Z geopolitického hľadiska nás čaká jeden z najnapínavejších týždňov modernej histórie (Komentár)
Maratón sa začne v utorok a stredu 12.–13. mája, keď sa v Južnej Kórei stretne americký minister financií Bessent s čínskym vicepremiérom He Lifengom. Ďalej bude pokračovať vo Washingtone, kde sa 14. a 15. mája uskutoční tretie kolo historických diplomatických rozhovorov medzi Izraelom a Libanonom na najvyššej úrovni. Paralelne sa 14. a 15. mája bude v Pekingu konať stretnutie lídrov Trumpa a Si Ťin-pchinga.
Začnime Libanonom
V stredu a vo štvrtok 14. a 15. mája zasadajú vo Washingtone delegácie dvoch krajín, ktoré spolu oficiálne nekomunikovali od roku 1993, Izraela a Libanonu. Nejde pritom o formálne mierové rokovania v tradičnom zmysle slova, ale o tretie kolo priamych rozhovorov sprostredkovaných Spojenými štátmi, ktorých cieľom je ukončiť aktívny konflikt a nastaviť rámec pre trvalý mier.
Izraelskú delegáciu povedie Ron Dermer, jeden z najbližších poradcov premiéra Netanjahua, libanonskú stranu Simon Karam. Požiadavky Izraela sú v podstate jednoduché: úplné odzbrojenie Hizballáhu a skutočný mier, ktorý vydrží po generácie, ako to formuloval sám Netanjahu. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť podľa predloženého kontroverzného izraelského plánu, ktorý rozdeľuje južný Libanon na tri bezpečnostné pásma: v pásme najbližšom k izraelskej hranici by izraelská armáda zostala dlhodobo, stredné pásmo by postupne preberala libanonská armáda a sever by bol výlučne pod libanonskou kontrolou. Izrael dlhodobo uvažuje aj o obnovení nárazníkovej zóny v južnom Libanone, podobnej tej, ktorá tu existovala v minulosti.
Libanon prichádza s odlišnými prioritami. Jeho vláda žiada predovšetkým to, aby Izrael zastavil bombardovanie, stiahol svoje sily z libanonského územia a prepustil väzňov. Libanonský prezident Joseph Aoun dal pritom jasne najavo, že neuzná legitimitu rokovaní so samotným izraelským premiérom Netanjahuom, kým nedôjde aspoň k bezpečnostnej dohode a k izraelskému stiahnutiu. Preto sa doteraz rokovalo na úrovni veľvyslancov, nie lídrov. Libanon aj Izrael si, samozrejme, uvedomujú, že výsledok ich rozhovorov priamo závisí od výsledku americko-iránskych rokovaní.
Americkou podmienkou akéhokoľvek trvalého mieru je úplné odzbrojenie Hizballáhu a obnovenie plnej libanonskej štátnej suverenity na celom území. Rubio to formuloval jasne – problémom nie je libanonská vláda, problémom je Hizballáh. Táto podmienka je pritom po prvýkrát v histórii formulovaná ako predpoklad rokovaní, nie ako cieľ na konci procesu. Všetky predchádzajúce diplomatické iniciatívy sa pokúšali otázku Hizballáhu obchádzať, a preto vždy zlyhali.
Zaujímavým momentom je, že tieto rokovania neumožnia Rubiovi, aby sprevádzal Trumpa do Pekingu. Dá sa to interpretovať tak, že rozhovory medzi Izraelom a Libanonom sú pre Washington natoľko dôležité, že si vyžadujú Rubiovu prítomnosť aj napriek významnému samitu v Pekingu. Druhou možnosťou je, že pekinský samit je v Trumpovom ponímaní predovšetkým obchodná a ekonomická transakcia, a preto tam necestuje šéf diplomacie, ale minister financií.
V Soule sa pripravuje balík
Zatiaľ čo vo Washingtone sa bude rokovať o mieri, v juhokórejskom Soule sa v stredu 13. mája stretnú hlavní vyjednávači veľmocí, ktorí majú pripraviť ekonomické výstupy pekinského samitu. Očakáva sa, že Bessent aj Lifeng sa pripoja k Trumpovi a Si Ťin-pchingovi v Pekingu s hotovým „balíkom“.
Prečo Soul? Washington nechcel viesť záverečné konzultácie v Pekingu, vyzeralo by to ako ústupok, Peking zase odmietol stretnutie v Japonsku pre napäté vzťahy s Tokiom. Soul je neutrálna pôda a symbolicky nadväzuje na vlaňajší októbrový samit v juhokórejskom Pusane, kde Trump a Si Ťin-pching uzavreli obchodné prímerie.
O čom sa v Soule konkrétne rokuje? Bessent pricestuje s explicitným politickým odkazom, ktorý vopred zverejnil. Podľa neho by Čína mala využiť svoj vplyv a presvedčiť Irán, aby otvoril Hormuzský prieliv. Bessent pred rokovaním veľmi ostro formuloval vyjednávaciu pozíciu: Čína odberom iránskej ropy vlastne financuje najväčšieho štátneho sponzora terorizmu. Peking to odmietol a označil americké sankcie za nezákonné. Bude to jeden z hlavných bodov, dohodu o Iráne potrebujú obe strany.
Ďalej sa bude rokovať o čínskom poľnohospodárskom záväzku, ktorý počíta s tým, že Čína bude každý rok nakupovať 25 miliónov metrických ton americkej sóje počas troch rokov a k tomu veľkoobchodné objemy hydiny a hovädzieho mäsa. Sója je pritom strategickou komoditou amerického Stredozápadu a čínsky nákupný záväzok je priamou volebnou devízou Trumpa pred novembrovými voľbami.
Druhou kľúčovou témou je Boeing. Americký letecký gigant je v pokročilých rokovaniach o potenciálnej objednávke až päťsto lietadiel 737 MAX a desiatok ďalších strojov, čo by bola prvá veľká čínska objednávka za takmer desať rokov.
Čínsky ekonomický model zostáva závislý od exportu. USA sú najväčším alebo druhým najväčším odbytiskom čínskeho tovaru a clá predstavujú existenčnú hrozbu pre celé priemyselné odvetvia. Domáca čínska spotreba nedokáže tento výpadok kompenzovať. Americké kontroly exportu čipov a technológií umelej inteligencie zasahujú Čínu viac, než Peking verejne priznáva; bez zásadného pokroku vo výrobe pokročilých čipov zostáva Čína štrukturálne závislá od amerického technologického ekosystému. Čínske priority na samite preto zahŕňajú clá, prístup k technológiám a stabilnejšie dlhodobé smerovanie bilaterálnych vzťahov.
Kľúčovým bodom sú takzvané výbory – Board of Trade a Board of Investment –, teda akési technické orgány či komisie, ktoré by riadili bilaterálny obchod a investície bez toho, aby každý spor automaticky eskaloval až na politickú úroveň. Ide o nástroj diplomatickej stabilizácie – oddeľuje obchodnú agendu od politickej, takže napríklad spor o Taiwan nemusí automaticky ohroziť čínske sójové kontrakty alebo americké investície.
Peking
Vo štvrtok a piatok 14. a 15. mája priletí Donald Trump do Pekingu na samit s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ide o prvú návštevu amerického prezidenta v čínskom hlavnom meste od roku 2017 a na jeseň sa plánuje recipročná návšteva čínskeho prezidenta v USA. Program je natoľko nabitý, že analytici z popredných amerických think-tankov hovoria skôr o stabilizácii než o prelome. Cieľom samitu nie je vyriešiť americko-čínske spory, ale zabrániť ich nekontrolovanej eskalácii.
Ekonomická dohoda, ktorú pripravili Bessent a He Lifeng v Soule, bude v Pekingu iba slávnostne vyhlásená. Sója, Boeing a výbory sú výsledky, ktoré Trump potrebuje predstaviť americkým voličom ako hmatateľné víťazstvá pred voľbami.
Okrem generálneho riaditeľa Boeingu sprevádzajú Trumpa aj šéfovia Citigroup, Apple, Exxon, Qualcomm, Visa, Blackstone a ďalší, ale najzaujímavejšie a veľmi symbolické je, že v delegácii nechýba ani riaditeľ Nvidie Jensen Huang. Čína je ochotná poskytnúť ústupky a obchodné záväzky výmenou za ekonomickú stabilitu s USA, pretože to jej hospodárstvo práve zúfalo potrebuje – čínsky HDP rastie najpomalšie za desaťročia, realitný sektor sa prepadá a zadlženosť provinčných vlád dosiahla astronomické hodnoty.
Pod povrchom ekonomickej agendy však ležia tri témy, ktoré sú podstatne citlivejšie a ktorých výsledok sa nedá vopred pripraviť. Prvou témou sú vzácne zeminy. Čína kontroluje približne 80 % ich svetovej ťažby a spracovania. Táto čínska páka je taká silná, že je otázkou, či ju Si Ťin-pching bude chcieť pretaviť na konkrétny záväzok počas samitu.
Ďalšie dve témy by sa asi mohli dať do jednej roviny: Irán a Taiwan. Trump potrebuje od Si Ťin-pchinga osobný záväzok, že Čína využije svoj vplyv na Teherán. Si Ťin-pching môže takýto záväzok poskytnúť, a tým si kúpiť ústupky inde, pretože Čína zase údajne od Trumpa požaduje ústupky v otázke Taiwanu. Americká pozícia doteraz znie, že Spojené štáty taiwanskú nezávislosť „nepodporujú“, ale zároveň jej ani aktívne neoponujú.
Čína teraz údajne v súkromí nalieha, aby Washington túto formuláciu sprísnil a vyhlásil, že sa taiwanskej nezávislosti „aktívne bráni“, čiže je proti nej. Laikovi sa môže zdať, že ide o hru so slovami, ale takáto zmena by signalizovala, že USA prijímajú čínsky diplomatický model. Každé slovo v takýchto formuláciách má precedenčnú váhu na desaťročia dopredu. Zo samotného Taiwanu prichádzajú obavy, že sa môže ocitnúť na programe samitu.
Bude sa teda „handlovať“ a práve v tom spočíva aj určitá irónia celého týždňa. S nadsadením môžeme povedať, že Izrael potrebuje americkú podporu na odzbrojenie Hizballáhu, ale Hizballáh sa neodzbrojí bez dohody s Iránom, Irán sa nedohodne s USA bez tlaku zo strany Číny, Čína nevyvinie tlak na Irán bez ústupkov v otázke Taiwanu a Trump potrebuje lacný benzín skôr, než prídu voľby.
Svet sa neriadi hodnotami. Riadia ho závislosti. A tento týždeň je ich prehliadkou.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.