Európa mení postoj k Číne: obchodný konflikt odhaľuje slabiny Pekingu (Komentár)
Európska únia žila desaťročia v ilúzii, že hlbšie ekonomické prepojenie skultúrni Čínsku komunistickú stranu (ČKS). Dnes, keď čínsky režim poskytuje priemyselnú a finančnú podporu ruskej vojenskej mašinérii, leží tento sen pochovaný pod troskami ukrajinských miest.
EÚ sa konečne prebúdza do pochmúrnej reality: jej najväčší obchodný partner v skutočnosti nie je partnerom, ale systémovým rivalom, ktorý zneužíva ekonomickú závislosť na rozdeľovanie Západu. To sa však začína meniť a obchodný konflikt sa vyostruje.
Peking chce deindustrializovať Európu
Deindustrializácia amerického priemyslu Čínou za posledné tri desaťročia je dobre známa a v očiach amerických občanov aj v ekonomike predstavovala katastrofu. EÚ si uvedomuje, že Peking sa usiluje deindustrializovať aj Európu a urobiť z nej vazala čínskeho priemyslu.
Čínsky režim to uskutočňuje rôznymi spôsobmi. Patrí medzi ne napríklad dovoz dumpingom dotovaných výrobkov na trh EÚ, zavádzanie ciel na elektrické vozidlá vyrobené v EÚ a využívanie kontroly nad vzácnymi zeminami vždy, keď sa mu to hodí.
Tieto kroky, ako aj ďalšie opatrenia poukazujú na ekonomickú silu Číny a jej vplyv na politikov a podnikateľských lídrov. Zároveň však odhaľujú zámer Pekingu vytlačiť európskych dodávateľov a výrobcov z trhu. Rozsiahle partnerstvo medzi Čínou a EÚ sa tak vo veľkej miere rozpadá.
Vojna na Ukrajine brzdí obchodné dohody s Čínou
Najvýraznejším príkladom je dvojtvárna úloha Pekingu v konflikte na Ukrajine. Kým čínsky líder Si Ťin-pching slovne podporuje „trvalý mier“, Čínska komunistická strana sa stala hlavným dodávateľom technológií dvojakého použitia, supravodivých magnetov a elektroniky, vďaka ktorým ruské rakety naďalej lietajú.
Európa vníma rozpor aj dôsledky podpory ruskej vojnovej mašinérie zo strany ČKS ako neúnosné. EÚ v podstate prostredníctvom obchodného deficitu s Čínou financuje vlastnú ekonomickú a bezpečnostnú hrozbu: podľa Eurostatu tento deficit v roku 2025 vzrástol približne na 359,8 miliardy eur.
Vstupom vojny do piateho roka nadobúdajú politické dôsledky kritické rozmery.
Fínska ministerka zahraničných vecí nedávno naznačila faktické veto voči akýmkoľvek budúcim obchodným dohodám medzi EÚ a Čínou. Otvorene vyhlásila, že podpora Moskvy Pekingom robí dohodu o voľnom obchode nemožnou. Nová politika EÚ Made in Europe sa pritom zameriava konkrétne na Čínu. Inými slovami, obchodné partnerstvo medzi Čínou a EÚ smeruje k zániku.
Obchodné dohody strednej Európy a sympatie smerujú k Taiwanu
Taiwan nachádza pochopenie v krajinách strednej a východnej Európy – teda v štátoch, ktoré rozumejú tomu, čo znamená žiť v tieni agresívneho suseda. To Peking ešte viac izoluje. Pre niektoré európske krajiny je obchodovanie s Taiwanom nielen technologicky výhodné, ale považujú ho aj za správny krok.
EÚ aj krajiny strednej a východnej Európy chápu, že obchodovanie s Čínou nie je o vzájomnom prospechu. V konečnom dôsledku ide o snahu Pekingu zničiť svojich ekonomických konkurentov. Pre Európu ako celok už znižovanie závislosti od Číny nie je otázkou voľby, ale mechanizmom prežitia.
ČKS je poháňaná strachom
Samozrejme, stratégia Pekingu využívať každú obchodnú príležitosť vo svoj prospech nie je pre nikoho tajomstvom. Od dlhových pascí vyplývajúcich z iniciatívy Nová hodvábna cesta až po krádeže duševného vlastníctva obchodných partnerov a vlád, nútené transfery technológií, falšované trhové výkazy či strategický dumping a množstvo ďalších praktík – správanie čínskeho režimu v posledných desaťročiach nesie znaky bezbrehého, zneužívajúceho a konfliktného obchodovania s nulovým súčtom.
Pri takomto cynickom obchodnom profile sa môže zdať, že Čína koná z pozície neotrasiteľnej sily. V niektorých prípadoch to tak aj je. V mnohých ďalších však obchodní partneri Číny takéto správanie tolerovali, pretože ekonomické náklady alebo politické prínosy v danom čase mohli prevážiť okamžité dôsledky neuzatvorenia konkrétnych obchodných dohôd.
Ilúzie o takýchto výhodách sú dnes preč. Peking teraz prichádza o zahraničné firmy aj priame zahraničné investície, keďže skutočné náklady obchodovania s Čínou sa ukazujú v jasných číslach.
ČKS panikári, keď sa EÚ prebúdza
Európania sa vrátili do reality. Najnovšie kolo sankcií EÚ sa zameriava na banky a spoločnosti v tretích krajinách vrátane Číny s cieľom zablokovať alternatívne finančné kanály, ktoré Rusko využíva na podporu svojej vojnovej ekonomiky. Sankcie zasiahli aj 27 čínskych spoločností, ktoré dodávali Rusku produkty dvojakého použitia.
V reakcii na to ČKS obmedzila export siedmich európskych obranných firiem do Číny vrátane nemeckého obranného gigantu Hensoldt a belgickej spoločnosti FN Browning. Hoci Peking ako dôvod uviedol európsku podporu Taiwanu, toto tvrdenie je zjavne nepravdivé, pretože EÚ nepredala Tchaj-peju žiadny významný zbraňový systém už 30 rokov, aby sa vyhla hnevu Pekingu.
Zraniteľnosť maskovaná ako sila
Prečo sa ČKS správa tak agresívne? Pretože čínska ekonomika uviazla v dlhodobej deflačnej fáze a jej nadprodukcia je zúfalým pokusom uniknúť domácemu kolapsu prostredníctvom exportu. Tieto obchodné vojny nie sú prejavom sebavedomia. Sú to zúfalé kroky hráča zahnaného do pasce.
Čínska komunistická strana si uvedomuje, že ak sa Európa prostredníctvom „znižovania rizík“ (de-risking) úspešne zosúladí so Spojenými štátmi a ďalšími demokraciami, hlavný stranícky zdroj peňazí a technológií zmizne. Nastala éra dôsledkov. Najnižšia cena so sebou často nesie najvyššie existenčné náklady a Európa ich konečne odmieta platiť.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?