Plánovaná vodná elektráreň Málinec – Látky rozdeľuje vedcov, obce aj verejnosť
Plánovaná prečerpávacia vodná elektráreň Málinec – Látky rozdeľuje odborníkov aj miestnych obyvateľov. Kým vláda v projekte za takmer 2 miliardy eur vidí kľúčový nástroj na stabilizáciu energetickej sústavy a skladovanie prebytočnej elektriny, kritici varujú pred rizikami pre strategický zdroj pitnej vody, prírodu a vlastnícke práva. Spor o jeho prípravu sa už dostal aj pred súdy.
Vláda zaradila projekt medzi významné investície
Vláda ešte vo februári (11. 2.) zaradila investičný projekt prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky medzi významné investície. Ministerstvo životného prostredia toto zaradenie odôvodnilo kritickou časovou tiesňou. Cieľom je vládneho kabinetu zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov energie a posilniť energetickú bezpečnosť Slovenska.
„Projekt vyplýva z uznesenia vlády SR č. 799/2024 a zameriava sa na vytvorenie hydroenergetického potenciálu prepojením existujúcej vodárenskej nádrže Málinec s novou hornou nádržou pri Látkach. PVE Málinec – Látky bude slúžiť ako stabilizačný prvok elektrizačnej sústavy,” približuje portál pve-málinec.
Prečerpávacia vodná elektráreň má fungovať ako veľké úložisko elektrickej energie. Keď je elektriny prebytok, voda sa čerpá zo spodnej nádrže do hornej. Pri zvýšenom dopyte sa voda z hornej nádrže vypúšťa späť do spodnej cez turbínu, ktorá vyrába elektrinu.
Envirorezort zároveň tvrdí, že vodné elektrárne dokážu regulovať výkon rýchlejšie než jadrové zdroje a bez prevádzkových emisií skleníkových plynov.
Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, ktorá patrí pod ministerstvo, zdôrazňuje aj ekonomické parametre. Generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda uviedol, že pri inštalovanom výkone 1 200 MW v prvej fáze by návratnosť investície mala byť približne 12 až 12,5 roka, pričom čistý zisk po všetkých nákladoch (vrátane solidárneho fondu, úverov, odpisov a miezd) odhaduje na okolo 75 miliónov eur ročne.
Výhodu projektu vidí v tom, že spodná nádrž už existuje, takže nie je potrebné stavať celý dolný stupeň. Celkový výkon má postupne dosiahnuť až 2 400 MW.
Bývalý minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) projekt označil za bezkonkurenčný nástroj na stabilizáciu sústavy.
„Dnes sme spravili ďalší dôležitý krok, ktorý umožní na stredné Slovensko dotiahnuť investíciu, ktorá vytvorí len pri výstavbe tisícky pracovných miest, následne vytvorí pre stovky ľudí vysoko platené pracovné miesta a ktorá zo Slovenska urobí štát, ktorý nielen že bude vedieť konzervovať elektrickú energiu v čase, keď jej bude nadbytok, a vyrábať elektrickú energiu v čase, keď jej bude nedostatok, ale budeme mať nástroj, ktorý dokáže zrážať cenu elektrickej energie,“ povedal vo februári.
Memorandum s obcami počíta aj so solidárnym príspevkom pre región vo výške približne 2,5 milióna eur ročne na rozvoj infraštruktúry.
Via Iuris napadla projekt na súde, ten žalobu odmietol
Podľa mimovládnej organizácie Via Iuris nemá projekt bývalého ministra životného prostredia oporu v strategických dokumentoch štátu či odborných štúdiách. Via Iuris navyše upozorňuje na skutočnosť, že vodná elektráreň môže ohroziť zdrojovú oblasť pre vyše 60 000 ľudí, pričom proti jej výstavbe sú aj miestni obyvatelia a samosprávy.
„Preto sme spolu s ľuďmi zo združení Čechánky, Slatinka a Klima Focus zažalovali ministerstvo životného prostredia aj vládu. Sme presvedčení, že vyhlásením projektu prečerpávacej elektrárne za významnú investíciu porušili verejný záujem na ochrane životného prostredia,” napísala Via Iuris.
Ako informovala mimovládna organizácia, Krajský súd v Bratislave v septembri žalobu odmietol z procesných dôvodov. A teda vecnou stránkou projektu sa nezaoberal.
„Neriešil, prečo projekt za 2 miliardy eur nemá štúdiu uskutočniteľnosti, neskúmal ani možné zásahy do vlastníckych práv ľudí pod Poľanou či ohrozenie zdroja pitnej vody. Neriešil ani to, či verejný záujem na realizácii projektu bol odôvodnený tak, ako to zákon predpokladá,” skonštatovala Via Iuris.
Správny súd však dospel k záveru, že nemá právomoc preskúmavať uznesenie vlády. Ministerstvo rozhodnutie prezentovalo ako potvrdenie zákonného postupu. Podľa tlačového odboru rezortu súd konštatoval, že Vodohospodárska výstavba nevybočila zo zákonného rámca vrátane zákona o významných investíciách a geologického zákona.
Za nedôvodné označil aj námietky týkajúce sa zásahov do vlastníckeho práva, pretože žalobcovia ako zainteresovaná verejnosť podľa súdu nie sú oprávnení domáhať sa ochrany subjektívnych vlastníckych práv tretích osôb.
Bývalý minister Taraba verdikt označil za ďalšie víťazstvo štátu a potvrdenie, že „hystéria pseudoaktivistov“ je neodôvodnená.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) však tvrdí, že tieto vyjadrenia sú zavádzajúce.
„Nie je pravda, že správny súd potvrdil zákonnosť uznesenia o významnej investícii. Správny súd sa k vecnej stránke uznesenia vlády nevyjadroval vôbec. Súd podľa svojho názoru nemá právomoc preskúmavať uznesenia vlády, čo je podstatný rozdiel. Zjednodušene povedané, k veci samej nedal za pravdu nikomu,“ uviedol Kiča.
„Je pravdou, že uznesenia vlády sú v princípe vylúčené zo súdneho prieskumu, ale my tvrdíme, že za niektorých okolností ich súdy preskúmať musia — predovšetkým v situáciách, keď majú rozhodnutia vlády vážny dopad na životné prostredie,” doplnila Via Iuris.
Mimovládka svoje stanovisko opiera o Aarhuský dohovor a Ústavu SR. Podľa nej správny súd týmto rozhodnutím odoprel prístup k spravodlivosti pri ochrane životného prostredia a aj preto rozhodnutie napadla kasačnou sťažnosťou. O tomto mimoriadnom opravnom prostriedku bude rozhodovať Najvyšší správny súd SR.
Projekt je podľa rezortu stále v počiatočnej fáze. Vodohospodárska výstavba pripravuje štúdiu uskutočniteľnosti (zazmluvnené práce na vybraných častiach s termínom dokončenia časti do marca 2027) a prebieha geologický prieskum.
Proti projektu sa postavilo 132 vedcov a odborníkov
S projektom prečerpávačky Málinec – Látky doteraz vyjadrilo nesúhlas 132 slovenských vedcov a odborníkov. Spoločne požadujú nezávislé posúdenie vplyvov projektu na vodné zdroje, prírodu, krajinu a jeho ekonomickú návratnosť.
„Pri projekte, ktorý môže zasiahnuť strategický zdroj pitnej vody, musí byť ochrana vody a bezpečnosť jej zásobovania základnou podmienkou akéhokoľvek ďalšieho rozhodovania,“ uviedli vo výzve.
Zároveň upozorňujú na možné environmentálne riziká počas výstavby a prevádzky elektrárne, najmä zásahy do vodných zdrojov, lesov, lúk, mokradí a ekosystémov.
Žiadajú tiež preverenie dodržiavania ochrany vodného zdroja a zverejnenie nezávislej ekonomickej analýzy projektu, ktorý má stáť takmer 2,5 miliardy eur.
Ústavný súd sťažnosť odmietol, vplyvy na prostredie má posúdiť EIA
Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) sa už v tejto súvislosti zaoberal aj ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa postupu ministerstva životného prostredia pri získaní statusu významnej investície pre PVE Málinec – Látky. Tú však v júli (14. 7.) odmietol. Rozhodoval však o konkrétnej sťažnosti, nie o celkových environmentálnych vplyvoch budúcej elektrárne.
Rezort životného prostredia k odmietnutiu sťažnosti zo strany ÚS SR uviedol, že schváleniu statusu predchádzal legislatívny proces, počas ktorého presadzoval realizáciu projektu na Podpoľaní.
„Je to potvrdenie, že celý proces bol transparentný a v súlade s platnou legislatívou,“ poznamenal v tom čase minister Taraba.
Podľa envirorezortu ÚS SR konštatoval, že návrh na vyhlásenie projektu za významnú investíciu mal dostatočné odôvodnenie. Ministerstvo dodalo, že posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) ešte neprebehlo. Práve v ňom sa majú podľa zástancov projektu podrobne riešiť riziká pre vodu, prírodu a krajinu.
„Investičný projekt je v počiatočnej fáze a prípadné negatívne vplyvy na životné prostredie sa ešte môžu posúdiť v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA),“ priblížil rezort.
Časť obcí memorandum podpísala
Starostovia obcí Málinec, Látky a ďalších 15 obcí z Podpoľania podpísali ešte v júni 2025 s ministerstvom životného prostredia dohodu na podporu výstavby PVE Málinec – Látky.
„Veľmi detailne a pravidelne sme rokovali s predstaviteľmi obcí, výsledkom čoho je dnes táto dohoda. Je to memorandum, ktoré definuje veľmi jasný záväzok realizovať prečerpávaciu vodnú elektráreň,“ uviedol v tom čase minister Taraba.
Podľa jeho slov má projekt priniesť ekonomický rast a prínosy pre slovenské hospodárstvo. Zároveň zdôraznil, že Málinec musí zostať zdrojom pitnej vody a že tento záväzok je jedným z pilierov memoranda s obcami.
Molda skonštatoval, že nádrž má už dnes viacúčelové využitie (vrátane malých vodných elektrární) a k znehodnoteniu kvality vody nedochádza. Dodal, že v pláne je zaviesť technológie, ktoré majú zabrániť úniku prevádzkových kvapalín do surovej vody.
Ministerstvo a Vodohospodárska výstavba označujú závery o znečistení alebo znemožnení zásobovania za predčasné a zavádzajúce. Oficiálna stránka projektu uvádza, že pôjde o rozšírenie účelu existujúcej nádrže o energetické využitie pri zachovaní vodárenskej funkcie.
Memorandum však nepodpísali všetky dotknuté samosprávy. Mesto Hriňová a obec Detvianska Huta sa k dohode nepripojili. Obe samosprávy už skôr (vo februári 2025) prijali uznesenia, v ktorých vyjadrili nesúhlas s výstavbou a s vyhlásením projektu za strategickú investíciu.
Látky a Málinec si prilepšili
Vodohospodárska výstavba darovala obciam Málinec a Látky po 166-tisíc eur. Dary dostali obce, ktoré podporili výstavbu PVE Málinec – Látky, pričom zmluvy ich účel bližšie nevysvetľujú. Rezort tvrdí, že peniaze majú obciam pomôcť financovať kvalitné vodárenské projekty.
Kiča však upozornil na to, že pre vágne znenie zmluvy môžu obce použiť peniaze takmer na čokoľvek.
„Pán Taraba využíva verejné prostriedky na realizáciu svojich osobných politických cieľov. Je nepochybné, že to prichádza v čase predvolebnej kampane,“ narážal Kiča na jesenné komunálne voľby.
Proti projektu vystúpil aj bývalý reprezentačný brankár
Proti projektu verejne vystúpil aj bývalý hokejový reprezentant Ján Lašák, ktorý má v dotknutom území chalupu a pozemky po starých rodičoch. Poukazoval na to, že o zámere výstavby významného projektu sa dozvedel až z médií a obáva sa zásahu do vlastníckych práv aj ohrozenia vodárenskej nádrže.
„Možno sa to dotkne piatich vlastníkov chát, no budeme sa snažiť, aby k tomu nedošlo. Zaregistroval som, že dnes plakal pán bývalý brankár Lašák, pretože tam má jednu z týchto chát. Radi sa s ním stretneme,“ reagoval v tom čase Taraba na slová hokejistu.
Bývalý reprezentačný brankár neskrýval sklamanie. „Neukázali ani fungujúci príklad zo sveta, kde by PVE, hoc aj menšia, bola postavená na zdroji pitnej vody a my ideme stavať štvrtú najväčšiu PVE na svete po krajinách ako USA a Čína, a priamo na tom najvzácnejšom – zdroji pitnej vody?“ povedal Lašák.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
