Koalícia uvoľnila pravidlá rozpočtového provizória a predložila deficitný rozpočet. Spor o dlhovú brzdu môže skončiť na Ústavnom súde
Vláda počíta na rok 2027 s deficitom 7,443 miliardy eur (4,94 % HDP) napriek tomu, že verejný dlh sa už nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy a podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal byť predložený vyrovnaný rozpočet. Koalícia zároveň v parlamente schválila zmenu pravidiel pre rozpočtové provizórium, čo podľa opozície umožní voľnejšie nakladanie s verejnými financiami. Opozícia zároveň kritizuje deficitný rozpočet na rok 2027, ktorý podľa nej nie je v súlade s ústavným zákonom o dlhovej brzde. O výklad požiadala Ústavný súd SR.
Koalícia uvoľnila pravidlá provizória
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2027 počíta s príjmami 63,343 miliardy eur, výdavkami 70,786 miliardy eur a deficitom 7,443 miliardy eur (4,94 % HDP).
„Rozpočet vzniká v čase, keď na Slovensko stále výrazne negatívne vplýva externé prostredie, ako sú obchodné vojny, clá zo strany USA, energetická kríza, vojny či nepriaznivý vývoj u našich najväčších obchodných partnerov a v najväčších európskych ekonomikách, ako sú Nemecko či Francúzsko. Samotný Medzinárodný menový fond uviedol, že bez negatívnych externých vplyvov by už v roku 2025 malo Slovensko deficit na úrovni približne 3,5 % HDP,“ uviedlo ministerstvo financií 5. októbra na sociálnej sieti.
Vláda chce zachovať 13. dôchodky, energopomoc aj ďalšie sociálne opatrenia. Celkové výdavky na sociálnu oblasť by mali byť medziročne vyššie o 443 miliónov eur. Výdavky na zdravotníctvo budú v porovnaní s tohtoročným rozpočtom vyššie o 429 miliónov eur.
„Rozpočet počíta aj s kapitálovými výdavkami v zdravotníctve vo výške 694 mil. eur, ktoré budú smerovať najmä do výstavby nemocníc. Viac zdrojov by malo na budúci rok smerovať aj do školstva (+96 mil. eur) a dopravy (+568 mil. eur),“ doplnil rezort financií.
Ak by poslanci návrh rozpočtu do konca roka neschválili, prípadne by Ústavný súd SR rozhodol o jeho neplatnosti, od januára by mohlo nastať rozpočtové provizórium.
To by vláde zviazalo ruky. Bežné výdavky ako platy, dôchodky, obsluha dlhu, už rozbehnuté programy, budú pokračovať. Avšak nové veľké výdavky a investície, ktoré v starom rozpočte nie sú, by vláda mohla spúšťať len v podstatne užšom rozsahu, ktorý zákon počas provizória dovoľuje.
Po novom by však rozpočtové provizórium bolo flexibilnejšie, keďže 6. októbra koalícia v Národnej rade (NR) SR zmenila jeho pravidlá. Zrušila mesačný limit, podľa ktorého mohol štát minúť najviac jednu dvanástinu ročných výdavkov.
„Upravujeme to tak, aby tam bol bič na vládu vo forme obmedzenia objemu prostriedkov, ale na druhej strane si musíme nechať trošku flexibilitu na to, aby aj v prípade napríklad predčasných volieb štát normálne dokázal fungovať. To je celá podstata,“ zhodnotil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Celkový strop – že štát nemôže minúť viac ako v predchádzajúcom roku – zostáva zachovaný.
Opozícia varuje pred bezbrehým míňaním
Minister Kamenický zmenu odôvodňuje tým, že niektoré výdavky štát neplatí každý mesiac rovnako (napríklad väčšie platby raz za štvrťrok). Podľa neho by staré pravidlo, ktoré povoľuje minúť jednu dvanástinu minuloročných výdavkov, mohlo spôsobovať problémy.
Opozícia však tvrdí, že koalícia si týmto krokom pripravuje pôdu pre prípad, že rozpočet na rok 2027 v NR SR nebude schválený. Zrušením mesačného limitu totiž minister financií podľa opozície získa väčšiu voľnosť v tom, kedy a koľko peňazí môže minúť.
Poslanec Štefan Kišš (PS) vyhlásil, že minister financií by sa v provizóriu mohol stať „hegemónom verejných financií“. Ako príklad uviedol, že by teoreticky mohol za deväť mesiacov minúť peniaze určené na celý rok. Celkový ročný strop by síce podľa Kišša ostal zachovaný, no rozloženie výdavkov počas roka by už nebolo tak prísne obmedzené.
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby tento zákon vetoval. „Ak prezident nepoužije svoje veto, sme určite pripravení tento zákon napadnúť na Ústavnom súde, lebo nie je v poriadku aby sa tu odstraňovali dlhové brzdy pre vládu, ktorá tu bezbreho míňa peniaze,” uviedla.
Bez stanoviska NKÚ
O rozpočte by sa mohlo hlasovať najskôr 14. októbra. Za normálnych okolností je rozpočet sprevádzaný podrobným odborným stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
„Štátny rozpočet stanovuje, koľko peňazí štát v nasledujúcom roku plánuje vybrať od ľudí a firiem a na čo ich potom použije. Práve preto zákon ukladá Najvyššiemu kontrolnému úradu vypracovať k návrhu štátneho rozpočtu odborné stanovisko,” priblížil NKÚ.
Úrad však upozornil na skutočnosť, že poslancom v NR SR bude nezávislý odborný pohľad po prvýkrát chýbať.
„Tento rok máme na vypracovanie stanoviska len 48 hodín. Za takýto čas nie je možné návrh zákona roka odborne a detailne posúdiť. Po prvýkrát sa tak začne o štátnom rozpočte rokovať bez odborného stanoviska NKÚ,“ uviedol úrad na sociálnej sieti.
Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) v absencii odborného stanoviska najvyššej kontrolnej autority problém nevidí.
„Nevyrušuje nás to, pretože schválenie rozpočtu je kľúčové. Aj Najvyšší kontrolný úrad je súčasťou tohto rozpočtu a rozpočet sa má schváliť vtedy, keď je pripravený a keď je parlament ho pripravený schváliť, takže pri celej dôležitosti a majestátnosti tohto úradu, rozpočet je prioritnejší,“ vyhlásil Raši.
Vláda predložila deficitný rozpočet, podľa RRZ mal byť vyrovnaný
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. o dlhovej brzde podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ukladá vládnemu kabinetu povinnosť, aby pripravil vyrovnaný rozpočet. Ide o ochranný mechanizmus, ktorý sa spúšťa pri vysokom zadlžení štátu a má zabrániť ďalšiemu nekontrolovanému rastu dlhu.
Verejný dlh Slovenska by tento rok mohol dosiahnuť 64 % HDP. Slovensko sa už nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Horná hranica dlhovej brzdy bude pritom od roku 2027 na úrovni 50 % HDP.
Podľa zákona sa od 60 % HDP začína najprísnejšie pásmo, v ktorom musí vláda predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Ochranná lehota, počas ktorej vláda nemusela tieto najprísnejšie pravidlá dodržiavať, skončila v novembri 2025. Odvtedy by mali platiť naplno.
Preto opozícia a RRZ tvrdia, že vláda má povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Vláda naopak tvrdí, že sa na ňu vzťahuje výnimka.
23. septembra vláda poverila ministra financií Kamenického zostavením deficitného rozpočtu. Vo vládnom materiáli tvrdí, že na rok 2027 vyrovnaný rozpočet predložiť nemusí. Odvoláva sa pritom na výnimku z dlhovej brzdy, podľa ktorej nemusí zostaviť vyrovnaný rozpočet, ak mimoriadne výdavky presiahnu 3 % HDP.
Dôvodom majú byť mimoriadne výdavky spojené s plnením medzinárodných záväzkov a ďalšie výdavky štátu, ktoré podľa tzv. únikovej klauzuly presiahli 3 % HDP. Vláda tieto mimoriadne výdavky vyčíslila na 3,21 % HDP, čo predstavuje takmer 4,4 miliardy eur.
RRZ však spochybňuje uplatnenie výnimky z dlhovej brzdy vládou a tvrdí, že oprávnenosť výnimky nebola preukázaná.
Podľa RRZ hranicu 3 % HDP uvedený súčet prekračuje len o vyše 200 miliónov eur, a to až po započítaní celých výdavkov na obranu, celého odvodu do rozpočtu EÚ a celého spolufinancovania eurofondov — nie iba ich náhleho nárastu.
„Podľa RRZ, v zhode s verejne prezentovanými názormi viacerých odborníkov na ústavné právo, na uplatnenie výnimky nestačí odkaz na politické deklarácie ani všeobecne na členstvo v medzinárodných organizáciách,“ priblížila RRZ.
Ústavný súd SR pritom pri tejto klauzule zdôraznil, že má slúžiť na okolnosti, ktoré nastali náhle a neočakávane.
„Táto klauzula má slúžiť na zohľadnenie mimoriadnych a výrazných dodatočných výdavkov oproti štandardným obdobiam, ktoré sú spôsobené okolnosťami úplne alebo takmer úplne mimo dosahu Slovenskej republiky. Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy,“ uviedla RRZ vo svojom stanovisku.
Rada tiež upozornila na to, že postup ministerstva financií môže ohroziť platnosť budúceho rozpočtu a viesť k jeho napadnutiu na Ústavnom súde SR. To by podľa nej prinieslo zbytočnú neistotu pre verejnú správu, firmy aj domácnosti.
Opozícia žiada o výklad Ústavný súd SR
Opozičné strany PS, SaS, KDH a Hnutie Slovensko sa preto obrátili na Ústavný súd SR, ktorý požiadali o výklad, či vláda musí napriek využitiu výnimky z dlhovej brzdy pripraviť a predložiť v NR SR vyrovnaný štátny rozpočet.
Podľa opozície sa vládny kabinet nesprávne odvoláva na výnimku z ústavného zákona. Pod podanie sa podpísalo 45 poslancov všetkých opozičných strán.
„S ohľadom na posledné vyjadrenia premiéra (Roberta Fica) aj materiál, ktorý bol schválený na vláde 23. septembra a s odkazom na ktorý premiér tvrdí, že takúto povinnosť nemá, tak je na mieste a je to nakoniec našou povinnosťou obrátiť sa na Ústavný súd. Aby bolo úplne jednoznačné, že vláda takúto povinnosť má a nemôže sa vyhovárať,“ uviedla exministerka spravodlivosti Kolíková.
Opozícia spochybňuje tvrdenie vlády, že výdavky na medzinárodné záväzky presiahli 3 % HDP, čím odôvodňujú výnimku z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.
„Takéto absurdné sú argumenty zo strany premiéra, prečo si vie nájsť nejakú únikovú klauzulu zo svojej ústavnej povinnosti predkladať vyrovnaný rozpočet,“ uviedla Kolíková.
Poslanec SaS Marián Viskupič tvrdí, že vláda chce deficitným rozpočtom udržať koaličnú jednotu a uspokojiť požiadavky koaličných strán.
„Robertovi Ficovi tečie do topánok. Veľmi dobre vie, že má predložiť vyrovnaný rozpočet, zároveň však potrebuje deficitný rozpočet, aby dokázal uspokojiť všetky hladné krky vo svojej koalícii. Namiesto zodpovedného hospodárenia preto vláda vytvorila paškvil, ktorým sa snaží obísť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti,” vyhlásil.
Podľa Kišša predstavuje toto spoločné podanie opozície dôkaz o jej schopnosti spolupracovať. Zároveň pripomenul predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého vláda musí pripraviť vyrovnaný rozpočet, hoci ho NR SR môže upraviť. Výdavky spadajúce pod výnimku z dlhovej brzdy pritom musia byť mimoriadne a neočakávané a to podľa neho súčasný prípad nespĺňa.
Poslanec z KDH Rastislav Krátky podčiarkol, že táto téma nie je obyčajným politickým sporom medzi vládou a opozíciou. Podľa neho ide o dodržiavanie pravidiel stanovených na ochranu verejných financií a schopnosti zabezpečiť, aby štát dokázal plniť svoje záväzky voči občanom.
„Je to spor medzi zodpovedným hospodárením a snahou vlády špekulovať, ako obísť ústavné pravidlá. Tie pravidlá tu pritom máme preto, aby štát zostal schopný garantovať ľuďom služby, na ktoré majú nárok,“ zhrnul.
Podľa Júliusa Jakaba z Hnutia Slovensko vláda potrebuje financovať požiadavky koaličných strán, aby si udržala podporu, a preto uprednostňuje udržanie vlády pred zodpovedným hospodárením.
„Vláda sa zmenila na roztrieštený zlepenec kšeftov a na zodpovedné hospodárenie úplne rezignovala. Preto musíme konať my a obrátiť sa na Ústavný súd SR, aby sme chránili Slovenskú republiku pred ďalším nezodpovedným zadlžovaním,“ vyhlásil.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
