Ako pristupovať k výžive detí s autizmom? Odborníčka upozorňuje na časté chyby rodičov (Rozhovor)
Výživa síce autizmus nevylieči, môže však podporiť zdravie a celkový vývoj dieťaťa. Presvedčená je o tom Mária Šimková, certifikovaná GAPS terapeutka a nutričná poradkyňa, ktorá sa dlhodobo venuje deťom s poruchou autistického spektra (PAS) a ďalšími neurovývinovými poruchami. V rozhovore hovorí o význame zdravia čreva, individualizovaného prístupu k výžive aj o najčastejších chybách, ktorých sa rodičia pri zmene stravovania dopúšťajú.
Epoch Times Slovensko: Dlhodobo sa venujete deťom s poruchou autistického spektra a ďalšími neurovývinovými poruchami. Čo vás priviedlo práve k tejto oblasti?
Mária Šimková: Veľkým impulzom bol náš vlastný príbeh. Jedno z našich detí má diagnostikovaný detský autizmus a expresívnu poruchu reči. Po stanovení diagnózy sme sa ako mnohí rodičia snažili nájsť odpovede a možnosti, ako mu čo najlepšie pomôcť. Postupne som zistila, že výživa môže byť dôležitou súčasťou podpory zdravia dieťaťa, no zároveň som vnímala množstvo protichodných informácií, ktoré medzi rodičmi kolujú. To ma motivovalo ďalej sa vzdelávať a hľadať prístupy, ktoré vychádzajú z vedeckých poznatkov aj klinickej praxe.
Mnohí rodičia opisujú obdobie po stanovení diagnózy ako čas plný neistoty. Aké otázky alebo obavy od nich počúvate najčastejšie?
Najťažší nebýva samotný okamih stanovenia diagnózy, ale všetko, čo nasleduje po ňom. Rodičia sa zrazu ocitnú v záplave protichodných informácií. Nevedia, komu veriť, ktorou cestou sa vydať ani ktoré odporúčania sú skutočne užitočné. Mnohí dostanú odporúčanie na behaviorálne terapie, ktoré však nie sú vždy finančne alebo kapacitne dostupné.
Vo výžive riešia podobné obavy. Boja sa, že dieťa zmeny neprijme, pretože už teraz konzumuje len úzky okruh potravín. Obávajú sa aj toho, že po vyradení niektorých priemyselne spracovaných potravín sa situácia ešte zhorší. Veľkou témou je tiež nedostatok podpory zo strany okolia. Často počúvajú, že výživa s autizmom nijako nesúvisí, a zostávajú medzi dvoma úplne odlišnými názormi.
Hovoríte, že rodičia by nemali len hádať, čo ich dieťaťu prospieva. Čo býva pri hľadaní riešení najväčším problémom?
Najväčším problémom je, že rodičia často skúšajú jednu metódu za druhou bez toho, aby pochopili biologické príčiny ťažkostí svojho dieťaťa. Chýba im tiež trpezlivosť vytrvať pri zmenách dostatočne dlho. Základom je kvalitná a výživná strava, schopnosť čítať súvislosti medzi jednotlivými príznakmi a priebežne sa vzdelávať z kvalitných zdrojov.
Vo svojej práci často hovoríte aj o prepojení čreva a mozgu. Čo si pod tým má predstaviť bežný rodič?
Predstavte si črevo a mozog ako dvoch ľudí, ktorí sú neustále v kontakte. Mozog dáva črevu pokyny, ako má fungovať, zatiaľ čo črevo mu posiela informácie o dianí v organizme. Ak je črevo dlhodobo zapálené alebo nefunguje optimálne, môže to ovplyvniť nielen trávenie, ale aj spánok, náladu, správanie či schopnosť sústrediť sa. Pri črevnej dysbióze môžu vznikať zápalové látky a metabolity, ktoré pri narušenej črevnej bariére prenikajú do krvného obehu. Tie následne ovplyvňujú imunitný aj nervový systém, tvorbu neurotransmiterov a komunikáciu medzi črevom a mozgom.
Znamená to, že výživa môže ovplyvniť prejavy dieťaťa? Kde sú jej limity?
Výživu vnímam ako základ, na ktorom sa dá ďalej stavať. Ak črevo funguje správne a živiny sa dobre vstrebávajú, organizmus ich dokáže efektívnejšie využívať. To môže priaznivo ovplyvniť celkový zdravotný stav dieťaťa. V praxi často pozorujem, že niektoré deti začnú lepšie reagovať na svoje okolie, viac komunikovať a ľahšie sa sústrediť.
Zároveň je však dôležité povedať, že výživa nie je všeliekom. U mnohých detí zohrávajú úlohu aj ďalšie faktory, ako mitochondriálna dysfunkcia, chronický zápal, poruchy metabolizmu folátu, metylácie či imunitné dysregulácie. Práve týmto oblastiam sa venuje aj organizácia MAPS (Medical Academy of Pediatric Special Needs), ktorá skúma biologické faktory ovplyvňujúce zdravie detí s neurovývinovými poruchami. Preto samotná úprava jedálnička nemusí vždy stačiť. Napriek tomu som presvedčená, že bez kvalitne nastavenej výživy sa len veľmi ťažko vytvárajú pevné základy pre akúkoľvek ďalšiu terapiu alebo liečbu.
Ste certifikovaná GAPS terapeutka. Čo je vlastne GAPS protokol?
GAPS je skratka pre Gut and Psychology Syndrome (syndróm čreva a psychiky). Ide o výživový a terapeutický protokol, ktorý vytvorila lekárka Natasha Campbell-McBride. Zameriava sa na podporu zdravia čreva, črevného mikrobiómu a obnovu črevnej bariéry.
Vychádza z predpokladu, že narušené zdravie čreva môže prostredníctvom osi črevo – mozog ovplyvňovať fungovanie nervového systému. Základom sú prirodzené potraviny bohaté na živiny – kvalitné vývary, fermentované potraviny, zelenina, mäso, vajcia či zdravé tuky. Protokol zároveň obmedzuje vysoko priemyselne spracované potraviny.
Pri svojej práci využívate aj laboratórne testy. Čo dokážu odhaliť a ako vám pomáhajú?
Nie každé dieťa ich potrebuje. Ak však napriek úprave výživy pretrvávajú výrazné tráviace alebo zdravotné ťažkosti, môžu byť veľmi cenným doplnkom, ktorý pomôže lepšie pochopiť, čo sa v organizme deje. V praxi pracujem najmä s bežnými krvnými vyšetreniami, ktoré dokážu odhaliť napríklad nedostatok železa, vitamínu D, nerovnováhu zinku a medi či známky zápalu. Takéto výsledky nám pomáhajú lepšie pochopiť faktory ovplyvňujúce rast, imunitu aj celkový zdravotný stav dieťaťa.
V niektorých prípadoch využívame aj špecializované funkčné vyšetrenia. Organic Acids Test (OAT) prináša informácie o metabolických procesoch, stave črevného mikrobiómu, oxidačnom strese, funkcii mitochondrií či niektorých vitamínoch skupiny B. Vyšetrenie stolice môže zase ukázať zloženie črevného mikrobiómu, stav trávenia, zápalové markery alebo prítomnosť niektorých mikroorganizmov. Ak obsahuje aj vyšetrenie zonulínu, poskytuje informácie aj o stave črevnej bariéry.
Veľkou témou sú aj výživové doplnky. Rodičia často hľadajú odporúčania na internete. Ako rozlíšiť, čo môže byť užitočné a čo je len marketing?
Najväčšou chybou je vyberať doplnky podľa toho, čo sľubuje obal alebo reklama. Označenie „na autizmus“, „na reč“ či „na pozornosť“ ešte neznamená, že je daný doplnok vhodný pre konkrétne dieťa. Každé dieťa s PAS je iné a aj príčiny jeho ťažkostí sa môžu výrazne líšiť. Vo svojej praxi sa preto najskôr snažím pochopiť, ako organizmus dieťaťa funguje. Zaujíma ma jeho výživový stav, črevné zdravie, funkcia mitochondrií, zápal, oxidačný stres či možné nutričné deficity. Až na základe anamnézy, klinických prejavov, stravovacích návykov a podľa potreby aj laboratórnych vyšetrení vyberáme doplnky s konkrétnym cieľom.
V súvislosti s GAPS zaznievajú aj kritické hlasy, že vedecké dôkazy o jeho účinnosti pri autizme sú zatiaľ obmedzené. Ako sa na to pozeráte?
Je pravda, že veľké randomizované klinické štúdie priamo na GAPS zatiaľ neexistujú a rodičom to vždy otvorene hovorím. Zároveň ich povzbudzujem, aby si informácie sami overovali a vytvorili si vlastný názor. Treba si však uvedomiť, že kvalitné výživové štúdie sú finančne aj organizačne veľmi náročné. To ale neznamená, že GAPS nemá žiadnu oporu vo výskume. Pribúda čoraz viac štúdií podporujúcich princípy, na ktorých je postavený – obmedzenie ultraspracovaných potravín, riešenie nutričných deficitov, podpora črevného mikrobiómu či individuálny prístup k výžive.
Ak sa rodičia rozhodnú meniť jedálniček dieťaťa, aké chyby robia najčastejšie?
Najčastejšie začínajú nepripravení. Zmenu chcú len „vyskúšať“, no pri prvých komplikáciách sa vracajú k pôvodnému spôsobu stravovania. Často vyradia zo stravy lepok či mliečne výrobky, no nemajú pripravené vhodné a výživovo hodnotné náhrady. Namiesto zlepšenia tak iba nahradia bežné priemyselne spracované potraviny ich bezlepkovými verziami, ktoré často nie sú o nič kvalitnejšie.
Rodičia mávajú aj nerealistické očakávania a dúfajú, že výsledky uvidia v priebehu niekoľkých dní. Organizmus však potrebuje čas a každé dieťa reaguje individuálne. Odporúčam preto pripraviť si plán, jedálniček aj recepty, zapisovať si priebeh zmien a začínať v období, keď rodina nie je pod veľkým stresom.
Vytvorili ste aj aplikáciu INTUS. Ako vznikla myšlienka preniesť vaše skúsenosti práve do mobilnej aplikácie?
Aplikácia vznikla z potreby pomáhať rodičom aj v čase medzi konzultáciami. Mnohí mi hovorili, že síce rozumejú odporúčaniam, no v bežnom živote nevedia, čo uvariť alebo ako všetky informácie preniesť do praxe. Chcela som vytvoriť miesto, kde nájdu recepty zostavené s ohľadom na potreby detí s PAS a budú mať istotu, že sa môžu oprieť o overené informácie. Nie každý si môže dovoliť individuálne poradenstvo, no aj bez neho môžu rodičia pri správnych informáciách urobiť veľa.
Čo v aplikácii nájdeme?
Aplikácia obsahuje recepty rozdelené podľa rôznych výživových prístupov, ktoré využívam vo svojej praxi. Rodičia si môžu vybrať napríklad recepty vhodné pri histamínovej intolerancii, nízko-FODMAP diéte (stravovaní s obmedzením určitých ťažšie vstrebateľných sacharidov) alebo ďalších špecifických stravovacích režimoch.
Súčasťou aplikácie je aj sekcia venovaná vitamínom, minerálom a ďalším výživovým doplnkom. Nechýba ani priestor na otázky a odpovede či blog s odbornými článkami.
Za roky práce ste sprevádzali množstvo rodín. Aké výsledky vás tešia najviac?
Najväčšou odmenou je, keď sa zlepší každodenný život celej rodiny. Keď dieťa pokojnejšie spí, lepšie reaguje na okolie, nadväzuje očný kontakt, má menej tráviacich ťažkostí alebo prijíma pestrejšiu stravu. A ešte viac ma teší, keď mi rodičia povedia, že doma majú viac pokojných dní a spoločných radostí.
Veľa detí s PAS je veľmi vyberavých v stravovaní. Ako si poradiť s odmietaním jedla?
V prvom rade je potrebné pochopiť, prečo dieťa jedlo odmieta. Často nejde len o senzorické vnímanie, ale o kombináciu viacerých faktorov – nutričných deficitov, črevnej dysbiózy, porúch metabolizmu či silnej preferencie potravín bohatých na škrob a cukor. Napríklad nedostatok zinku môže výrazne ovplyvniť vnímanie chutí aj ochotu skúšať nové jedlá. Kľúčom sú trpezlivosť, systematický postup a v prípade potreby aj odborné vedenie.
Ktoré recepty sa vám v praxi osvedčili najviac?
Veľmi obľúbené sú rôzne mäsové jedlá, recepty z maniokovej múky či jednoduché výživné snacky. Za mimoriadne dôležitý však považujem kvalitný želatínový vývar.
Do hrnca vložím celé kura alebo sliepku, z ktorých najskôr odrežem a odložím prsia a stehná. Zvyšné časti použijem na prípravu vývaru. Podobne možno použiť aj kohúta, morku či zajaca.
Dôležité je nepridávať priveľa vody, aby mal vývar po vychladnutí želatínovú konzistenciu. Voda by mala kosti len mierne zakrývať. Pridám soľ, bobkový list a niekoľko guľôčok čierneho korenia, prípadne aj zeleninu.
Vývar privediem do varu a následne znížim teplotu na minimum. Počas varenia zbieram penu, ktorá vystúpi na povrch, a nechám ho pod pootvorenou pokrievkou mierne variť približne dve až tri hodiny.
Hotový vývar precedím, rýchlo schladím a uložím do chladničky alebo zamrazím v menších porciách. Pri nízkohistamínovom stravovaní je obzvlášť dôležité čo najrýchlejšie schladenie vo vode s ľadom.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
