Poľnohospodárstvo EÚ po roku 2027 vyvoláva u farmárov rozporuplné pocity. Brat slovenskej europoslankyne si už spravil vodičák na traktor
Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) je základným pilierom poľnohospodárskej politiky Európskej komisie. Zavedená bola v roku 1962 a odvtedy prešla viacerými reformami, ktorých cieľom bolo znížiť podiel výdavkov na rozpočet Európskej Únie (EÚ) a rozšíriť zameranie aj na rozvoj vidieka.
CAP implementuje systém poľnohospodárskych dotácií a ďalších programov, ktoré majú podporiť európskych farmárov, stabilizovať trh s potravinami a zabezpečiť potravinovú bezpečnosť v EÚ.
Návrh Európskej komisie na novú CAP na roky 2028 až 2034 vyvolal vlnu protestov naprieč Európou. Farmári, odborové zväzy aj environmentálne organizácie ostro kritizujú reformu, ktorú Komisia predstavila 16. júla 2025.
Hlavné výhrady smerujú k 20-percentnému zníženiu prostriedkov na poľnohospodárstvo, centralizácii riadenia na národnej úrovni a nedostatočnej podpore ekologickej transformácie a malých producentov.
„Nový viacročný finančný rámec Európskej únie na roky 2028 – 2034 obsahuje 1,8 bilióna eur a hoci predstavuje nominálny nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu, v reálnych číslach zostáva rozpočet prakticky nezmenený z dôvodu inflácie. Najväčšou zmenou je pokles podielu CAP a kohéznych fondov zo 70 % na 45 % rozpočtu EÚ,“ upozornil portál Food Times.
Viacero oblastí v jednom balíku
Uvedený web poukazuje na skutočnosť, že Komisia navrhuje zlúčiť CAP, kohéznu politiku, migráciu a ochranu hraníc do jedného fondu vo výške 850 miliárd eur, ktorý budú spravovať priamo členské štáty podľa modelu plánu obnovy a odolnosti.
Hoci sú stanovené minimálne prahy – 300 miliárd pre CAP, 218 miliárd pre chudobnejšie regióny, 34 miliárd na migráciu – reforma oslabuje úlohu regionálnych samospráv a Európskeho parlamentu a zvyšuje právomoc národných vlád. Naproti tomu zároveň rastú investície do iných oblastí, uviedol web.
Koordinačná organizácia európskych farmárov Via Campesina (ECVC) priznala, že už dlhšie evidovala politické signály týkajúce sa poľnohospodárskeho rozpočtu na obdobie rokov 2028 – 2034, ako aj samotnej CAP.
Už týždeň pred zverejnením navrhovaného rozpočtu táto organizácia v otvorenom liste adresovanom Komisii skonštatovala: „Malí a strední poľnohospodári požadujú silnejší rozpočet a odmietajú akékoľvek možné rozpočtové škrty, ktoré by sa rovnali opusteniu európskeho poľnohospodárskeho sektora a zhoršeniu krízy, ktorou poľnohospodári už prechádzajú.“
Via Campesina poukazuje na riziká znárodnenia
ECVC tiež zdôraznila vážne riziká opätovného „znárodnenia“ CAP. Tvrdí, že takýto model by spochybnil dôveryhodnosť EÚ a európskeho projektu. „Viedol by navyše k zhoršeniu nerovností medzi európskymi poľnohospodármi a zvýšil by konkurenciu v rámci samotnej Európskej únie, čím by sa ďalej urýchlil zánik malých a stredných fariem, ktoré sú nevyhnutné pre európsku potravinovú sebestačnosť a diverzifikovaný poľnohospodársky model.“
Farmári okrem toho kritizovali aj dohody uzavreté medzi EÚ a Mercosurom (Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj). Vyhlásili, že EÚ potrebuje „silnú CAP na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti a silný európsky politický rámec, ktorý nám umožní odkloniť sa od toľko presadzovanej logiky dohôd o voľnom obchode, ako je dohoda medzi EÚ a Mercosurom, ktorá ďalej tlačí na európskych poľnohospodárov a ich ceny, čím spôsobuje ich vymiznutie z tejto profesie“.
Podľa ECVC Európa musí počúvať ľudí, ktorí ju živia. „Ak sa tieto varovania budú ignorovať, oprávnený hnev poľnohospodárov bude len rásť. Súčasné návrhy oddeľujú CAP od jej pôvodných cieľov a nevyhnutne povedú k tomu, že poľnohospodári opäť vyjdú do ulíc,“ skonštatovala organizácia.
EFFAT chce dostatočné zohľadnenie práce farmárov a pracovníkov
Rovnako aj hlavné environmentálne organizácie ako IFOAM, WWF a Greenpeace odmietli reformu, ktorú podľa Food Times označili za krok späť v oblasti udržateľnosti. Odborové zväzy zasa upozorňujú, že práca farmárov a poľnohospodárskych pracovníkov nie je dostatočne zohľadnená.
Európska federácia potravinárskych, poľnohospodárskych a turistických odborov (EFFAT) odsúdila oslabenie sociálnej podmienenosti, čiže mechanizmus, ktorý viaže priame platby na dodržiavanie pracovných štandardov vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Návrh Komisie zavádza výnimky pre farmy do 10 hektárov, čo je 70 % všetkých fariem v EÚ, a tiež miernejšie sankcie, čím sa podľa odborov zvyšuje riziko porušovania práv pracovníkov.
Talian hovorí o guláši s minimom mäsa, Írovi však „chutí“
Schvaľovací proces nového rozpočtu EÚ potrvá minimálne dva roky a bude zahŕňať zložité rokovania medzi Komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom. Naviac protesty farmárov a organizácií môžu tieto debaty ovplyvniť.
Dôležitosť CAP vnímajú aj poslanci Európskeho parlamentu, ktorí na ostatnom plenárnom zasadnutí (10. júla) viedli diskusiu na túto tému. Viacerí sa nezdržali kritiky na adresu návrhu CAP do roku 2035.
Taliansky zákonodarca Herbert Dorfmann v mene Európskej ľudovej strany vyhlásil, že návrh mu pripomína „akýsi guláš, kde už nevidíte, aké ingrediencie sa v hrnci vlastne nachádzajú“.
„Mám dojem, že je to trochu ako varenie guláša. Chcete naplniť hrniec, ale nechcete ukázať, že nemáte dosť mäsa,“ poznamenal. Eurokomisárovi pre poľnohospodárstvo Christopheovi Hansenovi zároveň odkázal, že má podporu Európskej ľudovej strany, avšak táto frakcia „nepodporí takú CAP, ktorá ohrozuje európske poľnohospodárstvo“.
Írsky europoslanec Luke Ming Flanagan zo Skupiny ľavice však ponúkol opačný názor. „Súčasná štruktúra CAP by mohla byť celkom dobrá a myslím si, že mnohí z tých, ktorí sa na ňu sťažujú, ju nikdy nečítali a sú len populisti. Keby si ju skutočne prečítali a pozreli sa na ňu, videli by, že ak by sa uplatňovala správne, mohla by byť v skutočnosti veľmi dobrá,“ skonštatoval.
Dán Asger Christensen zo skupiny Obnovme Európu zasa vyhlásil, že CAP musí zostať financovaná z prostriedkov EÚ, pretože to vytvára rovnaké podmienky, chráni vnútorný trh a zabraňuje opätovnému znárodneniu.
„Európa potrebuje stabilné potravinové a dodávateľské reťazce, a to nielen v tomto turbulentnom svete, v ktorom žijeme. Preto musíme zjednodušiť pravidlá, aby bolo jednoduchšie byť poľnohospodárom. Rovnako dôležité je zabezpečiť silnú generačnú výmenu, pretože bez mladých ľudí niet budúcnosti pre poľnohospodárstvo,“ povedal.
Benevolentnosť podľa Wiezika povedie k rozkrádaniu
So zjednodušením pravidiel však nesúhlasí slovenský europoslanec Michal Wiezik (PS), ktorý v rámci europarlamentu pôsobí v rovnakej skupine ako Christensen.
„Benevolentné pravidlá a dôvera boli často zneužívané na rozkrádanie dotácií. Slovensko s tým má, žiaľ, veľmi zlé skúsenosti. Preto mám obavy, aby sa ďalšie uvoľňovanie pravidiel nezvrhlo na novú vlnu rozkrádania a neefektívneho prejedania európskych verejných zdrojov,“ varoval Wiezik.
Na druhej strane sa mu však páči podpora mladých, malých a stredných farmárov, podpora rozvoja vidieka a zatraktívnenie farmárčenia. Súhlasí tiež s nastavením férových cien a pravidiel s tretími krajinami.
„No obávam sa, že to nemusí stačiť. Žime, prosím, v reálnom svete. V takom svete v roku 2027 bude klimatická kríza horšia, ako je dnes. Budeme čeliť väčším suchám, väčším záplavám, väčším výpadkom komodít a vstupov a potrebujeme sa na to dôsledne pripraviť. No nerobíme to, nerobíme to dostatočne, práve naopak. Z nevyhnutných opatrení robíme dobrovoľné, a tým ich oslabujeme,“ skonštatoval europoslanec.
Roth Neveďalová apeluje na dorovnanie priamych platieb
V rozprave sa predstavila aj Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená), pričom uviedla, že poľnohospodárstvo vníma ako veľmi inovatívny priestor.
„Máme nové technológie, máme satelitnú navigáciu a máme rôzne veci, ktoré sa využívajú v poľnohospodárstve. Ja sama som veľmi rada, že veľa mladých ľudí stále chce robiť poľnohospodárstvo. Môj brat si nedávno urobil vodičský preukaz na traktor, pretože sám vidí napríklad práve toto ako príležitosť,“ vyhlásila.
Zároveň však podotkla, že na to, aby sme ľudí v poľnohospodárstve vrátane mladých udržali, bude potrebné zachovať finančnú podporu pre poľnohospodársku politiku aj v Európskej únii.
„Pán eurokomisár (Hansen), som veľmi rada, že ste povedali, že poľnohospodárska politika bude mať dôležitú a kľúčovú úlohu pre Európsku úniu aj v nasledujúcom rozpočte. Ale dôležité je takisto, ako povedalo viacero kolegov predo mnou, aby sme zachovali aj finančnú podporu. Nielen hovorili o možno nejakých nových prioritách, ale takisto aj o tom, aby financie do poľnohospodárstva stále išli,“ podotkla.
Podľa Roth Neveďalovej určite v tejto súvislosti treba hovoriť o dorovnaní priamych platieb a o ich zachovaní. „Pretože krajiny ako moja – Slovenská republika – po dvadsiatich rokoch členstva v Európskej únii sme stále na 85 % oproti západoeurópskym krajinám, čo sa týka napríklad priamych platieb,“ skonštatovala a dodala: „Som tiež veľmi zvedavá, ako dopadne nová zmluva s Ukrajinou, ktorá je podľa môjho názoru dosť nevýhodná. A naozaj, kvóty, ktoré ponúkame Ukrajine, sú oveľa vyššie, ako by bolo vhodné.“
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.