Názory

Z geopolitického hľadiska nás čaká jeden z najnapínavejších týždňov modernej histórie (Komentár)

Maratón sa začne v utorok a stredu 12.–13. mája, keď sa v Južnej Kórei stretne americký minister financií Bessent s čínskym vicepremiérom He Lifengom. Ďalej bude pokračovať vo Washingtone, kde sa 14. a 15. mája uskutoční tretie kolo historických diplomatických rozhovorov medzi Izraelom a Libanonom na najvyššej úrovni, a paralelne sa 14. a 15. mája bude konať vrcholný samit Trumpa a Si Ťin-pchinga v Pekingu.

Začnime Libanonom

V stredu a vo štvrtok 14. a 15. mája zasadajú vo Washingtone delegácie dvoch krajín, ktoré spolu oficiálne nekomunikovali od roku 1993 – Izraela a Libanonu. Nejde pritom o formálne mierové rokovania v tradičnom zmysle slova, ale o tretie kolo priamych rozhovorov sprostredkovaných Spojenými štátmi, ktorých cieľom je ukončiť aktívny konflikt a nastaviť rámec pre trvalý mier.

Izraelskú delegáciu povedie Ron Dermer, jeden z najbližších poradcov premiéra Netanjahua, libanonskú stranu Simon Karam. To, čo Izrael požaduje, je v podstate jednoduché. Úplné odzbrojenie Hizballáhu a skutočný mier, ktorý vydrží generácie, ako to formuloval sám Netanjahu. Na dosiahnutie tohto cieľa Izrael podľa správ predložil kontroverzný plán rozdelenia južného Libanonu na tri bezpečnostné pásma – v pásme najbližšom k izraelskej hranici by izraelská armáda zostala dlhodobo prítomná, stredné pásmo by postupne preberala libanonská armáda a sever by bol výlučne pod libanonskou kontrolou. Izrael tiež dlhodobo uvažuje o obnovení nárazníkovej zóny v južnom Libanone, podobnej tej, ktorá tu existovala pred rokmi.

Libanon prichádza s odlišnými prioritami. Jeho vláda chce predovšetkým zastavenie izraelského bombardovania, stiahnutie izraelských síl zo svojho územia a prepustenie väzňov. Libanonský prezident Joseph Aoun dal pritom jasne najavo, že neuznáva legitimitu rokovaní so samotným izraelským premiérom Netanjahuom, pokiaľ nedôjde aspoň k bezpečnostnej dohode a izraelskému stiahnutiu, preto sa doteraz rokovalo na úrovni veľvyslancov, nie lídrov. Libanon aj Izrael si samozrejme uvedomujú, že výsledok rokovaní priamo závisí od výsledku americko-iránskych rokovaní.

Americkou podmienkou pre akýkoľvek trvalý mier je úplné odzbrojenie Hizballáhu a obnovenie plnej libanonskej štátnej suverenity na celom území. Rubio to formuloval jasne – problémom nie je libanonská vláda, problémom je Hizballáh. Táto podmienka je pritom po prvýkrát v histórii formulovaná ako predpoklad rokovaní, nie ako cieľ na konci procesu. Všetky predchádzajúce diplomatické rámce sa pokúšali otázku Hizballáhu obchádzať, a preto vždy zlyhali.

Zaujímavým momentom je, že kvôli týmto rokovaniam nebude Rubio sprevádzať Trumpa do Pekingu. Dá sa to interpretovať tak, že rokovania medzi Izraelom a Libanonom sú pre Washington natoľko dôležité, že si vyžadujú Rubiovu prítomnosť aj napriek tak dôležitému samitu v Pekingu, alebo aj tak, že pekinský samit je v Trumpovom ponímaní predovšetkým obchodná a ekonomická transakcia, a preto tam nejde šéf diplomacie, ale minister financií.

V Soule sa pripravuje balíček

Zatiaľ čo vo Washingtone sa bude rokovať o mieri, v juhokórejskom Soule sa v stredu 13. mája stretnú hlavní vyjednávači veľmocí, ktorí majú pripraviť ekonomické výstupy pekinského samitu. Očakáva sa, že Bessent aj Lifeng sa pripoja k Trumpovi a Si Ťin-pchingovi v Pekingu s hotovým „balíčkom“.

Prečo Soul? Washington nechcel viesť záverečné konzultácie v Pekingu, vyzeralo by to ako ústupok, Peking zase odmietol Japonsko kvôli napätým vzťahom s Tokiom. Soul je neutrálna pôda a symbolicky nadväzuje na vlaňajší októbrový samit v juhokórejskom Pusane, kde Trump a Si Ťin-pching uzavreli obchodné prímerie.

O čom sa v Soule konkrétne rokuje? Bessent pricestuje s explicitným politickým odkazom, ktorý vopred zverejnil. Podľa neho by Čína mala využiť svoj vplyv na Irán, aby otvoril Hormuzský prieliv. Bessent pred rokovaním veľmi ostro formuloval vyjednávaciu pozíciu, že Čína odberom iránskej ropy vlastne financuje najväčšieho štátneho sponzora terorizmu, čo Peking odmietol a na oplátku označil americké sankcie za nezákonné. Bude to jeden z hlavných bodov, dohodu o Iráne potrebujú obe strany.

Bessent pred rokovaním veľmi ostro formuloval vyjednávaciu pozíciu, že Čína odberom iránskej ropy vlastne financuje najväčšieho štátneho sponzora terorizmu. To Peking odmietol a na oplátku označil americké sankcie za nezákonné.

Ďalej sa bude rokovať o čínskom poľnohospodárskom záväzku, ktorý počíta s tým, že Čína bude každý rok nakupovať 25 miliónov metrických ton americkej sóje po dobu troch rokov, plus veľkoobchodné objemy hydiny a hovädzieho mäsa. Sója je pritom strategickou komoditou amerického stredozápadu a čínsky nákupný záväzok je priamou volebnou devízou Trumpa pred novembrovými voľbami.

Druhou kľúčovou témou je Boeing. Americký letecký gigant je v pokročilých rokovaniach o potenciálnej objednávke až päťsto lietadiel 737 MAX plus desiatok ďalších strojov, čo by bola prvá veľká čínska objednávka za takmer desať rokov.

Čínsky ekonomický model zostáva závislý od exportu. USA sú najväčším alebo druhým najväčším odbytiskom čínskeho tovaru a clá predstavujú existenčnú hrozbu pre celé priemyselné odvetvia. Domáca čínska spotreba nedokáže tento výpadok kompenzovať. Americké exportné kontroly čipov a technológií umelej inteligencie Čínu bolia viac, než Peking verejne priznáva; bez zásadného pokroku vo výrobe pokročilých čipov zostáva Čína štrukturálne závislá od amerického technologického ekosystému. Čínske priority na samite preto zahŕňajú clá, prístup k technológiám a stabilnejší dlhodobý rámec pre bilaterálne vzťahy.

Kľúčovým bodom sú takzvané boardy – Board of Trade a Board of Investment, teda akési technické orgány či komisie, ktoré by riadili bilaterálny obchod a investície bez toho, aby každý spor automaticky eskaloval na politickú úroveň. Ide o nástroj diplomatickej stabilizácie – oddeľuje obchodnú agendu od politickej, takže napríklad spor o Taiwan nemusí automaticky ohroziť čínske sójové kontrakty alebo americké investície.

Peking

Vo štvrtok a piatok 14. a 15. mája priletí Donald Trump do Pekingu na samit s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ide o prvú návštevu amerického prezidenta v čínskom hlavnom meste od roku 2017 a na jeseň sa plánuje recipročná návšteva čínskeho prezidenta v USA. Program je tak nabitý, že analytici z popredných amerických think-tankov hovoria skôr o stabilizácii než o prelome. Cieľom samitu nie je vyriešiť americko-čínske spory, ale zabrániť ich nekontrolovanej eskalácii.

Ekonomická dohoda, ktorú pripravili Bessent a He Lifeng v Soule, bude v Pekingu iba slávnostne vyhlásená. Sója, Boeing a boardy sú výsledky, ktoré Trump potrebuje prezentovať americkým voličom ako hmatateľné víťazstvá pred voľbami.

Okrem generálneho riaditeľa Boeingu sprevádzajú Trumpa aj šéfovia Citigroup, Apple, Exxon, Qualcomm, Visa, Blackstone atď., ale najzaujímavejšie a veľmi symbolické je, že ho sprevádza aj šéf Nvidie Jensen Huang. Čína je ochotná poskytnúť ústupky a obchodné záväzky výmenou za ekonomickú stabilitu s USA, pretože to jej ekonomika práve zúfalo potrebuje – čínsky HDP rastie najpomalšie za desaťročia, realitný sektor sa prepadá a zadlženosť provinčných vlád dosiahla astronomické hodnoty.

Pod povrchom ekonomickej agendy však ležia tri témy, ktoré sú podstatne citlivejšie a ktorých výsledok sa nedá vopred pripraviť. Prvou témou sú vzácne zeminy. Čína kontroluje približne 80 % ich svetovej ťažby a spracovania. Táto páka je pre Čínu natoľko silná, že je otázkou, či ju Si Ťin-pching bude chcieť pretaviť na konkrétny záväzok počas samitu.

A ďalšie dve témy by sa možno dali dať do jednej roviny. Irán a Taiwan. Trump potrebuje od Si Ťin-pchinga osobný záväzok, že Čína využije svoj vplyv na Teherán. Si Ťin-pching môže takýto záväzok dať a tým si kúpiť ústupky inde, pretože Čína zase údajne od Trumpa požaduje ústupky v otázke Taiwanu. Americká pozícia doteraz znie, že Spojené štáty taiwanskú nezávislosť „nepodporujú“, ale zároveň jej ani aktívne neoponujú.

Čína teraz údajne súkromne nalieha, aby Washington túto formuláciu sprísnil a povedal, že sa taiwanskej nezávislosti „aktívne bráni“, čiže je proti nej. Laikovi sa môže zdať, že ide o hru so slovami, ale takáto zmena by signalizovala, že Amerika prijíma čínsky rámec. Každé slovo v takýchto formuláciách má precedenčnú váhu na desaťročia dopredu. Zo samotného Taiwanu prichádzajú obavy, že sa môže ocitnúť na programe samitu.

Bude sa teda „handlovať“ a práve v tom spočíva aj určitá irónia celého týždňa. S nadsázkou povedané, Izrael potrebuje americkú podporu na odzbrojenie Hizballáhu, ale Hizballáh sa neodzbrojí bez dohody s Iránom, Irán sa nedohodne s USA bez tlaku zo strany Číny, Čína nevyvinie tlak na Irán bez ústupkov v otázke Taiwanu a Trump potrebuje lacný benzín skôr, než prídu voľby.

Svet sa neriadi hodnotami. Riadia ho závislosti. A tento týždeň je ich prehliadkou.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK