Ukrajinská vojna: agresia alebo sebaobrana? Nemecký generálny prokurátor zamietol žalobu
Od prvej dodávky 5 000 nemeckých prilieb na Ukrajinu sa nemeckí politici a médiá zaoberajú otázkou: kedy sa človek stáva účastníkom vojny a aké sú dôsledky? V centre debaty je aj odpočúvaný rozhovor medzi nemeckými vojenskými dôstojníkmi o zničení Krymského mosta.
Odpočúvaná telefonická konverzácia medzi brigádnym generálom Frankom Gräfem, generálporučíkom a generálnym inšpektorom letectva Ingom Gerhartzom a ďalšími nemeckými dôstojníkmi bola v polovici februára tohto roku veľmi diskutovanou správou, ktorá prebehla médiami ako prípad „Taurus Gate“.
V podstate išlo o to, že spomínané strany diskutovali o možnosti zničenia Krymského mosta. Nedostatočné utajenie tohto rozhovoru vyvolalo pobúrenie západných partnerov. Napríklad britský denník Daily Mail – článok bol neskôr prevzaný časopisom Stern – napísal: „Západní spojenci boli práve konfrontovaní s realitou, že náš najväčší a najbohatší európsky partner je hrozným bremenom.“
Advokát Dirk Schmitz a ďalší tvrdili, že z uniknutého rozhovoru vyplýva príprava útočnej vojny, ktorá je v Nemecku podľa článku 26 ods. 1 základného zákona protiústavná:
„Činy, ktoré sú prispôsobené a uskutočňované s úmyslom narušiť mierové spolunažívanie národov, najmä vedenie útočnej vojny, sú protiústavné. Musia byť potrestané podľa zákona.“
Schmitz vo svojej sťažnosti okrem iného konštatoval: „Ruská agresívna vojna proti Ukrajine nepredstavuje vylúčenie skutkovej podstaty agresívnych činov Nemecka ani ich právne ospravedlnenie.“
Je presvedčený, že jediným dôvodom na ospravedlnenie môže byť útok tretej krajiny na Nemecko alebo udalosť v rámci aliancie NATO. Aj keď je útok na Ukrajinu kategorizovaný ako v rozpore s medzinárodným právom, samotná ochota podporiť Ukrajinu neumožňuje akty agresie alebo konkrétne prípravy na útočnú vojnu zo strany Spolkovej republiky mimo formálneho vojnového stavu s Ruskom.
Generálny spolkový prokurátor zamietol tieto a ďalšie podobné žaloby. Svoje zamietnutie podrobne zdôvodnil. V tomto prípade agresívna vojna, a teda porušenie zákazu použitia sily podľa medzinárodného práva, pochádzala z Ruskej federácie. V tejto vojne Ukrajina uplatňovala svoje právo na sebaobranu zaručené v článku 51 Charty OSN, a preto bola oprávnená použiť silu; právo na sebaobranu predstavovalo výnimku zo zákazu použitia sily podľa medzinárodného práva.
„Ako však vyplýva zo znenia článku 51 Charty OSN, toto právo na sebaobranu sa uznáva nielen ako individuálne právo, ale aj ako kolektívne právo na sebaobranu.“
Podľa generálneho prokurátora to znamená, že štát, ktorý sa stal obeťou ozbrojeného útoku alebo agresívnej vojny, môže byť pri uplatňovaní svojho práva na sebaobranu podporovaný iným štátom (alebo viacerými inými štátmi):
„Takáto podpora by preto nepredstavovala útočnú vojnu ani akt agresie. To platí aj pre zámery ukrajinskej vlády vo vzťahu ku Krymu, pretože územie Krymu bolo anektované Ruskom v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom, čo predstavovalo porušenie zákazu použitia sily.“
Advokát Schmitz to považuje za „veľmi znepokojujúce“, ako povedal pre Epoch Times. Odmietnutie trestnej žaloby mu umožňuje vyvodiť len jeden záver:
„Spolková republika legálne a systematicky pripravuje nasadenie nemeckých vojsk a vojsk NATO do vojny na Ukrajine.“
Nejde o čl. 5 Zmluvy o NATO
Výskumná služba Spolkového snemu už v minulosti zaujala podobné stanovisko a vyjadrila sa aj v súvislosti s možným prípadom NATO:
„Ak sa jednotky vojsk členského štátu NATO zapoja do existujúceho konfliktu (medzi Rusko a Ukrajinu) v rámci výkonu kolektívnej sebaobrany (čl. 51 Charty OSN) v prospech Ukrajiny a v priebehu bojov v oblasti konfliktu sú napadnuté druhou stranou konfliktu (Ruskom), nejde o prípad čl. 5 Zmluvy o NATO.“
Právnik Tobias Ulbrich, ktorý sa nedávno dostal na titulné stránky novín v súvislosti so žalobami tisícov obetí očkovania proti farmaceutickému priemyslu, tiež reagoval na odpoveď generálneho prokurátora a na sociálnej sieti X napísal:
„Ukrajine sa minula munícia a Nemecko si myslí, že sa musí zahrávať s Ruskom. Moja predpoveď: žiadne spolkové voľby nebudú – možno ani krajinské, pretože v prípade vojny sa potom kormidla ujme náš skvelý veliteľ armády Scholz.“
Nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD) nedávno vo verejnoprávnej diskusnej relácii s novinárkou Maischbergerovou vyhlásil, že medzinárodné právo umožňuje Ukrajine aj priamy útok na Moskvu. Otázkou tu však je, akými zbraňami sa to môže uskutočniť.
Zničujúci odvetný úder
Pred niekoľkými dňami spravodajský magazín ntv informoval, že Rusko pohrozilo doslova „zničujúcim odvetným úderom“ v prípade útoku na Krymský most. Ntv cituje hovorkyňu ministerstva zahraničných vecí v Moskve Máriu Zacharovovú:
„Chcela by som ešte raz varovať Washington, Londýn a Brusel, že akékoľvek agresívne akcie proti Krymu sú nielen odsúdené na neúspech, ale stretnú sa s ničivým odvetným úderom.“
Tu sa možno pýtať, prečo nebol výslovne spomenutý Berlín. Už dlho sa diskutuje o tom, čo je a čo nie je povolené podľa medzinárodného práva. To však predpokladá, že všetky strany zapojené do vojny sa týmto pravidlám hry podriadia. No v dejinách ozbrojených konfliktov by to bola svetová premiéra.
Pôvodný článok
