Francúzski komunisti a moslimovia veria, že čoskoro premôžu domácu väčšinu (Komentár)
Ani vám sa veľmi nezdá, že by za násilnosťami týchto dní vo Francúzsku stáli nespokojní stredoškoláci, ktorí by sa radi učili, ale nemôžu, pretože do škôl zateká a nie je dosť toaletného papiera?…
… Samozrejme, že nestoja.
A nie je to ani tak, že by sa medzi tie zvedavé deti, ktoré majú, pokiaľ ide o zlý stav francúzskeho školstva, vlastne pravdu, priplietla hŕstka ľavicových extrémistov, ktorí kazia protest inak dobrých detí a prispievajú k tomu, že prerastá do násilností, rabovania a nepokojov, na aké sme, pravdupovediac, vo Francúzsku už desaťročia zvyknutí.
Ak sa pozrieme na to, aké vlajky vejú, ide už o tradičný „protest“ osvedčenej moslimsko-marxistickej aliancie v typických zeleno-červených farbách.
Opis udalostí vo Francúzsku skrátka nesedí: nespokojní stredoškoláci, znechutení preplnenými triedami, potkanmi na toaletách a schátranými budovami, spontánne vyšli do ulíc a nepokoje sa odtiaľ v priebehu niekoľkých dní spontánne rozšírili po celej krajine. Ak sa však podrobnejšie pozrieme na zábery a fotografie na sociálnych sieťach, vidíme predovšetkým ničenie a násilie so zreteľnými znakmi organizovanosti.
Na záberoch „protestujúcich“ rozoznávame predovšetkým mladých mužov tmavšej pleti prichádzajúcich z Afriky a Blízkeho východu. Počujeme aj marxistické heslá o antifašizme, vidíme palestínske vlajky, vlajky Antify a napríklad v Marseille bolo vidieť aj vlajky Hamasu. Ide teda sčasti aj o etnické nepokoje.
Nikto z týchto chuligánov nespieva francúzsku hymnu a nikde nevlaje francúzska trikolóra. Aj vláda premiéra Sébastiena Lecornua zverejnila, že za násilím stoja francúzski komunisti zo strany Nepoddajné Francúzsko (La France Insoumise – LFI), ktorú vedie Jean-Luc Mélenchon. To je však len polovica pravdy. V skutočnosti francúzski komunisti a moslimovia testujú svoju silu, cvičia sa a pripravujú na celoštátne voľby v budúcom roku.
Francúzsko bolo vždy dejiskom zrážok a názorových konfliktov v Európe. Na jednej strane je kolískou našej rímskokatolíckej cirkvi, respektíve jej najstaršou dcérou, na druhej strane je po celom svete známe aj ako centrum rozvoja nesmierneho teroru. Francúzsko bolo obhajcom kresťanstva, ale aj najväčším nepriateľom cirkvi. Skrátka, francúzsky národ je výkladnou skriňou ľudstva vo všetkých jeho podobách.
Francúzski komunisti a moslimovia majú spoločného nepriateľa. Sú ním slobody, demokracia a kresťanstvo. Samozrejme, existujú témy, ktoré ich zásadne rozdeľujú, ale to, čo ich spája, je silnejšie než to, čo ich rozdeľuje: chcú zničiť západnú civilizáciu a kresťanské základy, na ktorých stojí.
Všimnime si neustále útoky v podobe najrôznejších kultúrnych výstrelkov:
- podpora kritiky cirkvi, v Čechách napríklad v podobe lesbických husitských farárok, čo má byť zrejme akási morbídna reakcia na katolícky celibát,
- relativizácia manželstva a rodičovstva a všeobecné oslabovanie tradičnej rodiny,
- podpora antikoncepcie a potratov,
- legalizácia drog,
- romantizácia pedofílie, normalizácia pornografie a uvoľňovanie sexuálnych noriem,
- podpora slobodného materstva,
- popularizácia eutanázie,
- propagácia transgenderizmu a rodovej ideológie,
- spochybňovanie rozdielov medzi mužom a ženou atď.
To všetko jednotlivo vyvoláva nikdy nekončiace debaty. Všetko dohromady však pôsobí na každého a vedie k relativizácii úplne všetkého: od toho, kým sme, cez to, čo je správne a čo je zlé, až po to, čo má byť naším cieľom. Vzniká tak nesmierne množstvo zmätku, pochybností a nestability. A to je účel.
A nejde dokonca ani o jednotlivé témy, ktoré vo vás na prvý dojem vyvolávajú rôzne súhlasné alebo nesúhlasné reakcie. Hovoríte si: toto mi prekáža, toto mi neprekáža a toto ma nezaujíma. Ide o ten krik okolo, o nepohodlie, v ktorom sa rozumná debata jednoducho viesť nedá. Mnohí do tohto ohlušujúceho hluku pridávajú vlastné frustrácie a pochybnosti a robia tak verejný priestor ešte neznesiteľnejším. Je to ako pri tej známej relácii Michaely Jílkovej, ktorá pripomína nepríjemný hluk sociálnych sietí a na konci sa tvári, akoby to hodinové prekrikovanie bolo na niečo dobré…
Hluk plus násilie sa rovnajú únave a rezignácii. V tejto triviálnej rovnici prišli Briti o svoju krajinu a prichádzajú o ňu aj Francúzi. Moslimovia a komunisti ich skrátka napokon prekričali.
Na fotografii zo soboty 26. septembra 2026 vidíme pápeža Leva XIV. počas jeho návštevy Francúzska. Na Place de la Concorde v centre Paríža slúžil omšu pod holým nebom pre 800 000 Francúzov. Tento záber vzbudzuje nádej, že Francúzsko sa stále chce hlásiť ku katolíckej viere a jej dedičstvu.
Rozhodujúcou otázkou však zostáva, koľko z celkového počtu približne 43 miliónov oprávnených voličov si skutočne uvedomuje vážnosť situácie a ako sa ich postoj prejaví vo voľbách 18. apríla budúceho roka, keď si Francúzi zvolia nového prezidenta.
Ani vo Francúzsku však nebude existovať iba dobrá alebo iba zlá voľba. Aj tam si ľudia budú musieť vybrať to, čo budú v danej chvíli považovať za menšie zlo. Či to skutočne bude menšie zlo, sa mnohí dozvedia až oveľa neskôr…
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odzrkadľovať názory Epoch Times.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
