Európa buduje vojenský Schengen: presun tankov sa má skrátiť zo 45 dní na 24 hodín
V čase rastúcej geopolitickej nestability prichádza Európska komisia s ambicióznym plánom na transformáciu kontinentálnej infraštruktúry. Takzvaný „vojenský schengenský priestor“ má umožniť rýchly a bezproblémový presun vojenských konvojov, tankov a ťažkej techniky cez hranice členských štátov.
Nemá však ísť iba o opravu komunikácií. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že návrh predstavuje „kľúčovú poistku pre európsku bezpečnosť“.
Nový plán sa zameriava na odstránenie súčasných bariér brzdiacich vojenskú logistiku. V súčasnosti môže presun tankov cez hranice trvať až 45 dní. Spomaľujú ho byrokratické požiadavky, ako napríklad povinný odpočinok vodičov alebo obmedzenia hmotnosti na mostoch.
Komisia preto navrhuje investície do 500 kľúčových infraštruktúrnych „horúcich miest“ – mostov, tunelov, ciest, prístavov a letísk, ktoré musia uniesť váhu 60-tonových tankov a umožniť plynulý tok konvojov.
Tieto vylepšenia sa týkajú najmä štyroch hlavných vojenských koridorov spájajúcich východnú a západnú Európu vrátane trás cez Pobaltie a Poľsko. Cieľom je dosiahnuť, aby v čase mieru trval cezhraničný prechod tri dni a v krízovej situácii len 24 hodín.
„Pechota vyhráva bitky, logistika vyhráva vojny,“ skonštatoval eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.
Európa priznáva slabiny
Eurokomisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch Apostolos Tzitzikostas ešte v lete upozornil, že súčasná infraštruktúra Európy – cesty, mosty a železnice – nie je prispôsobená na rýchly presun tankov, vojenských jednotiek a nákladu v prípade konfliktu s Ruskom.
Hovoril vtedy o tom, že ak by krajiny NATO museli reagovať na prípadný ruský vpád cez východnú hranicu EÚ, obrnené vozidlá by mohli uviaznuť v tuneloch, spôsobiť zrútenie mostov alebo by mohli byť spomalené zložitými hraničnými postupmi.
„Máme staré mosty, ktoré treba zrekonštruovať, úzke mosty, ktoré treba rozšíriť, a niektoré je dokonca potrebné postaviť od základov,“ zdôraznil.
Tzitzikostas už vtedy avizoval, že nová stratégia doplní dohodu NATO o zvýšení výdavkov na obranu na 5 % HDP, z čoho 1,5 % by malo smerovať do bezpečnostnej a obrannej infraštruktúry.
„Už si nemôžeme dovoliť zostať nepripravení alebo závislí,“ podotkol grécky politik podľa Financial Times.
EÚ chce zrýchliť colné a kontrolné procesy
Ako uvádza britský Guardian, okrem fyzickej infraštruktúry sa plán sústreďuje na zjednodušenie colných a administratívnych procedúr. Zníženie colných bariér zahŕňa výnimky z bežných pravidiel EÚ, ako sú predpisy o doprave, a zrýchlené kontroly vojenskej techniky, zásob a potravín.
V prípade krízy by sa aktivoval núdzový systém, ktorý by vojenským konvojom poskytol prioritu pohybu na dopravných sieťach a okamžité colné schválenia. Tieto opatrenia vychádzajú z dlhoročných skúseností NATO, kde sa ukázalo, že byrokracia môže paralyzovať reakciu.
„Nie je v poriadku, že ešte aj teraz – 11 rokov po anexii Krymu – potrebujeme 45 dní na prechod hraníc,“ kritizovala Kallasová súčasný stav.
Tvrdí, že spomenutá „bezpečnostná poistka“ v lepšom prípade zostane nevyužitá, pričom zdôraznila, že „pripravenosť zaistí dôveryhodnejšie odstrašovanie a obranu“.
Modernizácia 500 kritických úsekov má stáť stovky miliárd eur
EÚ stanovila prioritný zoznam 500 mostov, tunelov, ciest, prístavov a letísk, ktoré je potrebné posilniť alebo prispôsobiť tak, aby zvládli ťažkú vojenskú dopravu, čo si vyžiada približne 100 miliárd eur.
V navrhovanom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 je vyčlenené desaťnásobné zvýšenie výdavkov na vojenskú mobilitu vo výške 17,6 miliardy eur, hoci proti celkovému plánu vo výške dvoch biliónov eur sa postavili mnohé členské štáty požadujúce zníženie výdavkov.
Tieto prostriedky by mali slúžiť na duálne použitie – teda na infraštruktúru, ktorá v mierových časoch slúži civilnej doprave, no zároveň v núdzi zvládne vojenské zaťaženie. Komisia zdôrazňuje harmonizáciu pravidiel na úrovni EÚ vrátane jasných procedúr pre colné kontroly, kde by sa vojenská technika oslobodila od štandardných obmedzení, ako sú emisné normy alebo hmotnostné limity.
Navyše sa zavádza koncept špecializovaného tímu na koordináciu krízových scenárov a testovanie koridorov prostredníctvom spoločných cvičení s NATO.
Tieto opatrenia reagujú na reálne problémy, ako sú úzke tunely v Alpách, ktoré bránia prejazdu širokých transportérov, alebo rozdielne rozchody koľají medzi krajinami, čo komplikuje železničnú logistiku.
Europarlament tlačí: rýchle presuny ako priorita
Europoslanci z výborov pre obranu a dopravu taktiež naliehavo vyzývajú, aby sa zjednodušil pohyb vojakov a vojenského vybavenia v rámci EÚ odstránením vnútorných hraníc a modernizáciou infraštruktúry. Vypracovali rezolúciu na realizovanie „vojenského Schengenu“, pričom europarlament by mal tento koncept schváliť pravdepodobne na decembrovom plenárnom zasadnutí.
„V súčasnosti existuje príliš veľa prekážok brániacich vojenskej mobilite, ktoré by sa dali rýchlo vyriešiť bez toho, aby si to vyžadovalo veľa finančných prostriedkov. Nemáme času nazvyš – musíme si udržať dynamiku a siahnuť po ľahko dostupných cieľoch. K návrhu Komisie treba pristupovať s rovnakou naliehavosťou,“ povedal spravodajca Výboru pre dopravu a cestovný ruch, lotyšský zákonodarca Roberts Zile zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.
Spravodajca Výboru pre bezpečnosť a obranu Petras Auštrevičius zo skupiny Obnovme Európu zasa uviedol, že na to, aby si EÚ zachovala silu a schopnosť odradiť akéhokoľvek agresora, je nevyhnutné, aby preukázala pripravenosť konať.
„To zahŕňa aj schopnosť rýchlo nasadiť jednotky a vybavenie v celej Únii. Prekonanie administratívnej záťaže a rozvoj kapacít a infraštruktúry s dvojakým využitím nie je luxus, ale nevyhnutnosť,“ poznamenal litovský europoslanec.
Východ EÚ žiada rýchlosť, západ varuje pred nákladmi
Zatiaľ čo východoeurópske štáty plán vítajú ako nutnosť na posilnenie európskej bezpečnosti voči ruským hrozbám, západné krajiny (najmä Nemecko a Francúzsko) a zelené politické strany to vnímajú ako krok späť v otázke „zelených cieľov“ a ekonomickej udržateľnosti.
Ďalšou výzvou je koordinácia s národnými vládami. Niektoré štáty (napríklad Maďarsko) už naznačili odpor proti „nadnárodnej kontrole“ hraníc, čo by mohlo brzdiť implementáciu.
Ak sa však podarí prekonať kritiku a zabezpečiť financie, EÚ by mohla v najbližších rokoch vytvoriť sieť, v rámci ktorej by sa vojenská technika mohla pohybovať niekoľkonásobne rýchlejšie ako v súčasnosti.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.