komisia a diplomati v priebehu ostatných mesiacov intenzívne diskutovali o týchto nových reštriktívnych opatreniach, pričom počítali so schválením na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli v pondelok 23. februára.

Balík bol prezentovaný ako „silný signál“ pre Rusko a zároveň ukážka pokračujúcej podpory Ukrajiny zo strany EÚ. Tento plán však nevyšiel, keďže snahy o európsku súdržnosť narazili na postoj Maďarska a Slovenska. Ako uvádza web EU Perspectives, práve tieto dve krajiny vetovali schválenie 20. balíka sankcií.

Rozhodovanie o sankciách v rámci EÚ vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. To znamená, že aj jedna krajina dokáže celý proces zablokovať. Práve tento mechanizmus sa v posledných rokoch opakovane stal nástrojom politického tlaku, keď Budapešť – a v niektorých prípadoch aj Bratislava – využili svoje veto na presadzovanie národných energetických či ekonomických záujmov.

V prípade 20. balíka sa tak opäť ukázal nesúlad medzi snahou o jednotný postup voči Moskve a rozdielnymi prioritami jednotlivých štátov.

Maďarské veto a energetické podmienky

Maďarský premiér Viktor Orbán dal najavo svoj nesúhlas so sankčným balíkom ešte pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí. Podľa dostupných informácií Budapešť blokuje nový balík sankcií z dôvodu, že Ukrajina údajne z politických príčin odmieta tranzit ruskej ropy do Maďarska cez ropovod Družba. Tento ropovod bol podľa Ukrajiny poškodený ruskými jednotkami na území Ukrajiny koncom januára.

Pred zasadnutím maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó vyhlásil, že Kyjev zablokoval dodávky cez ropovod Družba z čisto politických dôvodov.

„Nie je to tak, že my Ukrajinu nenávidíme,“ povedal. „Problém je v tom, že ukrajinský štát nenávidí Maďarsko a už 10 rokov uplatňuje protimaďarský politický prístup. Ukrajina sa voči Maďarsku správa veľmi nepriateľsky,“ vyhlásil.

„Opýtajte sa Ukrajincov, prečo zastavili dodávky ropy do Maďarska, opýtajte sa Ukrajincov, prečo ohrozujú bezpečnosť dodávok energie do Maďarska, prečo ohrozujú našu energetickú bezpečnosť.“

Szijjártó odmietol obvinenia, že Maďarsko financuje ruskú vojnu proti Ukrajine tým, že naďalej nakupuje ropu z Moskvy. Argumentoval, že nákupy Budapešti predstavujú len 0,2 % ruského hrubého domáceho produktu.

Ďalej skonštatoval, že neexistuje žiadny fyzický ani technický dôvod, prečo by Kyjev mal zastaviť dodávky cez ropovod Družba, a dodal, že „loptička je na strane [Ukrajiny], nie [Maďarska]“. Ukrajincov zároveň obvinil z „vydierania“ Maďarska.

Maďarsko zároveň bráni aj schváleniu úveru pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, ktorý bol odsúhlasený prezidentmi a premiérmi členských štátov EÚ na decembrovom samite.

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová sa na margo aktuálneho stavu ropovodu Družba, prostredníctvom ktorého sa štandardne dopravuje ropa do Maďarska a na Slovensko, nevyjadrila priamo. Zdôraznila, že zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie Rusko. 

„Nie Ukrajina je prekážkou mieru. Tou je Rusko,“ uviedla.

Kallasová označila postoj Maďarska k sankciám za „poľutovaniahodný“ a dodala, že lídri EÚ túto otázku opätovne otvoria pri debatách s Orbánom. 

„Tento scenár sme už videli, práca našich maďarských a slovenských kolegov pokračuje,“ vyhlásila estónska politička.

Obsah a ciele 20. balíka sankcií

Podľa vyhlásenia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej sa jubilejný 20. balík sankcií mal zamerať na tri hlavné oblasti – energetiku, finančný sektor a obchod.

V oblasti energetiky Komisia navrhla úplný zákaz poskytovania námorných služieb pre prepravu ruskej ropy, čo má ďalej znížiť príjmy Ruska z energetických zdrojov a sťažiť mu hľadanie odberateľov. Opatrenia sa mali koordinovať s partnermi zo skupiny G7. 

Súčasťou balíka malo byť i rozšírenie zoznamu plavidiel tzv. tieňovej flotily o ďalších 43 lodí na celkový počet dovedna 640 plavidiel, ako aj obmedzenia týkajúce sa tankerov prevážajúcich skvapalnený zemný plyn (LNG) a ľadoborcov. EÚ si od tohto kroku sľubovala oslabenie ruského exportu plynu.

Druhá časť opatrení sa mala dotknúť finančného sektora. Komisia navrhla zaradiť na sankčný zoznam ďalších 20 ruských regionálnych bánk a sprísniť dohľad nad kryptomenami, firmami s nimi obchodujúcimi a platformami umožňujúcimi kryptotransakcie, aby sa zabránilo obchádzaniu sankcií. Cieľom bolo tiež zasiahnuť banky v tretích krajinách, ktoré napomáhajú nelegálnemu obchodu so sankcionovaným tovarom. 

„Toto je slabé miesto Ruska a tvrdo naň tlačíme,“ skonštatovala von der Leyenová.

Tretí okruh opatrení sa zameriaval na obchodné obmedzenia. Balík počítal s novými zákazmi vývozu tovarov a služieb do Ruska v hodnote viac ako 360 miliónov eur – od gumy a traktorov až po služby v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Zároveň sa mali zaviesť nové zákazy dovozu kovov, chemikálií a kritických nerastov v hodnote viac ako 570 miliónov eur.

Sprísniť sa tiež mali aj exportné obmedzenia na technológie využívané vo vojenskom priemysle, napríklad materiály potrebné na výrobu výbušnín, pričom sa navrhovalo zavedenie kvót na dovoz amoniaku.

V prípade schválenia by balík po prvý raz aktivoval nástroj proti obchádzaniu sankcií, ktorý by umožnil zakázať vývoz určitých technológií – napríklad CNC strojov a rádiových zariadení – do krajín, kde hrozí ich ďalší reexport do Ruska.

Dvadsiaty balík mal mať aj silný symbolický rozmer, keďže sa pripravoval v období štvrtého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa údajov Európskej komisie príjmy Ruska z ropy a plynu citeľne klesli, čo Brusel interpretuje ako dôkaz účinnosti sankčnej politiky. 

„Naše sankcie fungujú a budeme ich naďalej používať dovtedy, kým sa Rusko nezapojí do serióznych rokovaní s Ukrajinou o spravodlivom a trvalom mieri,“ doplnila Von der Leyenová.

Postoje a kritika Maďarska a Slovenska

Maďarsko oznámilo, že nebude podporovať prijatie balíka sankcií, pokiaľ Ukrajina neobnoví tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba. „Naše rozhodnutie zostáva v platnosti, samozrejme, kým Ukrajina neobnoví dodávky ropy do Maďarska. … Nebudú mať teda prístup k vojenskej pôžičke a nebude existovať žiadny 20. balík sankcií, kým budú zasahovať do nášho systému dodávok energie,“ uviedol podľa webu eadaily.com Szijjártó.

Orbánova vláda argumentuje, že rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny a sankcií by sa nemali prijímať bez splnenia podmienok energetickej bezpečnosti Maďarska, pričom pozastavenie tranzitu ropy považuje za zásah do suverenity krajiny.

Zástupcovia Budapešti často pripomínajú svoju výraznú energetickú závislosť od ruských dodávok a obávajú sa dopadov na domácu ekonomiku. Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia (CREA) však v utorok 24. februára zverejnilo správu, podľa ktorej by sa Maďarsko správalo ekonomickejšie, ak by si namiesto ropovodu Družba zvolilo alternatívu v podobe neruskej ropy cez ropovod Adria z Chorvátska. Podľa CREA Budapešť platí za prepravu ropy cez vojnovú zónu 1,7-krát viac, než by hradila pri využití chorvátskej trasy.

Ako je známe, Maďarsko a Slovensko zostávajú poslednými dvoma krajinami Európskej únie, ktoré naďalej odoberajú ruskú ropu potrubím. Argument o nedostatočnej kapacite alternatívnej infraštruktúry pritom podľa inštitútu neobstojí. 

„Kapacita ropovodu Adria v objeme 14,4 milióna ton ročne je dostatočná pre rafinérsku potrebu Maďarska aj Slovenska,“ konštatuje CREA.

Postoj Maďarska vyvolal kritiku aj zo strany iných členských štátov EÚ. Poľsko ho označilo za „šokujúci“.

„Očakával by som od Maďarska oveľa väčší prejav solidarity s Ukrajinou,“ povedal novinárom v Bruseli poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

„Namiesto toho sa vládnucej strane s pomocou štátnej propagandy podarilo vytvoriť atmosféru nepriateľstva voči obeti agresie. A teraz sa to snaží využiť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Je to dosť šokujúce,“ povedal.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul rovnako kritizoval tento krok. „Nemyslím si, že je správne, aby Maďarsko zradilo svoj vlastný boj za slobodu a európsku suverenitu. Preto opäť predložíme naše argumenty Maďarom v Budapešti, ale samozrejme aj tu v Bruseli, a požiadame ich, aby prehodnotili svoje stanovisko,“ povedal.

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) vyjadril názor, že prijatie ďalšieho sankčného balíka by mohlo ovplyvniť mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a širší diplomatický proces.

„Čo sa týka 20. sankčného balíka, tu musím povedať, že viacero krajín má výhrady. Predovšetkým je to oblasť krajín, ktoré majú morské prístavy, kde by sa malo zakázať vôbec vykonávať akékoľvek služby pre tzv. tieňové flotily alebo tieňové lode, ktoré sú používané na prepravu skvapalneného plynu, ropy alebo hocičoho iného. Preto ešte stále avizovalo cyperské predsedníctvo, že sa rokuje o tomto 20. balíku a ešte nie je úplne jasné, ako tento balík dopadne,“ uviedol Blanár tesne pred zasadnutím 23. februára.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha napísal na X, že Budapešť a Bratislava „nemôžu držať celú EÚ ako svojich rukojemníkov“.

„Vyzývame obe krajiny, aby sa zapojili do konštruktívnej spolupráce a zodpovedného správania,“ uviedol 23. februára na sociálnej sieti.

Budúcnosť balíka a pokračovanie rokovaní

Napriek pondelkovému neúspechu Európska únia zatiaľ 20. balík sankcií neodpísala. V Bruseli hovoria skôr o odklade než o definitívnom zablokovaní. Kallasová priznala, že neschválenie balíka do 24. februára je sklamaním, keďže Únia chcela pri výročí invázie vyslať jasný signál ukrajinskému ľudu a zároveň svetu.

Symbolický moment sa nepodarilo naplniť, no podľa diplomatických zdrojov ide o dočasnú prekážku, nie o koniec iniciatívy. To potvrdila aj Kallasová. 

„Žiaľ, nedosiahli sme dohodu o 20. balíku sankcií. Je to krok späť a odkaz, ktorý sme dnes nechceli vyslať, ale práca pokračuje,“ podotkla podľa webu Gazeta Express.

Kallasová tiež vyjadrila pochybnosti o tom, že vojna na Ukrajine sa blíži ku koncu. „Nezdieľam tento optimizmus, pretože vyjednávači na ruskej strane to nemyslia vážne a nie sú ochotní hovoriť o ničom politickom,“ povedala.

Brusel pokračuje v rokovaniach a hľadá kompromis, ktorý by zmiernil výhrady Maďarska a Slovenska bez oslabenia samotného obsahu sankcií. To, či sa podarí nájsť spoločnú reč v najbližších dňoch alebo týždňoch, bude testom schopnosti EÚ udržať jednotnú líniu voči Moskve aj v čase rastúcich vnútorných rozdielov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK