Slovensko v roku 2050: klimatológ Faško predpokladá menej snehu, viac horúčav a výraznejšie výkyvy počasia (Rozhovor)
To, čo dnes považujeme za výnimočne teplý rok, bude pravdepodobne už o štvrťstoročie novým normálom. Klimatológ a meteorológ RNDr. Pavel Faško, CSc., sa dlhodobo venuje vývoju počasia a klimatických podmienok na Slovensku. Pôsobí v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ), kde sa zaoberá najmä klimatologickými analýzami, extrémnym prejavom počasia, ako aj dlhodobým vývojom teploty a zrážok a prejavmi klimatickej zmeny. V rozhovore pre Epoch Times Slovensko vysvetľuje, prečo viac dažďa nemusí znamenať menej sucha, čo môžeme očakávať od klímy v roku 2050 a ako sa na Slovensku môže zmeniť aj samotný charakter ročných období.
Epoch Times Slovensko: Ak by ste mali opísať slovenské podnebie v roku 2050 tromi najvýraznejšími zmenami, ktoré by to boli?
Pavel Faško: Zmenený ročný režim atmosférických zrážok, pričom na ich celkovom úhrne bude pribúdať tekutých a zmiešaných zrážok a všeobecný ústup snehovej pokrývky v bežne obývaných oblastiach. Ďalej pokračujúce otepľovanie, rast hodnôt charakteristík teploty vzduchu a z toho vyplývajúci nárast počtu letných, tropických dní a tropických nocí. A napokon pravidelnejšie a výraznejšie výkyvy v charaktere počasia, viac nebezpečných poveternostných javov so škodovými dôsledkami.
O koľko sa môže Slovensko do roku 2050 reálne otepliť? Stanú sa dnešné výnimočne teplé roky normou?
Ak použijeme výsledky meteorologických meraní na Slovensku, tak dlhodobá priemerná ročná teplota vzduchu, pri porovnávaní poslednej štvrtiny 20. storočia s prvou štvrtinou 21. storočia, je na našich meteorologických staniciach v období 2001-2025 v porovnaní s obdobím 1976-2000 približne od 1,2 °C až 1,5 °C vyššia.
Ak by u nás otepľovanie pokračovalo aj v druhej štvrtine 21. storočia podobným tempom, čo je možno aj skromné očakávanie, mohla by byť dlhodobá priemerná ročná teplota vzduchu u nás v období 2026 – 2050 v porovnaní s obdobím 2001 – 2025 vyššia približne o rovnakú hodnotu, ako pri porovnaní období 2001 – 2025 a 1976 – 2000. Takže dlhodobá priemerná ročná teplota vzduchu by mohla v období 2026-2050 dosiahnuť v najteplejších oblastiach Slovenska hodnoty blížiace sa k 13 °C.
V praktickom vyjadrení by to znamenalo, že to, čo bolo pre priemernú ročnú teplotu vzduchu v prvej štvrtine 21. storočia extrémom, by sa stávalo v polovici 21. storočia štandardom. Z týchto údajov vyplýva, že scenáre klimatickej zmeny možno do určitej miery zaostávajú za skutočným vývojom.
Čakajú Slovensko pravidelné letné 40-stupňové horúčavy? V ktorých častiach krajiny bude tento problém najväčší?
Teploty 40 °C a viac sa u nás budú veľmi pravdepodobne vyskytovať častejšie, ako to bolo do roku 2025, pričom ich výskyt ovplyvnia teplotno-vlhkostné podmienky (suché prostredie bude ich výskytu priaznivejšie) a zväčší sa aj ich priestorový rozsah. Vo všeobecnosti budú pravdepodobnejšie v južnej polovici Slovenska.
Ako bude v roku 2050 vyzerať slovenské leto?
Z doteraz zaznamenaných trendov vyplýva, že v polovici 21. storočia by u nás mohli prevládať letá, ktoré sa budú vyznačovať menšou oblačnosťou a väčším počtom slnečných dní. Samozrejme, malo by byť ešte teplejšie než v súčasnosti, čo sa prejaví aj vo významných charakteristikách teploty vzduchu.
Problémom môže byť pravidelnejšie sucho, ktoré môže okrem iného súvisieť s pribúdaním zrážok z búrkových lejakov.
A čo slovenská zima?
Zimy by mali byť prevažne miernejšie, oblačnejšie až zamračenejšie alebo hmlistejšie, s možnými vlnami mrazov, ktoré však budú mať obmedzené trvanie.
V bežne obývaných oblastiach sa ešte stále bude vyskytovať aj sneženie, ale problémom môže byť nestabilita snehovej pokrývky, a to aj v stredných horských polohách. Sneh bude padať, ale rýchlo sa roztopí. Pretože v zime by mohlo prísť viac zrážok, v najvyšších horských polohách ešte stále možno očakávať stabilnú snehovú pokrývku.
Paradoxne, ak bude leto teplejšie, nemusí na Slovensku celkovo pršať menej. Ako je možné, že môžeme mať súčasne viac zrážok a zároveň väčšie sucho?
V teplejšom prostredí môže vzduch obsahovať potenciálne väčšie množstvo vodnej pary. Pri vhodných poveternostných podmienkach tak môže v budúcnosti spadnúť väčšie množstvo zrážok. Ale pretože tieto situácie nemusia byť pravidelné, medzičasom nemusia byť dlhší čas zrážky alebo ich bude málo, môže vzniknúť sucho a to aj preto, že chýbať budú častejšie zdroje vlahy z topiacej sa snehovej pokrývky na konci zimy a na začiatku jari.
Pribúdať by mali aj zrážky z búrkových lejakov, ktoré sú nepriaznivé pre efektívne využitie dažďovej vody a v lete môžu byť čoraz vzácnejšie rozsiahlejšie zrážky trvalejšieho charakteru.
Výskyt sucha bude podporovať kombinácia teplotných podmienok a vyššie uvádzaných skutočností.
Môže sa Slovensko postupne stať krajinou, kde budú požiare lesov bežnou súčasťou leta?
Z hľadiska výskytu lesných požiarov by situácia na Slovensku v lete nemala byť taká nepriaznivá, ako napríklad v juhozápadnej a južnej časti Európy. U nás by väčšie riziko výskytu lesných požiarov mohlo byť bežnou súčasťou leta iba v niektorých letách, takže nie každoročne, ako to býva už teraz v juhozápadnej, južnej a čiastočne aj v juhovýchodnej Európe.
Teplé letá môžu byť u nás niekedy sprevádzané aj častejším výskytom dažďa, ako to bolo napríklad v lete 2025 od druhej pentády júla. Asi najpravdepodobnejšia bude u nás v budúcnosti kombinácia období s určitým sklonom k výskytu lesných požiarov a naopak období, keď bude teplo a vlhkejšie.
V strednej Európe by aj v budúcnosti stále mala mať v klimatických podmienkach priestor akási premenlivosť charakteru počasia, ktorá by sa mala prejaviť v priebehu trojmesačnej dĺžky ročného obdobia.
Budú klimatické zmeny znamenať viac extrémnych búrok?
Áno, klimatická zmena by mala prispievať k častejšiemu výskytu silných búrok. Hoci bolo leto 2026 u nás sprevádzané menším množstvom zrážok, suchom a menším počtom búrok, ak sa búrky vyskytli, boli často veľmi výrazné.
Môže sa zmeniť aj tradičný cyklus štyroch ročných období?
Letný charakter počasia by sa mohol vyskytovať v dlhších časových obdobiach, aj v poslednej časti jari a aj v prvej časti jesene a podobne, pričom prejavy zimného charakteru počasia by mohli častejšie zasahovať do záveru jesene alebo do začiatku jari.
Môže tak dôjsť k určitému odklonu od tradičného priebehu štyroch ročných období v prospech dlhšie trvajúceho letného a zimného charakteru počasia. Mohlo by to znamenať častejšie náhle výkyvy v charaktere počasia, na ktoré si budeme musieť zvykať a tiež sa im prispôsobovať.
Ak by sa naplnil pesimistickejší klimatický scenár, ako by vyzeralo Slovensko na konci storočia? Hovoríme ešte o Slovensku, aké poznáme dnes, alebo by sme už žili v klimaticky úplne inom type krajiny?
Je to veľmi komplexná otázka. Ide o problematiku týkajúcu sa viacerých systémov. Musíme vziat do úvahy, že v takýchto celkoch existujú medzi jednotlivými subsystémami vzájomné vzťahy. Myslím si, že práve narúšanie týchto vzťahov a hľadanie novej rovnováhy systému určia, ako bude vyzerať prostredie na Slovensku na konci 21. storočia.
Toto sa netýka iba Slovenska. Aj skúsenosti, ktoré sme získali z dôsledkov počasia v roku 2026, naznačujú, že ráz krajiny by mal byť u nás približne o 75 rokov odlišný od toho súčasného. Znamená to napríklad zmenenú vegetáciu, iné architektonické prvky v urbanizme a podobne.
Je Slovensko na túto budúcnosť pripravené? Máme dnes dostatočne kvalitné opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, ochranu miest pred horúčavami, poľnohospodársku adaptáciu, ochranu lesov a protipovodňové opatrenia?
Určite nie sme pripravení komplexne. Ale na niektorých úrovniach sa robia alebo začínajú robiť určité opatrenia. Je dôležité, aby čo najviac ľudí rešpektovalo, že sa musíme zmeneným klimatickým podmienkam prispôsobovať.
Má to dve roviny: v odborno-teoretickej oblasti sa dosiahli azda najväčšie pokroky. Druhá je praktická a v nej sa odborné odporúčania uplatňujú v rôznej miere. Niekde sa ešte len pripravujú, inde už bolo zavedených množstvo užitočných opatrení.
Ak však chceme zmierniť budúce škody spôsobené klimatickou zmenou, musíme adaptačné opatrenia vo všetkých uvedených oblastiach zavádzať systematicky a v dostatočnom rozsahu. Inak budeme čoraz častejšie čeliť nepríjemným dôsledkom a rastúcim škodám.
Ďakujeme za rozhovor!
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi respondenta a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
