Štvrtok 3. júla, 2025
Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca (FB/ Nemocnica Čadca)

Nemocnice Žilinského kraja majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami na rok 2025, problém financovania však pretrváva

Všetky nemocnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, Hornooravská nemocnica Trstená, Dolnooravská nemocnica Dolný Kubín a Liptovská nemocnica Liptovský Mikuláš, podpísali zmluvy so zdravotnými poisťovňami na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre rok 2025. Napriek tomu zástupcovia kraja upozorňujú, že problém nespravodlivého prerozdeľovacieho mechanizmu financovania nemocníc nie je odstránený, iba zmiernený, informovala hovorkyňa Žilinského kraja Eva Lacová.

„Sme v polovici roka a nemocnice doteraz nevedeli ako budú financované. Podávali výkony bez istoty, že ich práca bude poisťovňami dostatočne preplatená. Takto systém nesmie fungovať. Spôsobuje to nielen finančné problémy nemocniciam, ale najmä veľkú neistotu, keďže nemocnice nedokázali pokryť ani mzdové nároky svojich zamestnancov a hrozilo, že nebudú schopné platiť dodávateľom tovarov a služieb svoje záväzky, číže za lieky, zdravotnícke materiály a služby,“ uviedla predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

Systém financovania bol síce mierne upravený, no stále nezohľadňuje personálne normatívy pri nákladoch na mzdy a reálne ceny za výkony. „Je to pre nás, ktorí sa správame zodpovedne diskriminačné a nespravodlivé, keďže efektívne fungujúce regionálne nemocnice, ktoré zabezpečujú vysoký počet výkonov s menšími tímami, sú stále v nevýhode,“ dodala Jurinová.

Riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld upozornil, že systém namiesto rozvoja zvyšuje investičný dlh v zdravotníctve: „Platy zamestnancov valorizujeme podľa zákonom definovaného platového automatu, tak ako to dohodla vláda s lekárskymi odbormi. Žiaľ, zmluvné podmienky s poisťovňami tieto navýšené náklady plne nereflektujú a nemocnice tak musia časť mzdových nákladov dorovnávať zo zdrojov, ktoré by inak mohli použiť na obnovu prístrojového vybavenia, priestorov a modernizáciu služieb.“

Z Plánu obnovy a odolnosti doposiaľ nebol podporený ani jeden projekt rekonštrukcie nemocníc ŽSK, čo podľa vedenia kraja prehlbuje rozdiely v možnostiach rozvoja.

Riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Silvia Pekarčíková upozornila aj na problém úhrad za výkony pre nehospitalizovaných pacientov: „Nie je správne, aby pacient z Rabče cestoval na MR súkromné pracovisko do Žiliny, keď ho vie absolvovať vo svojej spádovej nemocnici len z toho dôvodu, že tam vyšetrenie poisťovňa preplatí a v nemocnici nie. Dnes robia naše nemocnice takýchto neuhradených výkonov z lásky k nehospitalizovaným pacientom v hodnote 1 milión eur. Tieto peniaze potom logicky chýbajú v našich nemocniciach niekde inde. Ak máme poskytovať dostupnú starostlivosť v regiónoch, musíme mať aj adekvátne zmluvné krytie výkonov.“

Cieľom rezortu zdravotníctva je dosiahnuť spravodlivé a pravidlami podložené financovanie nemocníc najneskôr do roku 2027, založené na zjednotení základných sadzieb, prechode na výkonový systém DRG a zvyšovaní podielu výkonnostne upravovaných platieb.

„Tri roky sme sa trápili s nespravodlivým prerozdeľovacím mechanizmom a ďalšie tri roky sa budeme trápiť nedostatočným finančným krytím podľa nového mechanizmu úhrad znova. Žilinský samosprávny kraj považuje reformu financovania zdravotníctva za nevyhnutnú – ale musí byť postavená na spravodlivom a jasnom mechanizme prerozdeľovania zdrojov, ktoré zohľadňuje efektívne riadenie, množstvo a kvalitu výkonov, umožnení rozvoj a zabezpečí dostupnosť starostlivosti pre pacienta v mieste, kde žije,“ uzavrela Pekarčíková.

Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.

Prečítajte si aj